OSOBNOSŤ SVETA KRESŤANSTVA 2011: Svedkov svedok

Súčasný krakovský arcibiskup, syn železničiara, ktorý tragicky zahynul počas výkonu svojho povolania, stál od polovice 60. rokov minulého storočia až do roku 2005 vždy tak trochu v tieni. V tieni „svojho“ biskupa, kardinála a neskôr pápeža Jána Pavla II. Kým pre väčšinu znamená život v úzadí iného človeka do značnej miery potláčanie vlastnej individuality, čo vytvára komplexy menejcennosti, o Stanisławovi Dziwiszovi to neplatilo. Život Karola Wojtyłu bol pre neho nielen vzácnym príkladom, ale aj významnou životnou školou, v ktorej sa formovala jeho osobnosť. Tandem Wojtyła&Dziwisz bol postavený na báze dôverného vzťahu otca a syna, učiteľa a svedka. Aj vďaka tomu je svedectvo o živote pápeža, ktoré krakovský arcibiskup dnes roznáša do sveta, autentické a dôveryhodné.

Je zaujímavé, že ani v súčasnosti Stanisławovi Dziwiszovi neprekáža, že ako člen kardinálskeho kolégia sediaci na významnom poľskom biskupskom stolci, ostáva skôr nenápadným ohlasovateľom životného odkazu svojho blahoslaveného priateľa. Všade kam príde, zdôrazňuje jednoduchý fakt z pápežovho života: bol to muž, ktorý „bol do Boha zamilovaný“, ktorý „žil s Bohom“, ako to niekdajší pápežov sekretár vyznal v knihe Život s Karolom (s. 91-92). Potvrdzuje to aj kult, ktorý Dziwisz pomáha budovať a rozširovať po celej Zemi, Wojtyłovi drahé Slovensko nevynímajúc. Podľa Sveta kresťanstva je táto činnosť, spojená s obnovou záujmu o relikvie v 21. storočí dôvodom, pre ktorý si hlava krakovskej arcidiecézy zaslúži miesto v tejto ankete.

Hoci výpočet Dziwiszovych životných medzníkov a aktivít môže byť na tomto priestore len ťažko úplný, predsa treba spomenúť aj temnejšie stránky, spájajúce sa ešte s jeho pôsobením v cirkevnom ústredí. Predovšetkým ide o podozrenia, podľa ktorých mal v čase kulminácie citlivých káuz pomáhať „ututlávať“ prečiny významných klerikov. Ide najmä o prípad údajného sexuálneho zneužívania mládeže zo strany niekdajšieho viedenského arcibiskupa, kardinála Hansa Hermanna Wilhelma Groëra či zosnulého Marciala Maciela Degollada, neslávne známeho zakladateľa hnutia Legionári Krista. So súčasným Dziwiszovým pôsobením sa spája aj úsilie o nezverejňovanie informácií, ktoré by pomohli objasniť prípady spolupráce kňazov krakovskej arcidiecézy s komunistickou Bezpečnostnou službou.

Napriek tomu dnes 72-ročný kardinál ostáva živým svedkom svätosti, ktorú mal po desaťročia možnosť pozorovať u Jána Pavla II. Išlo o svätosť, ktorá stavala na prirodzenosti a úprimnom zverení sa Bohu, ako to dosvedčuje aj spomienka z už zmienenej knihy. Po svojom poslednom požehnaní Urbi et Orbi na Veľkú noc 2005, kedy namiesto slov dokázal pred davom veriacich urobiť len znak kríža, pozrel sa pápež do očí svojho sekretára a povedal mu: „Asi by bolo lepšie, keby som zomrel, keď už nemôžem plniť poslanie, ktoré mi bolo zverené. Chcel som odpovedať,“ pokračuje Dziwisz „no on dodal: ,Nech sa stane tvoja vôľa... Totus tuus.´ Nevyjadrovalo to rezignáciu, ale odovzdanie sa Božej vôli“ (s. 252).

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org