Matka, ktorá nezomrela. Prečo vidia všetci Chiaru Corbellovú v nebi

Keď sa pozriete na jej fotografiu alebo si pustíte video s jej svedectvom, hneď vám padnú do oči tie ušľachtilé črty tváre. Také typické pre mnohé Rimanky. No Chiara Corbellová Petrillová nebola len fyzicky krásna žena, jej bohatstvo bolo predovšetkým v srdci, ktoré dokázalo milovať výnimočným spôsobom.

V Rímskej diecéze sa onedlho spustí proces jej blahorečenia. Pritom zomrela len pred piatimi rokmi — ako 28-ročná — na rakovinu, z ktorej by sa zrejme bola dostala, no bola by musela potratiť svoje nesmierne vytúžené dieťa.

Nachystajte kalich, ale s úsmevom 

Bolo to obyčajné dievča, veselé, otvorené, duchovne založené. Hrala na husliach i klavíri. Chváliť Boha za všetko sa naučila od svojej mamy Marie Anselmy, ktorá navštevovala komunitu Obnovy v Duchu Svätom. 

V tínedžerskom veku objavila Chiara františkánsku spiritualitu. Hodnoty ako jednoduchosť, bezhraničná dôvera v Boha a láska ku všetkým a všetkému postupne napĺňali jej život. Rok obetovala ako dobrovoľníčka v rímskej organizácii Acli, kde sa venovala imigrantom.

Ako 18-ročná stretla v Medžugorí Enrica. Chodili spolu dokopy šesť rokov, no po štyroch prišiel rozchod, ktorý Chiara veľmi ťažko znášala. Silu na obnovenie vzťahu našla na jednej duchovnej obnove v Assisi. V meste svätého Františka sa napokon v septembri 2008 s Enricom aj zosobášili. To už mali spoločného duchovného vodcu, františkána Vita D’Amata. 

Chiara hneď po svadbe otehotnela. Márii, ktorú čakala, však už v ranom štádiu tehotenstva diagnostikovali anencefáliu. Dieťatko sa narodilo, no žilo len pol hodiny. 

O niekoľko mesiacov bola Chiara opäť v druhom stave. Ale aj pri druhom tehotenstve ultrazvuk odhalil problémy. Chlapec, ktorého nosila pod srdcom, nemal nohy. Napriek tomu Enrico a Chiara chceli v tehotenstve pokračovať a úprimne sa tešili na svoje prvé dieťa, hoci mu budú chýbať dolné končatiny. 

Okolo siedmeho mesiaca však ultrazvuk potvrdil okrem absencie nožičiek aj vážne poškodenie zažívacieho ústrojenstva a celkovú nezlučiteľnosť tohto stavu so životom. 

„Aj v tomto prípade sa obaja mladí rodičia s úsmevom na tvári, ktorý som videl a ktorý vychádzal z hlbokej viery, rozhodli sprevádzať malého Dávida až po jeho narodenie pre nebo, ktoré prišlo znovu krátko po pôrode,“ spomína rodinný známy Gianluigi De Palo. 

Pripomína aj Dávidkov pohreb, na ktorom sa zúčastnil. „Bolo tam prítomná toľká viera a krása, napriek krížu, ktorý museli mladí niesť. Veľký príklad pre mnohé rodiny.“ Atmosféra pohrebu bola vskutku neobvyklá. Chiara a Enrico boli oblečení v bielom, spievali. 

Sobáš v Assisi: Chiaru a Enrica sprevádzal fratiškánsky páter Vito D’Amato. Foto: Aleteia.it

Čoskoro prišlo nové tehotenstvo a s ním nová nádej a radosť. „Všetci, aj my ich priatelia, sme sa tešili na malého Františka a z nádeje, ktorú Chiara a Enrico mali,“ dodáva De Palo.

Navyše sonografia ukazovala, že bábätko je zdravé. Lenže v piatom mesiaci prišiel nový kríž. Tentoraz sa týkal matky, ktorej našli na jazyku malú aftu. Napokon Chiare diagnostikovali vážnu rakovinu jazyka, pomerne zriedkavé ochorenie.

Chiara stála pred hrozivou dilemou. Buď začne hneď s liečbou a chemoterapiou, ale musí sa tak rozlúčiť s bábätkom. Alebo počká a dieťa donosí, ale vážne tým ohrozí svoj život.

„Nemôžeme síce premeniť vodu na víno, ale môžeme pripraviť poháre.“ Tieto slová sa pripisujú Chiare, ktorá v osudový moment nachystala Bohu kalich, aby ho naplnil až po okraj.

„Teraz nám dal Boh toto tretie dieťa, Františka, ktorý sa má dobre a onedlho sa narodí. Žiada nás však pokračovať v dôvere v neho napriek nádoru, ktorý som objavila pred niekoľkými týždnami a ktorý vzbudzuje vo mne veľký strach. Ale pokračujeme vo viere, že Boh aj tentoraz urobí veľké veci,“ napísala Chiara.

Chiarino rozhodnutie odložiť liečbu zachránilo dieťa, no malo fatálne následky pre ňu samotnú. Rakovina sa medzitým rozšírila do celého tela, dostala sa do očí, mozgu, prsníka, pľúc.

Chiara priviedla na svet Františka a začala liečbu vrátane chemoterapie. Bolo však neskoro. 

Po prepustení z nemocnice jej dávali lekári pár mesiacov života. Jej rodina zorganizovala púť do Medžugoria. „Videla som v nej istotu večnosti. Nebola vystrašená, mala oči plné svetla, radosti, vďačnosti Bohu. Bola už vzkriesená,“ spomína pre magazín Famiglia cristiana Monica, jedna zo 40 účastníčok spomínanej cesty do Hercegoviny.

Máme toľko detí, že neviem ich mená

Zo syna sa Chiara tešila jeden rok. „Nepovedzte raz Františkovi, že jeho matka pre neho zomrela, ale že mu jeho mama dala život,“ radil františkán Vito D’Amato.

Svojmu synovi napísali napokon obaja rodičia takýto odkaz: „Z toho mála, čo som pochopila v týchto dňoch, ti môžem iba povedať, že láska je stredom nášho života, pretože sa rodíme z lásky, žijeme preto, aby sme milovali a nechali sa milovať, a umierame, aby sme poznali Božiu lásku.“

Chiara Corbellová zomrela 13. júna 2012. Pohreb v rímskej farnosti Santa Francesca Romana blízko Katakomb sv. Domiciána bol udalosťou. Reportovali o ňom talianske televízie, kázal kardinál, prišli stovky mladých.  

„Mnoho ráz som sa rozprával s Chiarou a Enricom o tom, ako všetky tieto skúšky dokážu zvládať bez hnevu a nepokoja, no oni tvrdili, že len prijímajú vôľu toho, kto nič nerobí náhodou,“ píše Gianluigi De Palo.  

Reportáž z pohrebu Chiary 13. júna 2012

Príbeh Chiary a Enrica sa stal známym ešte za života mladej matky. Manželský pár chodil po farnostiach a rozprával o tom, čo sa v ich živote deje a čo je za tým. Videá si môžete nájsť na Youtube a ani netreba rozumieť taliančine, aby vás Chiara dojala.

„Vedz, láska moja, že naša láska plodí ďalšie deti. Máme ich toľko, že si nedokážem zapamätať ich mená,“ píše Chiarin manžel Enrico v predhovore knihy Narodili sme sa a už nezomrieme. Chiarin životopis vyšiel aj v slovenčine. 

Enrico svojej žene cez úvod do knihy odkazuje, že je tu svet, ktorý ju zvlášť miluje. „Cítia, že si pri nich, keď trpia, prosia ťa, ako keby si bola už uznaná za svätú,“ píše.

Intenzívne volanie po kanonizácii päť rokov po smrti laičky dokazuje obrovskú duchovnú silu, ktorú Chiara svojím príkladom vyburcovala.

Nie nadarmo ju volajú aj nová Gianna Beretta Molla, no v poslednom čase, ako poznamenal taliansky publicista Antonio Socci, sa objavilo viacero podobných duchovných zjavov — mladých žien, vydatých matiek ako Chiara, či už Sudánčanka odsúdená na smrť za svoju vieru Meriam Ibrahim, alebo známa kresťanka z Pakistanu Asia Bibi.

Prečo sa objavili a čo nám majú povedať? Takto to vidí Chiarin Enrico: 

„Bolo nevyhnutné, aby si zomrela, láska. Aby slepí videli, aby smädní mohli piť, aby boli pyšní rozptýlení a aby Jeho ľud vedel, že otroctvo sa skončilo a Kráľ príde v sláve.“