OSOBNOSŤ SVETA KRESŤANSTVA 2011: Občan Baláž

Smrť jedného z najvýraznejších slovenských biskupov uprostred letných prázdnin prekvapila azda každého. Slovensko tak stratilo svedka, ktorého viera bola vyskúšaná ohňom (porov. 1 Pt 1,7).

Z kázní biskupa Baláža zaznievalo čosi z ducha starozákonných prorokov. Horlivosť, naliehavosť a výzva k pravému kultu. Mnohým sa občas zdalo, že hovoril príliš politicky. Tejto rovine sa nemohol, ba ani nechcel vyhnúť. Na vlastnej koži zakúsil, aké je to byť „triednym nepriateľom“. A to nielen pred rokom 1989.

Komunistický režim bol častou tému jeho narácií. Spomínal v nich a varoval. Varoval tých, ktorí mu boli zverení, aby nepodľahli falošným zvodom a lákavým ponukám, o ktoré nie je núdza ani dnes. Nielen svojimi homíliami a príhovormi svedčil o tom, že Boh má úplne inú mieru na úspech. Takú, ktorá sa často vymyká našim predstavám. A tak sa mohlo stať, že „občan Baláž“ – ako ho kedysi titulovali tí, čo mu za čias totality znemožňovali plne sa odovzdať svojmu životnému poslaniu – sa na prahu vzniku novej Slovenskej republiky stal nástupcom apoštolov.

Pre Rudolfa Baláža táto pocta nebola len obyčajnou satisfakciu za roky prežité v socializme. Stala sa pre neho výzvou na dynamickú pastoráciu. V priebehu vyše dvadsiatich rokov na bystrickej Moysesovej katedre dokázal zúročiť roky prežité v dvoch veľkých „školách“ svojho života. Jednako roky v škole Panny Márie, ku ktorej sa od detstva rád uchyľoval ako polosirota s vrúcnym vzťahom k svojej mame, na ktorú často s láskou spomínal. A tiež v škole viacerých pokorení: ako neoblomný kňaz, a neskôr i ako neoblomný biskup.

Pätnásty biskup Banskobystrickej diecézy bol podľa Sveta kresťanstva zjavom našich čias. Zjavom vďaka vzhľadu plnému dôstojnosti a vzbudzujúceho rešpekt. Vďaka svojmu mohutnému hlasu, ktorý bol spolu s obsahom jeho slov príčinou, ktorá rozhodne nedovolila podriemkavať nijakému návštevníkovi ním vedených bohoslužieb. Predovšetkým však bol zjavom vďaka svojej osobnosti, charizme, daru od Boha.

Rudolf Baláž počas svojho života hlásal slovo, naliehal vhod i nevhod, usvedčoval, karhal a povzbudzoval (porov. 2 Tim 4,2). Viaceré plody jeho pastoračného pôsobenia pretrvajú na území diecézy ešte celé stáročia. Príklad dôveryhodného nasledovania Krista, ktorý zanechal, prekračuje hranice biskupstva a pretrvá v srdciach ľudí.

Marián Sekerák

Foto: tkkbs.sk