Redaktori Postoja hodnotia päť rokov pápeža Františka

Redaktori Postoja hodnotia päť rokov pápeža Františka

Pápež František pozdravuje ľudí krátko po svojom zvolení 13. marca 2013. Foto – TASR/AP

Daniška, Gazda, Krivošík, Krupa, Rábara a Takáč hodnotia päť rokov, ktoré dnes uplynuli od zvolenia pápeža Františka.

Jaroslav Daniška: Očakávania môžu dopadnúť naopak

Pápež František priniesol inú zmenu, ako čakali jeho podporovatelia, a inú, akej sa obávali skeptici. Ross Douthat v jednom zo svojich textov prirovnal Františka k Trumpovi, nie obsahovo, Bergoglio a Trump si o väčšine politických tém zjavne myslia odlišné veci, ale prístupom, charakterom zmeny, aká s nimi prišla do Bieleho domu, respektíve Vatikánu.

To porovnanie úplne neviem podpísať, ale žiadne bližšie a presnejšie mi nenapadlo. Za najvážnejšiu výhradu voči Františkovi považujem zneistenie a istý chaos. Príklad: kardinál Ravasi, vysokopostavený člen kúrie, pred časom napísal v talianskej tlači text o potrebe dialógu so slobodomurármi, veľmajster slobodomurárskej lóže Stefano Bisi následne jeho krok verejne ocenil. (Text bol opravený, viď poznámka pod článkom.)

Čo to dokazuje, čomu by mal taký dialóg slúžiť? Nevidel by som za tým nič konšpiračné, pokojne môže ísť o nepochopiteľný individuálny prejav kardinála Ravasiho, len sa obávam, že ak sa podobné nerozvážne kroky nebudú stretať s potrebnou reakciou, chaos vo vzťahoch a prejavoch bude len rásť. Podobných príkladov je viacero, od nejednoznačnosti Amoris laetitia cez nepresnosť vo výrokoch na tému islamu a islamského terorizmu po okolnosti spoločného vyhlásenia s ruským patriarchom Cyrilom alebo nepochopiteľný krok voči čínskym katolíkom.

Ak by som to mal skrátiť, poviem to takto: najväčšie očakávania s pontifikátom Františka sa spájali s nápravou pomerov v Rímskej kúrii. Postupne vo mne rastie obava, že to môže dopadnúť naopak.

Imrich Gazda: Nabral si toho priveľa

Keď sa kardinál Bergoglio stal pápežom, mal už 76 rokov. Do práce sa však pustil s veľkou energiou a odhodlaním. Rozbehol reformu Rímskej kúrie a nakladania s finančnými prostriedkami, zintenzívnil boj proti sexuálnym deliktom, zvolal dve synody o rodine, rozvíril diskusiu o pomoci ľuďom na materiálnych a duchovných perifériách, položil dôraz na ochranu stvorenstva... Popri tom cestoval na miesta, kam noha pápeža už dlho nevstúpila, kázal, stretal sa, modlil sa...

Dnes má pápež 81 rokov a mnohí by už radi videli konkrétne výsledky jeho reforiem. Neraz sa však nemôžu ubrániť dojmu, že zmeny sa načali, témy sa rozdiskutovali, otázky zazneli... ale chýbajú závery a odpovede.

Športovou terminológiou povedané – držanie lopty, ťah na bránu a potlesk tribún zápasy nerozhodujú. Potrebná je efektívna koncovka. Lebo bezgólové zápasy fanúšikovia neznášajú.     

Adam Takáč: Najlepším dôkazom sú jeho skutky

Kardinál Claudio Hummes počas konkláve pred piatimi rokmi pošepol vedľa sediacemu kardinálovi Bergogliovi: „Nezabudni na chudobných!“ A František nezabudol. Na problém chudoby – nielen materiálnej, ale i duchovnej – upozorňuje pri každej možnej príležitostí. No neostal len pri tom. Bezdomovci, utečenci, bývalé prostitútky, väzni, choré deti či starci... Konkrétne príklady neraz prekvapivých skutkov milosrdenstva boli pre mňa najsilnejšími momentmi jeho pontifikátu a najlepším dôkazom, že slová o živej cirkvi myslí vážne.


Veriaci na Námestí sv. Petra oslavujú zvolenie nového pápeža. Foto – TASR/AP

Lukáš Krivošík: S protestantmi si rozumie

Pokiaľ ide o vzťahy s inými kresťanskými cirkvami, pápež František hovorí o „ekumenizme krvi“, ktorý sa odvíja od spoločnej skúsenosti prenasledovania v mnohých častiach sveta, pričom utláčatelia zvyčajne nerozlišujú medzi katolíkmi, protestantmi alebo ortodoxnými. Terčom sú kresťania ako celok. Sme tak spojení v spoločnom mučeníctve.

V každom prípade, medzi protestantmi bolo zvolenie pápeža Františka prijaté pozitívne. Bolo totiž známe, že ešte v čase svojho pôsobenia v Argentíne udržiaval Bergoglio s protestantmi priateľské vzťahy. Známe je, že napríklad pri stretnutiach s evanjelikálnymi lídrami sa s nimi zvykol modliť či dokonca požiadať ich, aby sa modlili za neho. Niektoré gestá a výroky pápeža Františka, napríklad o potrebe, aby katolícki veriaci čítali viac Bibliu, boli dobre prijaté aj na strane protestantov, keďže rezonujú s ich vlastnými prioritami v duchovnom živote.

Pápež počas svojho pôsobenia udržiaval čulé vzťahy s predstaviteľmi anglikánstva, luteránstva i metodizmu. Napríklad 499. výročie reformácie v roku 2016 si pripomenul vo Švédsku spolu s tamojšími evanjelikmi. Na stretnutí s metodistami zase František citoval ich zakladateľa Johna Wesleyho, ktorý katolíkom adresoval kedysi slová: „Ak aj zatiaľ nevieme premýšľať rovnako vo všetkých záležitostiach, aspoň by sme mali milovať rovnako.“

Pavol Rábara: Slová sú jeho silnou aj slabou stránkou

Hoci mnohí považujú pápeža Františka za človeka silných gest a symbolov, osobne ho vnímam skôr cez slová. Tie sú jeho silnou a zároveň aj slabou stránkou. 

Dokáže veľmi trefne pomenovať veci, úžasne diagnostikuje nás veriacich aj vysokopostavených hierarchov. Ľudia všetkých vzdelanostných kapacít sú schopní dostať zrozumiteľné posolstvá. 

Občas mu ale uletí nejaké to slovko navyše. Cez túto vlastnosť vnímam aj debaty o jeho údajných herézach. Pápež František nie je teologický analfabet, nie je však ani mysliteľ.

Práca so slovami v dokumente Amoris laetita spôsobila, že špecifická a komplikovaná oblasť morálnej teológie sa dostala na pretras laikom a chápanie niektorých pasáží si vysvetľujú v každom kúte sveta inak. Túto situáciu môžu vyriešiť opäť len slová. Či už Františkove alebo jeho nástupcu.

Ján Krupa: Naštartoval dialóg lásky a pravdy

Pápež František, podobne ako jeho bezprostrední predchodcovia na Petrovom stolci, venoval veľa energie „dialógu lásky“. Spomedzi stretnutí s hlavami autokefálnych cirkví vyniká to s moskovským patriarchom Kirillom v roku 2016 na Kube. O niečom takom predošlí pápeži ani len nesnívali.

Počas Františkovho pontifikátu sa podarilo naštartovať aj uviaznutý „dialóg pravdy“, o čom svedčí dokument Zmiešanej medzinárodnej komisie pre teologický dialóg medzi Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou z roku 2016 s názvom „Synodalita a primát v prvom tisícročí. Smerom k jednotnému chápaniu synodality a primátu v službe jednoty“.

V súvislosti s východnými katolíckymi cirkvami treba vyzdvihnúť v roku 2014 vydané dovolenie pre východných ženatých kňazov pôsobiť aj mimo svojich pôvodných východných teritórií, teda aj mimo Blízkeho Východu a východnej Európy. Ženatí východní kňazi môžu ísť za svojimi vysťahovanými veriacimi. Pôsobiť môžu hlavne tam, kde existuje jurisdikcia pre katolíkov východného obradu, napr. v USA, Veľkej Británii, Francúzsku, či Nemecku. O blahodarnosti tohto Františkovho počinu by vedel porozprávať vladyka Milan Lach.  

 

Poznámka JD: Pôvodne som uviedol, že kardinál Ravasi sa slobodomurárom ospravedlnil, čo bola dezinterpretácia, Ravasi sa v texte z roku 2016 prihovára za dialóg so slobodomurármi, sám sa ho v nejakej podobe v Uruguaji mal zúčastniť. Veľmajster Bisi kardinála Ravasiho ocenil za jeho otvorenú myseľ a prístup bez predsudkov. Za chybu v pôvodnom texte sa ospravedlňujem a čitateľovi za upozornenie ďakujem, ale tézu to nemení, takéto kroky posilňujú zneistenie a myšlienkový neporiadok (stále platí Ratzingerov dokument o nekompatibilnosti slobodomurárskych lóží a katolíckej cirkvi).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo