Do zasľúbenej zeme

Do zasľúbenej zeme

Ježiš sa na vrchu Tábor rozpráva s Mojžišom a Eliášom. Stvárnenie Carla Blocha z roku 1865. Foto: wikimedia.org

Písmo je nevyčerpateľné, lebo je o skutočných ľuďoch a udalostiach; nie sú to len jednoducho vymyslené príbehy.

Preto sa dajú skúmať z mnohých rozličných uhlov. A všetko v Starom zákone tiež odkazuje na Krista. V Starom zákone hovoril ako Božie Slovo a teraz je v Novom zákone vtelený. V Lukášovom evanjeliu máme od samotného Lukáša, že keď sa Ježiš rozprával s emauzskými učeníkmi, „počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.“ (Lk 24, 26)

V auguste ste si asi všimli, že sa počas nedeľných liturgií čítalo zo šiestej kapitoly Jánovho evanjelia. Ježiš tam hovoril o sebe ako o chlebe života, ale bolo tam toho ešte oveľa viac. Zaujímavé je, že starozákonné čítania každú nedeľu rozprávali o nejakej postave zo Starého zákona, ktorá sa podobá na Krista.

Je to tak, ako keby Boh, ktorý – mierne povedané – vie, ako pracovať s ľuďmi, vychoval v dejinách Izraela jednotlivcov (v tomto prípade Mojžiša a Eliáša, Múdrosť a Jozueho), aby začal Izraelitov učiť, ako bude vyzerať (z ich pohľadu) budúci Vtelený.

Mojžiš sa rozprával s Bohom o Izraelitoch, ktorí sa sťažovali na jedlo (18. nedeľa). Na putovanie púšťou potrebovali pokrm. V tejto chvíli sa veci začínajú vyjasňovať i s veľkou relevanciou pre nás, lebo aj my sme na ceste. Zdieľať

Keď Boh vzal na seba ľudskú prirodzenosť – čiže keď sa uskutočnilo Vtelenie – vložil tým plnosť významu do prirodzenosti, s ktorou môžeme komunikovať. Premenenie na vrchu Tábor nám ukázalo, aké úžasné je zázračné Božie dielo. A je zaujímavé, že pri Premenení sa zjavili a rozprávali s Ježišom Mojžiš a Eliáš.

Na prvú augustovú nedeľu sme mali Mojžiša, ako sa rozprával s Bohom o Izraelitoch, ktorí sa sťažovali na jedlo (18. nedeľa). Na putovanie púšťou potrebovali pokrm. V tejto chvíli sa veci začínajú vyjasňovať i s veľkou relevanciou pre nás, lebo aj my sme na ceste.

Boží ľud odišiel z egyptskej pohanskej kultúry. „Pokrm na cestu“ mu pomohol vzdialiť sa od pohanstva a spoliehať sa na Božiu Prozreteľnosť. Aj my potrebujeme Chlieb života. Izraelská skúsenosť nám vraví, že je to rovnako nevyhnutné ako telesný pokrm.

Potom na 19. nedeľu bola skúsenosť proroka Eliáša, veľkého proroka Starého zákona. On sa už postavil kanaánskym prorokom, ktorých podporovala kráľovná Jezabel, ktorá sa rozhodla ho zabiť.

Eliáš bol na konci so silami, a predsa ho anjel nakŕmi („anjelský chlieb“) a káže mu pokračovať v ceste. Potom zázračne putoval štyridsať dní na vrch Horeb, čo bola hora, na ktorej Mojžiš dostal Desatoro prikázaní. Takto znovu potvrdil židovské náboženstvo a uctievanie židovského Boha.

Pre Ježiša i pre nás je toto pravé náboženstvo, lebo je skutočné. Kanaánske náboženstvo sa nezakladalo na ničom skutočnom. Takto je Ježiš potvrdený ako prorok par excellence a práve on je Chlieb života, pokrm na cestu.

Na 20. nedeľu sme počúvali o Múdrosti – ďalšom starozákonnom obraze Ježiša – a je zaujímavé, že „pochábľovi [Múdrosť] hovorí: ‚Poďte, jedzte môj chlieb a pite víno, ktoré som vám namiešala!‘“ A ešte krajšími slovami Múdrosť zakončuje svoju reč: „Zanechajte detinskosť a žite a kráčajte cestami rozumnosti!” V druhom čítaní svätý Pavol povedal Efezanom: „Dávajte si veľký pozor, ako máte žiť: nie ako nemúdri, ale ako múdri.“ Kresťanstvo nie je náboženstvo čistej rutiny, ale náboženstvo založené na Múdrosti a táto Múdrosť je prítomná v Chlebe života.

Eliáš bol na konci so silami, a predsa ho anjel nakŕmi a káže mu pokračovať v ceste. Potom zázračne putoval 40 dní na vrch Horeb, čo bola hora, na ktorej Mojžiš dostal Desatoro prikázaní. Takto znovu potvrdil židovské náboženstvo a uctievanie židovského Boha. Zdieľať

Na 22. nedeľu sme čítali z Knihy Jozue, ktorého meno je v hebrejčine to isté ako meno Ježiš. Nie je to žiadna náhoda. Ježiš je nový Jozue – ten, ktorý vedie nový Boží ľud do novej zasľúbenej zeme v nebi.

Ježiš žiada svojich učeníkov, aby potvrdili svoju vieru a prijali, že on je chlieb života. Mnohí z jeho učeníkov odišli. Ján vysvetľuje: „Tvrdá je to reč.“ A veľmi znepokojujúco pokračuje: „Mnohí z jeho učeníkov ho opustili a viac s ním nechodili.“

Augustová liturgia takto posilňovala našu vieru v reálnu prítomnosť. Následne nás toto evanjelium privádza k tomu, aby sme si uvedomili, že ako pred stáročiami Jozue vyzval k viere starozákonný ľud, tak i nás čaká výzva v každom záhybe neustále sa uskutočňujúceho Božieho plánu.

Možno každý deň, možno každú hodinu budeme reálne čeliť potrebe urobiť rozhodnutie, ktoré je v súlade s princípmi našej viery, alebo konať spôsobom, ktorý našej viere protirečí. Napríklad vždy, keď prijímam Eucharistiu, potvrdzujem pritom, že toto je Ježišovo telo, krv, duša a božstvo?

Vedomé rozhodnutie pre Boha a jeho zásady pri každom našom rozhodovaní, a v neposlednom rade i pri rozhodovaní prijímať hodne, prehlbuje našu vieru na ceste (ako môžeme dúfať) do zasľúbenej zeme.

P. Bevil Bramwell OMI
Autor je bývalý dekan na Catholic Distance University. Publikoval knihy Laity: Beautiful, Good and True (Laický stav: krásny, dobrý a pravdivý), The World of the Sacraments (Svet sviatostí), Catholics Read the Scriptures: Commentary on Benedict XVI’s Verbum Domini (Katolícke čítanie Písma. Komentár k exhortácii Verbum Domini od Benedikta XVI.) a najnovšie John Paul II's Ex Corde Ecclesiae: The Gift of Catholic Universities to the World (Konštitúcia Jána Pavla II. Ex corde Ecclesiae: Dar katolíckych univerzít svetu).

Pôvodný text: On to the Promised Land.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo