19-ročná študentka či IT-čkar v procese blahorečenia. Mení sa koncept svätosti?

19-ročná študentka či IT-čkar v procese blahorečenia. Mení sa koncept svätosti?

Angelica Tiraboschi zomrela na rakovinu ako 19-ročná. (Foto: Facebook)

Novodobí kandidáti na svätosť nie sú nedosiahnuteľní hrdinovia, ale mladí veriaci bežných dní.

Aj keď to zdanlivo vyzerá tak, že svätcami v Katolíckej cirkvi sa stávajú len veľkí hrdinovia z dávnej minulosti, nie je to tak. V posledných rokoch stúpa počet procesov blahorečení obyčajných veriacich, ktorí ukázali svoje hrdinstvo vo vernom prežívaní svojej viery v každodennosti. Z desiatok príbehov som vybrala dva najaktuálnejšie.

Ide o dvoch tínedžerov pôvodom z Talianska, ktorých život ovplyvnil množstvo ich vrstovníkov.

Angelica Tiraboschi zomrela na rakovinu ako devätnásťročná v auguste 2015 a už sa v Cirkvi zbierajú svedectvá pre otvorenie procesu blahorečenia. Jej príbeh je pritom veľmi jednoduchý. Na prahu dospelosti sa dozvedela zdrvujúcu diagnózu, rakovinu prsníka, s ktorou bojovala štrnásť mesiacov, až kým sa nerozšírila aj na mozog. O jej prijatí choroby a nastávajúcej smrti vyšla kniha od teológa Cristiana Bonaldiho.

Angelica sa narodila v Treviglio v roku 1995 ako prvé dieťa svojich rodičov, po nej nasledoval ešte brat Simone. Keď mala osem rokov, teda v čase, keď sa pripravovala na prvé sväté prijímanie, spoznala spoločenstvo Obnova v Duchu Svätom, v ktorom sa začalo jej vedomé prehlbovanie sa vo viere.

„Žila v odovzdanosti vôli Božej. Jej príbeh je ako románom o láske, Boh je v ňom zvodca a Angelica sa mu nebráni. Každodenne pristupovala k Eucharistii, pravidelne sa modlila ruženec a často pristupovala k svätej spovedi, tieto tri nástroje považovala za cestu, ako sa stretnúť s Bohom,“ píše autor knihy o Angelice.

„Zásadným momentom bola pre ňu aj birmovka, počas ktorej cítila silnú prítomnosť Ducha Svätého. V škole sa venovala svojim spolužiakom, pre ktorých bola príkladom, viedla s nimi hlboké duchovné rozhovory a získala si aj tých, ktorí boli skeptickí.“

Foto Facebook

V lete po maturite sa dozvedela o svojej chorobe. Robila animátorku vo farnosti a svoj život žila naplno, chcela ísť študovať na univerzitu. Najprv sa zdalo, že chorobu bude možné liečiť, potom sa však prejavila v celej svojej agresivite. Angelica zanechala po sebe množstvo textov a sms správ, ktoré písala počas choroby svojim blízkym. V jednej z nich píše: „Buďme pozorní, my, ktorí žijeme, nezahadzujme svoj čas. Žime intenzívne a konajme dobro, rozdávajúc radosť a lásku druhým.“

„Kríž budem niesť ja“

Mala pocit, že liečba zabrala, koncom augusta 2015 pocítila však silné bolesti hlavy, rakovina metastázovala. V jej zápisníku našli prepísanú jej obľúbenú myšlienku. „Lebo nemôžeme zmeniť smer vetra, ale môžeme nastaviť plachty tak, aby sme dosiahli svoj cieľ v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“

Lekári jej ešte naplánovali cyklus rádioterapií, ale nestihla ho už podstúpiť. Na jej pohreb prišla tisícka ľudí z celého okolia.

Otec Angelicy sa po pohrebe vyjadril, že „nie je hodný takej dcéry.“ Novinárovi z L´Eco di Bergamo rozpráva, že keď sa jeho dcéra dozvedela o svojej chorobe, povedala mu: „Oci, je to vôľa Božia, nerob si starosti: Kríž budem niesť ja. Ale keď budem unavená, tak ti ho na chvíľu dám. A potom si ho opäť vezmem späť.“

Po smrti Angelicy sa udiala séria obrátení v jej bezprostrednom okolí. Napríklad jeden chlapec, ktorý dlhší čas hľadal svoju cestu v živote, sa po jej pohrebe rozhodol vstúpiť do kňazského seminára. Množstvo ľudí sa chodí modliť na jej hrob a prosiť o pomoc v chorobe. Pre tieto udalosti sa už intenzívne hovorí o možnom začatí procesu jej blahorečenia.

Angelica sa počas svojej choroby inšpirovala príbehmi blahoslavenej Chiary Luce Badano a Giulie Gabrieli, ktoré obe zomreli nedávno v mladom veku a ich príbehy vyšli tiež knižne. Obe sú v procese svätorečenia.

Blahoslavený Carlo Acutis?

Ďalším „svätým“ obyčajnej každodennosti je aj tínedžer, počítačový génius Carlo Acutis. Narodil sa v Londýne v roku 1991, kde sa rodičia presťahovali kvôli práci, avšak neskôr vyrastal v talianskom Miláne, odkiaľ rodina pochádza.

Už v ranom detstve rodičia pochopili, že Carlo má výnimočnú inteligenciu a schopnosť pracovať s počítačovými programami. Študuje na prestížnom lýceu, ktoré vedú jezuiti. Má slnečnú povahu, veľa kamarátov, ktorí na neho spomínajú ako na veľmi dobrého človeka, ktorý nikoho nevylučoval.

Carlo Acutis zomrel vo veku 15 rokov. (Foto: Facebook)

Vytváral webové stránky, strihal krátke videá, vytváral vlastné programy a algoritmy. Čo ho odlišovalo od jeho rovesníkov, bol osobný vzťah s Ježišom, prežíva s ním intenzívne všetky udalosti svojho života. Hoci vyrastal vo veriacej rodine, sám slobodne si volí cestu žitého kresťanstva. Od prvého svätého prijímania, ku ktorému pristúpil v siedmich rokoch, chodí denne na omšu, modlí sa ruženec, medituje pred oltárnou Sviatosťou a každý týždeň sa spovedá. „Eucharistia je moja diaľnica do neba,“ hovorieval svojej mame Carlo Acutis.

Vytvoril virtuálnu výstavu eucharistických zázrakov, ktorá putovala po desiatke tisícok amerických farností. Internet vnímal ako nástroj novej evanjelizácie.

Robí dobrovoľníka v menze medzi najchudobnejšími, vedie katechézy. Kamaráti ho poznali ako večne usmiateho. V jednom zo svojich textov Carlo píše: „Smútok je pohľad nasmerovaný na nás samých, radosť je pohľad venovaný smerom k Bohu.“

Carlo zomiera vo veku pätnástich rokov 12. októbra 2006, teda presne pred jedenástimi rokmi, na následky akútnej náhlej leukémie. Po jeho smrti ľudia rodičom hlásia množstvo konverzií na príhovor ich syna. Cirkev dnes Carla Acutisa nazýva moderným svätcom a budúcim patrónom sveta internetu.

„Naša méta by mala byť večnosť, nie koniec. Večnosť je naším domovom. Od nepamäti sme v nebi očakávaní,“ píše Carlo o svojom cieli. Po smrti Carla sa jeho rodičom narodili dvojičky, ktoré majú dnes sedem rokov. 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo