Ich tichá, láskyplná starostlivosť o rodičov, synov, dcéry či susedov – ale i čas, nepríjemnosti a snaha, ktoré pritom obetujú – ukazujú ľudskú tvár katolíckej odpovede na utrpenie.

Svätý Ján Pavol II. povedal veľmi pozoruhodnú vec: „Obsah slova utrpenie tvorí dôležitú zložku ľudskej prirodzenosti. Utrpenie je také vznešené ako sám človek práve preto, že do určitej miery vyjadruje človekovi vrodenú vznešenosť a svojím spôsobom ju aj prekračuje. Podľa všetkého bolesť patrí k činiteľom človeka, ktorými človek prevyšuje stvorené veci: je skutočnosťou, ktorá človeka v určitom zmysle predurčuje prekonať seba samého a akýmsi tajomným a skrytým spôsobom ho do toho nutká.“ (Salvifici doloris) Utrpenie má transcendentný rozmer, ak k nemu pristupujeme tak, ako k nemu majú pristupovať kresťanskí opatrovatelia.

Trpiaci ľudia, ako i všetci, čo sa o nich starajú, sú vťahovaní do tajomstva ľudského utrpenia, či sa im to páči, alebo nie. Deň čo deň čelia tomuto tajomstvu utrpenia tí, čo chápu, že nasledujú ukrižovaného Pána. Je jedným z tajomstiev života, že sa Boh rozhodol priniesť nám spásu práve prostredníctvom čohosi, čo je spoločným rysom všetkej ľudskej existencie.

Dobrí opatrovatelia už dávno vedia, že ľudské utrpenie v nás prebúdza súcit, vzbudzuje úctu a napĺňa nás akousi obavou. Skrýva sa v ňom veľkosť osobitného tajomstva. Zdieľať

Preto by o trpiacom, izolovanom jednotlivcovi, ktorý možno leží vo vlhkej nemocničnej posteli napojený na hadičky či dokonca zažíva ešte čosi horšie, mohol Ján Pavol povedať niečo veľmi dôležité: „Možno povedať, že človek sa vtedy stáva osobitným spôsobom cestou Cirkvi, keď do jeho života vstupuje utrpenie.“ A opatrovatelia majú svoj vlastný druh utrpenia formou spoluúčasti – preto sa i oni môžu „stať cestou Cirkvi“.

Prítomnosť Cirkvi v priestore a v čase sa stáva silnejšou, keď sa všetci ľudia v kruhu starostlivosti hlbšie zúčastňujú na Kristovom utrpení. Ak chcú, celá ich ľudská prirodzenosť nadobúda účasť na najvyššom skutku obety, aký sa uskutočnil na tejto planéte.

Dobrí opatrovatelia už dávno vedia, že „ľudské utrpenie prebúdza v nás súcit, vzbudzuje úctu a napĺňa nás akousi obavou. Skrýva sa v ňom veľkosť osobitného tajomstva. Táto jedinečná úcta k akémukoľvek ľudskému utrpeniu má zaujímať prvé miesto v tých veciach, o ktorých budeme čoskoro hovoriť a ktoré zodpovedajú potrebe srdca a imperatívu viery.“

Tu sa nachádza čosi hlboko ľudské. Každého zúčastneného sa v najväčších hĺbkach jeho existencie ako veriaceho pred Bohom i ako člena spoločenstva Ukrižovaného dotýka široký rozsah skutočností: od jednoduchého spoločného prežívania významu ukrižovania až po samotné výšiny mystickej modlitby.

Pri takejto skúsenosti nadobúda veľký význam jedna črta Cirkvi. „Sväté písmo je veľkou knihou o utrpení.“ Písmo nám pomáha reagovať na situácie, lebo obsahuje príbehy utrpenia Božieho ľudu, ktorý žije v jeho rukách.

Tu treba zdôrazniť jednu dôležitú vec: „Podľa slovníka Starého zákona sa utrpenie a zlo stotožňujú.“ Trpiaci jednotlivec čelí zlu tak ako Kristus – čo znamená, že berie i jeho dôsledky.

Je veľkým ľudským tajomstvom, že „iba trpiaci človek vie, že trpí, a pýta sa po príčine a trpí ešte väčšmi, ak nenachádza uspokojivú odpoveď.“ To je úzko previazané s tajomstvom zla. Prečo je zlo? To úplne nevieme, no „kniha Jób nastoľuje túto otázku veľmi živo“.

Písmo nám pomáha reagovať na situácie, lebo obsahuje príbehy utrpenia Božieho ľudu, ktorý žije v jeho rukách. Zdieľať

Ján Pavol II. potom citoval samotného Jóba: „Pretože si spravodlivý vo všetkom, čo si urobil, všetky tvoje diela sú pravdivé, tvoje cesty sú priame a všetky tvoje rozsudky spravodlivé. Vykonal si pravdivé súdy vo všetkom, čo si priviedol na nás... veď si to vykonal v pravde a spravodlivosti pre naše hriechy.“ (Job 4,8) Kniha Jób bola v istom zmysle predzvesťou Kristovho utrpenia.

No až v sláve posolstva Nového zákona „sa výrečnosť kríža a smrti dopĺňa výrečnosťou zmŕtvychvstania. Človek nachádza v zmŕtvychvstaní úplne nové svetlo, ktoré mu pomôže prekonať cestu cez hustú tmu ponížení, pochybností, beznádeje a prenasledovaní“.

Tu sa nachádza tajomstvo života veriaceho ľudu v Cirkvi. Trpiaci i tí, čo sa o nich starajú, ho dokážu pochopiť konkrétnejšie než ktokoľvek iný. Sústredí sa okolo občas prehliadaného rozmeru zjavenia: „Zo strán listov svätého Pavla sa nám viackrát prihovára ten evanjeliový paradox slabosti a sily, ktorý osobitne zakúsil sám Apoštol a ktorý s ním zakúšajú všetci, čo majú účasť na Kristových utrpeniach“.

P. Bevil Bramwell OMI PhD 
Autor je bývalý dekan na Catholic Distance University. Naposledy publikoval knihu John Paul II's Ex Corde Ecclesiae: The Gift of Catholic Universities to the World (Konštitúcia Jána Pavla II. Ex corde Ecclesiae: Dar katolíckych univerzít svetu).

Pôvodný text: Unsung Caring People.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.