Pokračujúca kríza povolaní v Spojených štátoch

Pokračujúca kríza povolaní v Spojených štátoch

Ilustračné foto: flickr.com/Academia Christiana

V piatich najväčších amerických diecézach s 12,5 milióna katolíkmi bolo tento rok vysvätených spolu len 33 kňazov. Je to šokujúce zistenie.

Nedávno som narazil na zaujímavý údaj o nedostatku kňazov v Spojených štátoch amerických, obzvlášť vo veľkých arcidiecézach. Zdá sa, že v losangelskej arcidiecéze bolo v roku 2017 vysvätených len sedem mužov pre viac ako štyri milióny katolíkov. Pripomenulo mi to údaje o povolaniach, ktoré už celé stáročia trápia veľké arcidiecézy v Južnej Amerike. Preto som sa pozrel na ostatné veľké arcidiecézy a musím povedať, že to bol dosť šokujúci pohľad.

Mnohí z vysvätených sa navyše narodili mimo Spojených štátov! Pred polstoročím by bolo bežné, keby títo 33 boli vysvätení pre jednu veľkú arcidiecézu. To už je ale zjavne minulosť. Zdieľať

Vyberám päť najväčších: Los Angeles, Chicago, Boston, New York a Houston. V roku 2017 bolo v týchto piatich vysvätených spolu 33 mužov, aby slúžili celkovo 12,5 miliónu katolíkov. (Opäť, toto už dlho vídame v Južnej Amerike, kde je tak málo povolaní, že väčšina kňazov nepochádza z tohto kontinentu.) Aj tu sa mnohí z vysvätených narodili mimo Spojených štátov! Dokonca v jednej z týchto miestnych cirkví sa v Spojených štátoch nenarodil nikto z vysvätených kňazov. Pred polstoročím by bolo bežné, keby títo 33 boli vysvätení pre jednu veľkú arcidiecézu. To už je ale zjavne minulosť.

Len pre porovnanie, vyhľadal som si zopár malých diecéz, ktoré mali v nábore oveľa väčší úspech. Vo Wichite bolo v roku 2017 vysvätených desať mužov; v Lincolne v štáte Nebraska päť. Wichita má približne 120 000 katolíkov, Lincoln okolo 95 000. Takže dve malé diecézy, ktoré majú dohromady 215 000 veriacich, vyprodukujú takmer polovicu svätení oproti piatim hlavným arcidiecézam s 12,5 milióna veriacimi! Ako je to možné? Ako to, že dve malé diecézy nemajú krízu povolaní a najväčšie arcidiecézy v krajine majú obrovský problém?

Na tieto otázky nie je jednoduché odpovedať. Pomysleli by ste si však, že Konferencia katolíckych biskupov Spojených štátov bude túto vec úzkostlivo skúmať. Čo by mohlo byť pre budúcnosť Katolíckej cirkvi v našich najľudnatejších centrách dôležitejšie než pochopiť, prečo nedokážu vyprodukovať dostatok kňazov? Dobrým východiskom by mohlo byť študovať tieto menšie diecézy. Možno by poskytli pár hodnotných postrehov, pokiaľ ide o smer, ktorým by sa mali vydať väčšie cirkvi.

Dve malé diecézy, ktoré majú dohromady 215-tisíc veriacich, vyprodukujú takmer polovicu svätení oproti piatim hlavným arcidiecézam s 12,5 milióna veriacimi. Ako je to možné? Zdieľať

Zdravý rozum by tiež mohol napovedať aspoň zopár faktorov, ktoré by mohli mať veľký vplyv. Tieto dve malé diecézy som skúmal okrem iného nielen preto, že majú mnoho povolaní ku kňazstvu, ale i preto, že sú známe katolíckymi školami, ktoré sú veľmi otvorene katolícke a veľmi dostupné pre väčšinu katolíckych rodín. Napríklad wichitská diecéza ponúka už niekoľko rokov vzdelanie, ktoré je prakticky bez školného, ale podporuje ho systém desiatkov vo farnostiach, z ktorého môžu mať osoh všetky rodiny – bohaté, zo strednej triedy i chudobné.

Financovanie vzdelávania zo školného bolo vo veľkých arcidiecézach a vo väčšine iných diecéz príčinou, že pre chudobnejšie a veľké rodiny sú tieto školy prakticky nedostupné. Z tejto situácie mali strach biskupi na treťom baltimorskom koncile, a preto nariadili, že katolícke školy majú byť spôsobom svojho financovania dostupné pre všetkých. Väčšina týchto biskupov nebola naklonená školnému.

Zároveň je veľmi otázne, nakoľko je väčšina škôl vo veľkých arcidiecézach, a dokonca i v menších diecézach, oddaná katolíckemu vzdelávaniu. Koľké z týchto miestnych cirkví reálne dohliadajú na prijímanie učiteľov, aby sa ubezpečili, že katolícki pedagógovia sú praktizujúci a veriaci katolíci? Keď sa študenti učia na školách, kde je len formálne, zriedené vyučovanie náboženstva, a veľmi dobre si uvedomujú, že niektorí či mnohí z ich učiteľov nesúhlasia s cirkevným učením alebo vôbec nepraktizujú svoju vieru, potom je aj rozhodne menšia pravdepodobnosť, že budú takými oddanými katolíkmi, z ktorých vzídu povolania. Preto by sa tento výskum mohol pozrieť jednoducho na to, koľko diecéz trvá na tom, že učiteľ na katolíckej škole musí byť veriacim katolíkom, ktorý vieru skutočne praktizuje.

Malé diecézy mali niekoľko biskupov po sebe, ktorí boli pevne odhodlaní vybudovať silný a dostupný katolícky vzdelávací systém a boli osobne zaangažovaní do programu povolaní. Zdieľať

Ďalším údajom z týchto malých diecéz je, že mali niekoľko biskupov po sebe, ktorí boli pevne odhodlaní vybudovať silný a dostupný katolícky vzdelávací systém a boli viac či menej osobne zaangažovaní do samotného programu povolaní. Táto zaangažovanosť je, samozrejme, jednoduchšia v menších diecézach, no vzhľadom na to, že vo veľkých diecézach je v súčasnosti malý počet kandidátov, bude dnes určitá zaangažovanosť viac možná oproti tomu, ako to bolo v minulosti. Prvý biskup mojej vlastnej diecézy Thomas Welsh sa veľmi snažil posilniť vyučovanie náboženstva na školách, ktoré zdedil, a bol veľmi priamo zaangažovaný do programu povolaní. Predtým býval rektorom veľkého seminára vo Philadelphii a dobre chápal potreby mladých mužov, ktorí sa pripravujú na kňazstvo – vrátane určitého pravidelného osobného kontaktu a podpory od svojho biskupa. To je jeden z dôvodov, prečo arlingtonská diecéza nemá nedostatok kňazov.

Napokon niet pochýb, že sociálne prostredie veľkých metropolitných území má zhubný vplyv na vieru a Cirkev má len obmedzené možnosti, ako túto situáciu zvrátiť, no jednu vec by Cirkev určite mohla ovplyvniť. Pozrime sa na pôrodnosť u katolíkov v týchto menších diecézach v porovnaní s väčšími arcidiecézami a na veľkosť rodín, z ktorých v týchto malých diecézach prichádzajú povolania. V súčasnosti sa zdá, že na veľkých metropolitných územiach sa stali normou rodiny s jedným dieťaťom či s dvoma deťmi, a to dokonca aj medzi Hispáncami. Nie je dôvod predpokladať, že budú chcieť skôr vnúčatá než kňaza v rodine?

Veľké metropolitné cirkvi možno zažívajú dôsledky relatívneho mlčania biskupov a kléru, pokiaľ ide o zlo antikoncepcie. Iba nápad. No azda stojí za to skúmať a meniť veci, ktoré sú životne dôležité pre povolanie Cirkvi evanjelizovať a prinášať sviatostnú milosť do sveta, ktorý má pre ich nedostatok vážne problémy.

P. Mark A. Pilon
Autor je kňaz arlingtonskej diecézy vo Virginii, získal doktorát z posvätnej teológie na Univerzite Santa Croce v Ríme. Pôsobil na katedre systematickej teológie v seminári na Mount St. Mary a je bývalým a stále externe vyučujúcim profesorom na Notre Dame Graduate School of Christendom College. Pravidelne píše pre littlemoretracts.wordpress.com.

Pôvodný text: The Continuing Vocation Crisis in the United States.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo