Stovky chlapcov zo speváckeho zboru regensburgského dómu boli obeťami týrania

Regensburgský dóm s gotickým mostom cez Dunaj v popredí. Foto - TASR/AP
Z rozsiahleho vyšetrovania, ktoré prebiehalo počas uplynulých rokov, vyplýva, že 547 členov chlapčenského speváckeho zboru regensburgského dómu (Regensburger Domsplatzen) bolo od roku 1945 do začiatku 90. rokov vystavených telesnému a psychickému násiliu.
Vyšetrovatelia v záverečnej správe okrem toho potvrdili, že v 67 prípadoch došlo aj k sexuálnemu zneužívaniu zo strany deviatich osôb.
Páchateľmi bolo spolu 49 učiteľov, vychovávateľov a ďalších členov personálu, ktorí pracovali na základnej škole a internáte v Etterzhausene, kde malí speváci študovali a bývali. Medzi násilníkmi boli laici aj kňazi.
V rokoch 1964 – 1994 viedol spevácky zbor brat emeritného pápeža Benedikta XVI. Georg Ratzinger. V minulosti pre rádio Bayerischer Rundfunk uviedol, že nemal informácie o žiadnom zneužívaní zboristov.
Prvé podozrenia zo systematického zneužívania sa objavili ešte v roku 2010. Regensburgská diecéza sa už za konanie svojich zamestnancov ospravedlnila a obetiam určila odškodné vo výške 20-tisíc eur.
Psychológ a jezuita Hans Zollner, ktorý je členom Pápežskej komisie na ochranu maloletých, označil výsledky vyšetrovania za odborne spracované a ocenil postup regensburgského biskupa Rudolfa Voderholzera, ktorý objasnenie prípadu plne podporoval.
Nemecký advokát Ulrich Weber, ktorého diecéza poverila vedením vyšetrovania, upozornil aj na zodpovednosť rodičov, ktorí nevenovali dostatočnú pozornosť rozprávaniu svojich detí a tiež na zanedbanie zo strany štátnych predstaviteľov, ktorí vynechávali školské inšpekcie a dostatočne tak neplnili svoju kontrolnú úlohu.
„Je zložité posudzovať vec spôsobom ako rozmýšľame dnes, pretože v tej dobe pravdepodobne niektoré z týchto osôb považovali za normálnu vec, že dieťa dostalo zaucho, hoci to koncom 60. rokov a začiatkom 70. rokov to už nebývalo zvykom,“ uviedol jezuita Zollner, ktorý sám pochádza z Regensburgu.
„Spomínam si, že v mojej základnej škole boli dvaja chlapci, ktorí mi rozprávali, že v detstve boli v tej škole bití. Ja som to vedel, predpokladám, že aj rodičia to vedeli, takže sa to síce vnímalo ako nesprávne, ale nebola ešte potrebná a dostatočná citlivosť, ktorá by viedla aj k verejnému pomenovaniu veci a jej udaniu a uplatneniu zákona, pretože zaiste tieto trestné činy v tej dobe už bolo možné nahlásiť,“ dodal Zollner, ktorý sa dlhodobo angažuje v boji proti zneužívaniu detí a mladistvých.