Nový Kolbe? Policajt z útoku v Trèbes bol konvertita

Rukojemnícka dráma v juhofrancúzskom meste Trèbes sa skončila smrťou štyroch ľudí. Jedným z nich bol podplukovník žandarmérie Arnaud Beltrame, ktorý útočníkovi ponúkol seba ako výmenu za rukojemníčku, ktorú držal džihádista v miestnom supermarkete.

Beltrame zomrel na následky zranení cez víkend. Na verejnosť teraz presakujú informácie o jeho živote. A sú vskutku pozoruhodné. 

Vráťme sa však ešte nakrátko k piatkovému dňu. Do obchodu, kde vyčíňal islamský fanatik, vošiel policajný dôstojník Beltrame – so zdvihnutými rukami a so slovami, že bude lepším rukojemníkom ako civilistka. 

Nechal pri tom zapnutú vysielačku, takže dispečing počul jeho konverzáciu s ozbrojencom. Len čo bola žena prepustená, ozvala sa zvnútra streľba. Marocký rodák s francúzskym občianstvom Radouane Lakdim v tom momente strelil Beltrameho najmenej štyrikrát, a ešte ho začal bodať do vrchnej časti tela vrátane hlavy. 

V tom vtrhla do vnútra supermarketu policajná jednotka a zneškodnila 25-ročného džihádistu, ktorý stihol predtým zabiť ďalších troch ľudí. 

Chodil do kláštora

Pri hrdinskom čine francúzskeho policajta mohla zohrať svoje aj kresťanská viera. Arnaud Beltrame zažil totiž v roku 2008 konverziu. Mal vtedy 33 rokov. 

Beltrame slúžil v roku 2005 v Iraku, pričom v roku 2012 dostal najvyššie francúzske vyznamenanie. Vlani ho menovali za zástupcu veliteľa protiteroristickej jednotky v regióne Aude.

„Ukázalo sa, že podplukovník bol praktizujúcim katolíkom. Je faktom, že svoju vieru neskrýval, ale o nej svedčil. Môžeme povedať, že jeho skutok seba-ponúknutia je v súlade s tým, čomu veril. Svojej krajine slúžil až do samého konca a o svojej viere svedčil až do krajnosti,“ vyjadril sa Dominique Arz, kaplán žandarmérie pre katolícky magazín Famille Chrétienne. 

Zaujímavosťou tiež je, že Beltrame sa pripravoval na cirkevný sobáš a navštevoval komunitu rehoľníkov.

„Stretli sme sa raz náhodou pri návšteve nášho opátstva, ktoré je historickou pamiatkou,“ spomína si otec Jean-Baptiste z kláštora v Lagrasse Abbey. Tam žije komunita Kanonikov Matky Božej, ktorej členovia nasledujú Regulu sv. Augustína a slávia liturgiu v mimoriadnej forme, tzv. tridentskú.

Policajný dôstojník bol civilne ženatý so svojou partnerkou Marielle. „Požiadali ma, aby som ich pripravil na sviatostné manželstvo, ktoré mali uzavrieť 9. júna. Strávili sme spolu veľa hodín v rámci predmanželskej prípravy,“ pokračuje Jean-Baptiste. Podľa jeho slov chodil mladý pár do kláštora pravidelne, na omše aj „stretká“. 

Opátstvo Lagrasse, ktoré navštevoval konvertita Beltrame so svojou snúbenicou. (Foto: Flickr.com/Andrew Sweeney)

Beltrame sa narodil do málo praktizujúcej rodiny, zažil obrátenie, keď mal 33 rokov. Po dvoch rokoch katechumenátu prijal Eucharistiu a birmovku. 

„Mal vášeň pre službu v polícii, pre Francúzsko, jeho veľkosť, históriu a kresťanské korene, ktoré objavil spolu so svojou konverziou. Keď nechal rukojemníčku nahradiť sebou, bol zrejme motivovaný záväzkom galantnosti dôstojníka, pretože pre neho byť policajtom znamenalo ochraňovať. 

Bol si však vedomý rizika, ktoré podstupuje. Takisto si uvedomoval záväzok voči Marielle, ktorú si mal vziať za ženu. Bolo teda správne, čo urobil? Mne sa zdá, že jedine jeho viera dokáže vysvetliť šialenstvo jeho obety, ktorú dnes všetci obdivujú,“ povedal rehoľník. 

Sobáš nebol

Otec Jean-Baptiste prišiel za Beltramom do nemocnice v Carcassonne už piatok večer. Hrdina bol v bezvedomí, ale žil. Rehoľník mu udelil sviatosť pomazania chorým a požehnanie pred smrťou. Prítomná bola aj Marielle, ktorá odpovedala na modlitby. 

Niektoré médiá rozšírili správu, že Jean-Baptiste na smrteľnej posteli policajta a jeho snúbenicu aj zosobášil. „Nemohol som ho zosobášiť, pretože bol v bezvedomí,“ uviedol na pravú mieru rehoľník. „A hoci Arnaud nebude mať nikdy deti, bude inšpirovať mnohých mladých, aby sa darovali Francúzsku a jeho viere,“ dodal.  

Niektorí už prirovnávajú Beltramovu obetu k svätému Maximiliánovi Kolbemu, ktorý zomrel v roku 1941 v koncentračnom tábore v Osvienčime, keď sa ponúkol na miesto väzňa odsúdeného na smrť.

Možno odvážne prirovnanie, no nemenej odvážny bol Beltramov čin. Hoci mohol počkať na zásahovú jednotku, neváhal a obetoval sa.  

Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!