Prvá Františkova cesta viedla na „ostrov sĺz“. Nezvítal sa s politikmi, ale s utečencami

Potomok emigrantov na pápežskom stolci nasmeroval svoju prvú cestu za hranice Ríma na utečenecký ostrov Lampedusa. Oltár, kalich, aj berla boli vyrobené z drevených plavidiel stroskotancov.

„Brána Európy“ sa pre 25 000 utečencov stala „morským cintorínom“. Asi toľko ich počas uplynulých dvadsiatich rokov zahynulo pri brehoch ostrova Lampedusa. Na ich pamiatku hodil pápež František do mora veniec zo žltých a bielych chryzantém.

„Kto je zodpovedný za krv týchto bratov a sestier?“ pýtal sa pápež vo svojej homílii. „Nikto! My všetci odpovedáme takto: nie som to ja, ja s tým nič nemám, to bude niekto iný, ja isto nie. Ale Boh sa pýta každého z nás: ,Kde je krv tvojho brata, ktorá volá ku mne?´.“ Na ostrove len krátko predtým pristála ďalšia loď so 166 utečencami. „Dnes sa nikto na svete necíti za toto zodpovedný; stratili sme zmysel pre bratskú zodpovednosť; klesli sme až ku pokryteckému postoju kňaza a služobníka oltára, o ktorých hovorí Ježiš v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi,“ pokračoval pápež oblečený v kajúcom liturgickom rúchu fialovej farby, a so zvýšeným hlasom dodal: „Hľadíme na polomŕtveho brata na kraji cesty, možno si pomyslíme ,chudák´, a pokračujeme v našej ceste s tým, že to nie je naša úloha a máme pocit, že je všetko v poriadku.“

Jeho slová počúvali utečenci, väčšinou z Afriky, príslušníci pobrežnej stráže, ale aj miestni obyvatelia. Na ostrove, ktorého názov sa v Taliansku neustále skloňuje, ich žije asi 6 000. „Ste malým ostrovom, ale dávate príklad solidarity!“ ďakoval im pápež, ktorý podrobil súčasnú „kultúru blahobytu“ a „globalizáciu ľahostajnosti“ tvrdej kritike. „Kto plakal nad smrťou týchto bratov a sestier? Kto plakal pre týchto ľudí, čo boli na lodi? Pre mladé matky, ktoré držali na rukách svoje deti? Pre týchto mužov, ktorí chceli niečo pre zabezpečenie svojich rodín? Sme spoločnosťou, ktorá zabudla plakať, spolucítiť bolesť. Globalizácia ľahostajnosti nás obrala o schopnosť plakať!“

V závere svojho príhovoru František žiadal Boha o odpustenie pre všetkých, ktorí nejavia záujem o utrpenie blížnych, ale aj pre tých, ktorí „robia anonymné sociálno-ekonomické rozhodnutia, ktoré dláždia cestu pre drámy, ako je táto“. Práve politici však na Lampeduse chýbali. Podľa denníka La Stampa sa miestny arcibiskup a starostka rozhodli zabrániť zneužitiu pápežovej cesty tým, že nepozvali žiadnych politických predstaviteľov. „Nie“ si musel vypočuť aj vicepremiér Angelino Alfano, ktorý pochádza z tohto kraja.

„Na omši som nebola už niekoľko rokov, ale tentokrát som cítila, by som tu mala byť,“ zdôverila sa Alessia Binci, jedna z 15 000 účastníkov stretnutia s Františkom. „Zasiahla ma spontánnosť, s ktorou pápež prichádza do sŕdc ľudí. Nie je tam žiadna faloš. Hovorí jednoducho, ale ide k podstate.“

Imrich Gazda

Foto: facebook.com/DonGuidoMarini