Čo bude, keď doslúži silná generácia kňazov

Čo bude, keď doslúži silná generácia kňazov

Ilustračné foto – TASR/AP

Počet novokňazov je v súčasnosti postačujúci, no kríza rodiny začne doliehať aj na budúce povolania.

Počas víkendu sa vo viacerých slovenských diecézach a reholiach konali kňazské vysviacky. Rady katolíckeho kléru v tomto roku obohatí spolu 55 novokňazov. Je to veľa alebo málo?

Štatistiky ukazujú, že počet kňazov na Slovensku neklesá. Práve naopak, od pádu totality neustále stúpa, takže v súčasnosti máme najviac kňazov v novodobej histórii krajiny.

Žiadna zo slovenských diecéz tak nemá problém novými kňazmi nahradiť tých, ktorí zomreli alebo odišli z kňazskej služby. Aj keď, ak by sme spočítali všetkých odídených kňazov, dokázali by sme nimi vykryť jednu celú diecézu.

Dokonca stále máme na to, aby sme svojimi kňazmi vedeli pomôcť vzdialeným, ale aj blízkym krajinám (Česko, Ukrajina). Napokon, v zahraničí pôsobia nielen desiatky slovenských kňazov, ale aj niekoľkí biskupi. Vladimír Fekete vedie azerbajdžanských a Dávid Tencer islandských katolíkov, na čele gréckokatolíckych eparchií v zahraničí pôsobia Milan Šášik, Milan Lach či Ladislav Hučko.

Prečítajte si aj
Na Slovensku pribudne najviac katolíckych kňazov za posledné roky Zdieľať

Pohľad na počty novokňazov vysvätených v posledných rokoch ukazuje, že najlepšie sú na tom diecézy na východe Slovenska – Prešovská archieparchia, Spišská diecéza a Košická arcidiecéza. Ide o diecézy zahŕňajúce najreligióznejšie časti Slovenska – Oravu, Spiš, Šariš, do istej miery aj nábožensky zmiešaný Liptov a Zemplín.

Ale ani v diecézach, kde na prvý pohľad pribúda len málinko novokňazov (Bratislavská eparchia, Rožňavská diecéza, Trnavská arcidiecéza či Košická eparchia), nebijú na poplach. Až na Trnavskú arcidiecézu ide o diecézy, kde žije nižší počet veriacich, takže si prirodzene vystačia s menším počtom kňazov.

Žijeme z vysvätených v 90. rokoch

Uvedená situácia však nie je dôvodom na spokojnosť. Potrebné je uvedomiť si, že slovenská cirkev dnes žije z boomu kňazských povolaní po páde totality. Do seminárov v Bratislave, Nitre či na Spiši sa v 90. rokoch nahrnuli stovky bohoslovcov.

Boli medzi nimi takí, ktorí cítili kňazské povolanie (mnohí ho v sebe nosili už dlhšie, ale pred rokom 1989 im nebolo umožnené študovať), ale aj takí, ktorí len podľahli náboženskej eufórii. Šancu dostal takmer každý.

A aj keď mnohí medzičasom kňazstvo zanechali, drvivá väčšina dodnes pôsobí v pastorácii. Ak zavítate na omšu počas nejakých kňazských rekolekcií, pri oltári vidíte prevažne štyridsiatnikov.

Problém tak nastane o dve-tri desaťročia, keď táto silná kňazská generácia dosiahne dôchodkový vek. Kto ich nahradí, sa musíme pýtať už dnes.

Mladých kňazov bude z dôvodu neprajnej demografie menej. Starnutie populácie si pritom vyžiada špecifický typ pastorácie a zrejme aj vyšší dopyt po kňazoch.

Samozrejme, nemožno zabúdať na modlitby zdola a zásahy zhora, ale ak zostaneme len na prirodzenej rovine, môžeme skonštatovať len jedno: ak nebudú deti, nebudú ani kňazi. Rovnako ako nebudú ani učitelia, lekári či robotníci. Nečudo, že najviac novokňazov majú dnes práve religiózne diecézy na severe a východe Slovenska, kde sa rodí najviac detí.

Problém so záväzkami

Okrem demografie je za nižším, aj keď nateraz stále dostatočným počtom kňazských povolaní ešte iný dôvod. Dnešní mladí ľudia, ktorí často pochádzajú z rozpadnutých či nefunkčných rodín, sa boja preberať celoživotné záväzky, rozhodnúť sa pre povolanie – či už kňazské, alebo manželské. Preto toľko ľudí vrátane veriacich žije vo voľných vzťahoch alebo v single domácnostiach.

„Nemožno zabúdať na modlitby zdola a zásahy zhora, ale ak zostaneme len na prirodzenej rovine, môžeme skonštatovať len jedno: ak nebudú deti, nebudú ani kňazi.“  Zdieľať

„Ak niečo neurobíme s rodinami, mladí ľudia nebudú schopní nadväzovať vzťahy. Vedia budovať vzťahy na sociálnych sieťach, ale nie v reálnom živote,“ povedal pred časom v rozhovore pre Postoj rektor kňazského seminára v Košiciach Štefan Novotný. Pritom práve kňazstvo je o vzťahoch – vertikálnom aj horizontálnych. 

Problémom je aj imidž kňazského povolania. Kým kedysi bolo späté so spoločenským honorom, dnes sa na kňazov neraz pozerá cez prsty. Ako na podivínov žijúcich bez sexu a potenciálnych páchateľov sexuálnych deliktov. 

Aj tie boli príčinou zavedenia prísnejších kritérií pri prijímaní záujemcov o kňazské poslanie a preverovania ich duchovnej aj ľudskej spôsobilosti počas formácie v seminári. K vysviacke sa tak dostáva výrazne menej mladých mužov, ako sa ich hlási do seminára.   

Neistá budúcnosť

Osobitným prípadom medzi slovenskými diecézami sú tri gréckokatolícke eparchie. Kým v Prešovskej archieparchii počas uplynulých štyroch rokov vysvätili takmer štyri desiatky novokňazov, v Košickej eparchii ich bolo menej ako desať a v Bratislavskej dokonca len jeden.

Kde hľadať príčiny súhrnne vysokého počtu gréckokatolíckych novokňazov a zároveň takých priepastných rozdielov medzi jednotlivými eparchiami?

Samotní gréckokatolíci tvrdia, že množstvo nových povolaní je ovocím utrpenia Gréckokatolíckej cirkvi počas komunistickej totality, najmä v 50. a 60. rokoch.

Aj v tomto prípade však dôležitú rolu zohrávajú prirodzené dôvody. Gréckokatolícki bohoslovci si pred vysviackou môžu založiť rodinu – povolanie do kňazstva a manželstva sa tu teda vzájomne nevylučujú, čo ku kňazstvu otvára dvere aj tým, ktorí si nevedia predstaviť život v celibáte.

S tým súvisí aj ďalší zaujímavý fenomén. Do seminára neraz vstupujú chlapci, ktorí pochádzajú z kňazských rodín. Jeden príklad za všetky. V roku 1988 bolo na Slovensku vysvätených šesť gréckokatolíckych kňazov. Z ich rodín v súčasnosti pochádzajú už štyria ďalší kňazi.

Svoje zohráva aj demografia. Prešovská archieparchia pokrýva územia, kde sa rodí najviac detí. A napriek prebytku kňazov dokáže miestny archieparcha Ján Babjak stále vytvárať nové možnosti ich využitia – napríklad v špeciálnej pastorácii (rómske osady, pútnické miesta a pod.).

Prečítajte si aj
Krehkosť povolaní? Nevieme zdravo prežívať emócie Zdieľať

Na druhej strane, keďže Košická a najmä Bratislavská eparchia majú výrazne menej veriacich, majú aj menej povolaní, ale zároveň si vystačia s nižším počtom novokňazov. Pri prepočte veriacich na jedného kňaza sú na tom všetky tri gréckokatolícke eparchie jednoznačne lepšie ako rímskokatolícke diecézy.

V Prešovskej archieparchii pripadá na jedného kňaza približne 370 veriacich, v Košickej 428 a Bratislavskej 750 veriacich. Vo všetkých ostatných rímskokatolíckych diecézach okrem Košickej pritom pripadá na kňaza viac ako tisícka veriacich.

Zhrnuté a podčiarknuté – Slovensko v súčasnosti nedostatok kňazov netrápi. Nepotrebujeme mnohých, ale kvalitných kňazov. A zároveň už dnes musíme myslieť na to, že budúcnosť taká ružová nebude.

A to sme ešte nespomenuli problém sekularizácie, v ktorej dôsledku je najmladšia generácia omnoho menej religiózna, ako sú tie staršie.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo