Prečo pápežov komorník vynášal dokumenty?

Presné dôvody, pre ktoré pápežov komorník Paolo Gabriele vynášal z Vatikánu dôverné dokumenty, nie sú stále známe. V podstate však môžu byť len dva.

Možnosť, že dokumenty z pápežského apartmánu vynášal kvôli peniazom, sláve alebo osobnej pomste, je úplne vylúčená. Bývalý komorník je typom človeka, ktorého zvykneme označovať za oddaného katolíka. „Mnoho ľudí vo Vatikáne ho pozná ako jednoduchého a dobrého človeka, ktorý je oddaný pápežovi,“ napísal o ctiteľovi apoštolky Božieho milosrdenstva, sv. Faustíny Kowalskej vatikanista Andrea Tornielli.

Elegantný Paoletto, ako ho prezývajú najbližší, sa do víru udalostí nechal vtiahnuť kvôli vyšším ideálom. Vo Vatikáne sa pohybuje už veľmi dlho – pred rokom 2006, kedy vstúpil priamo do služieb pápeža, bol komorníkom iného vysokopostaveného preláta Jamesa Michaela Harveyho. Tento americký arcibiskup od roku 1998 šéfuje Prefektúre pápežského domu, takže do kontaktu s informáciami o dianí v Apoštolskom paláci prichádzal Gabriele už tu. Postupné spoznávanie vnútorných sporov medzi najvyššou cirkevnou hierarchiou, umocnené oddanosťou pápežovi, ho mohlo priviesť k rozhodnutiu informovať verejnosť o komplikovaných podmienkach, ktorým je vystavený Petrov nástupca.

Ešte pravdepodobnejšie však je, že Paolo Gabriele nekonal ako sólokapor, ale stal sa priamou súčasťou jedného z táborov vnútri Vatikánu. Túto verziu umocňujú dva nepriame dôkazy. Mnohé dokumenty, ktoré nelegálne opustili vatikánske múry, nepochádzajú z pápežovho apartmánu, ale z iných úradov, do ktorých zadržaný komorník nemal prístup. Na vynášaní informácií teda zrejme nepracoval sám. Po druhé, je nepravdepodobné, že by v čase, keď Vatikán rozbehol hon na čiernu ovcu, komorník držal u seba hľadané materiály. Tým skôr, že vyšetrovacia kardinálska komisia už vypočúvala jednotlivých zamestnancov, vrátane Gabrieleho, ktorého byt sa nachádza len niekoľko desiatok metrov od veliteľstva vatikánskeho žandárskeho zboru. Takúto neobozretnosť si mohol dovoliť len v prípade, že sa chcel nechať dolapiť, alebo mu niekto vysokopostavený prisľúbil nedotknuteľnosť.

Asi každému je dnes jasné, že úloha 46-ročného Rimana, otca troch detí, ktorý každý deň vstával skoro ráno a domov sa vracal neskoro večer, aby hlave katolíckej cirkvi asistoval pri obliekaní, stolovaní alebo pri audienciách, je v afére Vatileaks síce dramatická, ale vedľajšia. Nič to však nezmení na tom, že odcudzenie a prechovávanie citlivých dokumentov preňho znamená nielen stratu exkluzívneho pracovného miesta a dobrej povesti, ale aj hrozbu tridsiatich rokov väzenia.

Imrich Gazda 

Foto: radiovaticana.cz