Cirkev je svätá

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev je svätá

Ilustračné foto: flickr.com

Jedným zo znakov, že Katolícka cirkev je skutočne Cirkvou Ježiša Krista, je to, že je neporušiteľne svätá.

To neznamená, že by všetci jej členovia boli svätí – ako si veľmi bolestivo uvedomujeme v týchto dňoch. To by bol donatizmus alebo katarstvo, nie katolicizmus. Henri de Lubac SJ, pozoruhodný študent Cirkvi, raz napísal: „Horlivý katolík, či už je členom hierarchie, alebo nie, nemôže byť ničím viac než len priemerným kresťanom.“

A potom tiež študovať Cirkev nie je to isté ako študovať chrobáka pod mikroskopom. Mali by sme si vziať poučenie z vitráží – to, čo zobrazujú, sa dá vidieť len zvnútra kostola. Zvnútra Cirkvi učil Pius XII., že Cirkev je Kristovo mystické telo. Tento termín znamená, že Kristus „chcel, aby jeho Cirkev bola obohatená hojnými darmi Tešiteľa, a tak mohla byť mocným nástrojom Vteleného Slova, ktorý pri odovzdávaní božských plodov Vykúpenia nikdy nezlyhá.“

„Horlivý katolík, či už je členom hierarchie, alebo nie, nemôže byť ničím viac než len priemerným kresťanom.“
Henri de Lubac SJ Zdieľať

A hlavou Cirkvi je samotný Kristus (Kolosanom 1, 18), no dynamickým spôsobom: „naplňuje celé telo bohatstvom svojej slávy“. (2. vatikánsky koncil)

Presnejšie: „Cirkev [je] – ‚neoddelene a nezmiešane,‘ ľudská a zároveň božská, dokonca i vo svojej viditeľnosti, podobne ako samotný Kristus, ktorého je mystickým telom.“ (de Lubac) Výraz „neoddelene a nezmiešane“ je analogický definícii Chalcedonského koncilu (451) o dvoch prirodzenostiach Ježiša Krista.

Cirkev je teda neporušiteľne svätá nie pre naše skutky, ale pre skutky, ktoré konal a stále koná Boh v Kristovi. Svätosť Cirkvi sa nemení ani vtedy, keby jej viditeľnosť v konkrétnom čase v dejinách mali ovplyvňovať hriešni ľudia.

Pred tisícšesťsto rokmi napísal svätý Augustín list pani Felícii, ktorá mala obavy o Cirkev svojich čias: „Nepochybujem, že sa ti duch rozrušuje pre tvoju vieru a pre slabosť či zlobu iných, keď aj svätý apoštol, plný súcitnej lásky, priznáva a vraví: ‚kto je slabý, aby som nebol slabý aj ja? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo?‘“ (2 Korinťanom 11, 29)

Tieto slová vyjadrujú to, čo povedal vo svojich časoch samotný svätý Pavol. Svätý Augustín potom pripomenul Felícii Ježišove vlastné slová: „Beda svetu pre pohoršenie! Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človeku, skrze ktorého pohoršenie prichádza!“ (Matúš 18, 7) Sú to ľudia, o ktorých apoštol povedal: „hľadajú vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista.“ (Filipanom 2, 21)

Ďaleko za týmito večnými obavami nás účasť na veľkom oblaku svätosti v Cirkvi vťahuje do vzťahov, ktoré neporovnateľným spôsobom prispievajú k spáse. Preto de Lubac vraví:

nie sú deti bez matky; ľud bez vodcov; získaná svätosť bez posväcujúcej moci a bez námahy pri posväcovaní; účinná jednota v Božom živote bez odovzdávania tohto života; „spoločenstvo svätých“– čiže svätých ľudí – bez odovzdávania svätých vecí. A podobne nie je ani usporiadané zhromaždenie bez stanov, čo predpokladá hierarchiu... a nie je ani skutočné spoločenstvo bez spoločnosti, v ktorej a prostredníctvom ktorej sa uskutočňuje.

V každom bode tohto zoznamu použil slová z veľkej zásoby poznania o Cirkvi, ktorú ponúka Písmo a tisícročia Duchom vedenej tradície.

Nie sú deti bez matky; ľud bez vodcov; získaná svätosť bez posväcujúcej moci a bez námahy pri posväcovaní; účinná jednota v Božom živote bez odovzdávania tohto života. Zdieľať

Aby sme vysvetlili len jeden z nich, slová „matka“ a „deti“ hovoria o tom, že do vzťahu medzi sebou navzájom a ku Kristovi sa dostávame ako deti milujúcej matky, Cirkvi. Je tu množstvo zjavných analógií s Máriou a jej úlohou Matky veriacich.

Nemali by sme však zabúdať, že i samotná Mária je vo vnútri Cirkvi. Druhý vatikánsky koncil to vyjadril takto: Mária „je ‚matkou údov (Kristových)…, lebo svojou láskou spolupracovala, aby sa v Cirkvi zrodili veriaci, ktorí sú údmi tejto hlavy‘. Preto sa aj uctieva ako najvynikajúcejší a celkom jedinečný úd Cirkvi, ako jej predobraz a najosvedčenejší vzor vo viere a v láske.“

Mária je svätá vďaka svätosti Cirkvi a keď poukazuje na Krista, stáva sa matkou podivuhodných nových členov Cirkvi a zjednocuje ich na bohoslužbu, posväcovanie a napĺňanie poslania Cirkvi vo svete. Toto je len jeden veľký dôsledok toho, že patríme do svätej Cirkvi.

A nakoniec ešte jeden príklad: de Lubac povedal, že nie je „‚spoločenstvo svätých‘– čiže svätých ľudí – bez odovzdávania svätých vecí“. „Spoločenstvo“ (communion) je jedným z tých niekoľkých slov, ktoré poukazujú na oblak vzájomných vzťahov v Cirkvi, kde sa odovzdávajú príhovory, milosť a pravda. Poukazuje i na eucharistické zhromaždenie a na sväté prijímanie – účasť na Chlebe anjelov.

Cirkev je miesto, kde nás napriek všetkým jej hriechom a zlyhaniam udržiava svätý Boh v skutočne zázračnom spoločenstve šťastia a – napokon – i naplnenia.

P. Bevil Bramwell OMI PhD
Autor je bývalý dekan na Catholic Distance University. Najnovšie napísal knihu John Paul II's Ex Corde Ecclesiae: The Gift of Catholic Universities to the World (Konštitúcia Jána Pavla II. Ex corde Ecclesiae: Dar katolíckych univerzít svetu).

Pôvodný text: The Church is Holy.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo