Irackí kňazi si obliekli montérky. Obnovujú dediny zničené islamistami

Popri vysluhovaní sviatostí kňazi pôsobiaci na Ninivskej planine v týchto mesiacoch pomáhajú ako zememerači, závozníci či stavební pomocníci. Aj takýmto spôsobom chcú pomôcť tomu, aby sa desaťtisíce kresťanov vyhnaných teroristami zo samozvaného Islamského štátu mohli vrátiť do svojich zničených domov. Informuje o tom Catholic News Agency.

Obnovovacie práce sa oficiálne začali 2. mája slávnostným požehnaním obrovského kríža v meste Bakhdida, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia viacerých kresťanských cirkví.

Medzi organizáciami podporujúcimi rekonštrukčné práce je aj pápežská nadácia Pomoc trpiacej Cirkvi (ACN), ktorá vytvorila špeciálnu komisiu pre obnovu Ninivskej planiny. Koncom marca uskutočnila prieskum, z ktorého vyplynulo, že takmer 12-tisíc domov kresťanských rodín žijúcich na Ninivskej planine na severe Iraku islamisti poškodili a takmer sedemsto zničili úplne.

Prečítajte si aj
Kríže lámali aj na ružencochZdieľať

„Je to rozhodujúci historický moment,“ hovorí člen nadácie ACN Andrzej Halemba. „Ak teraz nevyužijeme príležitosť pomôcť kresťanom vrátiť sa do ich domovov v oblasti Ninivskej planiny, môžu sa tieto rodiny rozhodnúť opustiť Irak navždy a to by bola obrovská tragédia.“

Prítomnosť kresťanov v regióne je podľa Halembu dôležitá nielen z historického, ale aj z politického a kultúrneho hľadiska. „Kresťania predstavujú most pokoja medzi rôznymi moslimskými skupinami. Majú zásadný podiel na vzdelávacom systéme a umiernení moslimovia ich rešpektujú.“

Iracký vojak oddychuje počas aprílových bojov o západnú štvrť Mósulu. Foto – TASR/AP

Projekt obnovy Ninivskej planiny zahŕňa kompletnú rekonštrukciu piatich dedín chaldejských kresťanov – Badnaya, Karamlesh, Telleskof, Bakofa a Telkef.

„Začali sme s rekonštrukciami v Telleskofe a Bakofe, pretože tamojšie domy nie sú až tak vážne poškodené v porovnaní s tými v Badnaye, kde je zdemolovaných 80 percent príbytkov,“ hovorí iracký kňaz Salar Boudagh.

Miestna cirkev sa do záchrany obydlí pustila najmä kvôli tomu, aby sa kresťania, z ktorých sa v uplynulých troch rokoch stali utečenci, mohli vrátiť do svojich pôvodných domovov. Pre týchto ťažko skúšaných ľudí je hlavnou prioritou ich bezpečnosť. „Ak to nespraví tunajšia cirkev, kto potom?“ pýta sa kňaz Georges Jahola z mesta Karakoš. „Máme na to potrebné schopnosti a kontakty.“

Práve Karakoš, ktorý leží asi tridsať kilometrov od Mósulu, bol pred vojnou najväčším kresťanským mestom v Iraku. Žilo tu približne 50-tisíc obyvateľov, z ktorých veľká časť sa po obsadení mesta islamistami v auguste 2014 ocitla na úteku. Mnohí prežívali v utečeneckých táboroch v irackom Kurdistane alebo odišli do zahraničia. Z Karakošu a jeho okolia pochádzajú aj irackí kresťania, ktorí koncom roku 2015 prišli na Slovensko.

Iracký kňaz počas veľkonočnej bohoslužby v Karakoši. Pri vstupe do kostola hliadkujú vojaci. Foto – TASR/AP 

V októbri minulého roka začal Irak veľkú ofenzívu s cieľom vyhnať islamistov z Mósulu. V januári iracká armáda oznámila, že prevzala plnú kontrolu nad východnou časťou mesta. Od februára bojujú iracké sily podporované americkým letectvom o kontrolu nad jeho západnou časťou.

Prečítajte si aj
Irackí kresťania sa vracajú do kostolov po ISIS. Čo ich však trápi?Zdieľať

V meste je potrebné zrekonštruovať viac ako šesťtisíc domov, v ktorých žili sýrski katolíci alebo sýrski ortodoxní kresťania. „Na začiatku sme mali tím dvadsiatich dobrovoľníkov. Teraz nás je štyridsať a ďalších dvetisíc je pripravených pomôcť,“ hovorí kňaz Jahola. „Sme optimisti, v meste sa pomaly obnovuje elektrina.“

Irackí kresťania a ich duchovní potrebujú nielen finančnú, ale aj duchovnú pomoc: „Všetkých našich bratov a sestry na západe prosíme o podporu irackých kresťanov, ktorí sa rozhodli vrátiť a ostať žiť v tejto krajine.“

Misionár Luis Montes vraví, že tamojší veriaci sú plní nádeje, ale aj obáv. „Tí, ktorí zostali v Iraku – odhadom asi polovica, ďalšia polovica pravdepodobne úplne opustila krajinu – chcú ostať a vrátiť sa do svojich domovov,“ hovorí Montes.

„Nedá sa však povedať, že dráma ich životov sa skončila. Komunita sa značne zredukovala, čo spôsobuje smútok a bezmocnosť pri pohľade do budúcnosti. Navyše, obnova oblasti, ktorú zničil Islamský štát, neznamená jeho porážku, pretože pokračuje vo svojich útokoch v utajených teroristických skupinách. Rekonštrukčné práce sú pozitívnou správou, no musíme sa naďalej modliť, pretože nás čaká ešte dlhá cesta.“