V ukazovateľoch religiozity vedú Spojené štáty nad Ruskom 3 : 1

Materialistické, plytké, bezbožné a dekadentné Spojené štáty americké verzus pravoverné, mystické a hlboko duchovné Rusko. Nejeden Slovák vidí obe krajiny nejako podobne.

No ako obstojí táto predstava, keď sa porovnajú čísla o religiozite americkej a ruskej spoločnosti? A čo keď k obom krajinám pridáme ešte dáta zo Slovenska?

Minulý týždeň sme na tomto mieste písali o pozoruhodnej štúdii výskumného ústavu Pew Research Center s názvom Vekový rozdiel v náboženstve okolo sveta. Hoci sa táto práca zameriavala v prvom rade na porovnanie religiozity dospelých pred štyridsiatkou a po nej, v jej prílohe (tzv. Appendix B, od 64. strany) sa nachádzajú cenné dáta o religiozite, zozbierané z viac ako stovky krajín sveta.

Sú prehľadne zoradené do štyroch ukazovateľov:

• príslušnosť, teda aký percentuálny podiel obyvateľov tej-ktorej krajiny sa hlási k niektorému náboženstvu;
• týždenná návštevnosť bohoslužieb, teda aký percentuálny podiel obyvateľstva chodí aspoň raz za týždeň do kostola, synagógy, mešity a podobne;
• denná modlitba, teda aký percentuálny podiel obyvateľstva sa aspoň raz denne modlí;
• subjektívne pociťovaná dôležitosť náboženstva pre vlastný život, teda aký je percentuálny podiel obyvateľov, ktorí hovoria, že náboženská viera je veľmi dôležitá v ich živote.

Tieto štyri ukazovatele dávajú relatívne plastickú predstavu o rozšírení a sile náboženského presvedčenia v skúmaných krajinách. Ako z porovnania v týchto kategóriách vychádzajú geopolitickí rivali Ruská federácia a Spojené štáty americké?

I. Príslušnosť

Podľa údajov, zozbieraných Pew Research Center, sa solídna väčšina tak Rusov, ako aj Američanov hlási k náboženskej príslušnosti. Oba tieto veľké národy sú tiež majoritne kresťanské.

Náboženskú príslušnosť deklaruje 85 percent obyvateľov Ruskej federácie a 77 percent obyvateľov Spojených štátov. Pre porovnanie, na Slovensku sa k niektorej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti hlási 75 percent ľudí.

V náboženskom zložení sa prirodzene oba národy líšia. Podľa podrobnejšieho prieskumu Pew Research Center z vlaňajška sa 71 percent obyvateľov Ruska hlási k pravosláviu, 10 percent k islamu a 4 percentá deklarujú inú náboženskú príslušnosť.

Podľa detailnejšieho prieskumu, ktorý zverejnil taktiež Pew Research Center v roku 2015, sa 71 percent Američanov hlási k niektorej kresťanskej cirkvi. Najväčšia je Katolícka cirkev, príslušnosť k nej deklaruje skoro 21 percent obyvateľov USA. Viac ako 46 percent Američanov sa hlási k niektorej protestantskej cirkvi.

Asi 6 percent Američanov sa hlási k iným ako kresťanským náboženstvám. Z toho k židom necelé 2 percentá a k moslimom 1 percento.

Náboženskú príslušnosť deklaruje 85 percent Rusov a 77 percent Američanov.Zdieľať

V každom prípade, náboženskú príslušnosť deklaruje väčší podiel Rusov ako Američanov. Po zohľadnení tohto ukazovateľa je to teda 0 : 1 v prospech Ruskej federácie.

Spracované podľa: Pew Research Center, June 13, 2018, „The Age Gap in Religion Around the World“, grafika: Postoj

II. Týždenná návštevnosť bohoslužieb

Deklarovať príslušnosť k niektorej náboženskej skupine je jedna vec, žiť podľa jej pravidiel už druhá. Ako nadobudnúť predstavu o tom, do akej miery ľudia praktizujú svoju vieru?

Jedným z najčastejšie používaných ukazovateľov je podiel ľudí, ktorí navštevujú bohoslužby pravidelne, aspoň na týždennej báze. Pokiaľ niekto chodí do kostola vytrvalo každú nedeľu, možno usudzovať, že svoju vieru berie vážne.

Ako v tejto kategórii dopadli naši dvaja geopolitickí konkurenti? Bohoslužby navštevuje týždenne 36 percent Američanov a 7 percent Rusov.

Pre porovnanie, do kostola chodí raz týždenne 23 percent Slovákov. Je to porovnateľný podiel ako v Taliansku (23 percent), Portugalsku (25 percent) alebo v Chorvátsku (24 percent).  

Spomedzi vyspelých krajín sveta má len jedna vyšší podiel obyvateľov, ktorí aspoň raz týždenne chodia na bohoslužbu, než USA: Je to Poľsko, kde takíto ľudia tvoria 42 percent populácie!

Z krajín s ortodoxnou kresťanskou väčšinou má pomerne vysokú týždennú návštevnosť bohoslužieb Rumunsko (24 percent, teda o jeden percentuálny bod viac ako Slovensko). Z bohatých krajín sveta vyniká tiež Južná Kórea (s 29 percentami) a Izrael (s 30 percentami), aj keď v tomto prípade pôjde skôr o návštevu synagógy než kostola.

Ruských 7 percent je rovnakých ako percentuálny podiel ľudí, ktorí chodia do kostola raz týždenne v „ateistickej“ Českej republike. Tam však náboženskú príslušnosť deklaruje len zlomok ľudí oproti Rusku (28 percent Čechov oproti už spomenutým 85 percentám Rusov).

Bohoslužby navštevuje týždenne 36 percent Američanov a 7 percent Rusov.Zdieľať

Týždenná návštevnosť bohoslužieb je podobne nízka alebo len o čosi vyššia ako v Rusku vo viacerých štátoch západnej Európy. V každom prípade, vďaka tejto kategórii Američania s Ruskom vyrovnávajú na 1 : 1.

Spracované podľa: Pew Research Center, June 13, 2018, „The Age Gap in Religion Around the World“, grafika: Postoj

III. Denná modlitba

Popri týždennej návšteve bohoslužieb je dobrým ukazovateľom náboženského života aj percentuálny podiel obyvateľov, ktorí sa aspoň raz denne modlia. Kým bohoslužba je záležitosťou širšej náboženskej komunity, modlitbou možno praktizovať vieru veľmi jednoducho aj na osobnej úrovni či v úzkom kruhu najbližšej rodiny (napríklad spoločná modlitba pred večerou).

Ako v tejto kategórii vychádzajú naši dvaja geopolitickí hráči?

Aspoň raz denne sa modlí 55 percent Američanov a 18 percent Rusov. Pre porovnanie, prinajmenšom jedenkrát za deň sa ponorí do modlitby 31 percent Slovákov.

Zrejme neprekvapí, že podobne nízke alebo ešte nižšie percentuálne podiely denných modlitieb ako Rusko má aj väčšina krajín západnej Európy. Slušné čísla má, naopak, Poľsko (29 percent), Portugalsko (38 percent) či Chorvátsko (41 percent).  

Z krajín EÚ sa k Američanom trochu približujú len pravoslávni Rumuni. Aspoň raz denne sa modlí 45 percent z nich.

Aspoň raz denne sa modlí 55 percent Američanov a 18 percent Rusov.Zdieľať

Aké je teda aktuálne skóre v našom veľkom porovnaní religiozity? Vďaka intenzívnejšiemu modlitebnému životu Američania získavajú nad Rusmi náskok 2 : 1.

Spracované podľa: Pew Research Center, June 13, 2018, „The Age Gap in Religion Around the World“, grafika: Postoj

IV. Dôležitosť náboženstva v živote

Pokiaľ ide o pravidelnosť v návštevách bohoslužieb alebo v nárokoch na denné modlenie, jednotlivé cirkvi či náboženstvá sa môžu líšiť v tom, aké dôrazy a očakávania kladú na svojich veriacich. Preto je dobré pre úplnosť doplniť náš výklad štvrtým ukazovateľom: percentuálnym podielom obyvateľov jednotlivých krajín, ktorí hovoria, že náboženská viera je v ich životoch veľmi dôležitá.

Ponorme sa teda opäť do údajov z Pew Research Center! Podľa nich 53 percent Američanov hovorí, že náboženstvo je pre ich život veľmi dôležité. To isté tvrdí 16 percent Rusov.

Pre porovnanie, že náboženstvo je pre ich život veľmi dôležité, tvrdí 23 percent Slovákov. Je to rovnaké percento, ako chodí u nás do kostola aspoň raz týždenne.

Spomedzi výsledkov štátov EÚ sa pozitívnejšie vynímajú Holandsko (20 percent), Taliansko (21 percent), Španielsko (22 percent), Írsko (22 percent), Poľsko (30 percent), Portugalsko (36 percent) či Chorvátsko (42 percent).

Že náboženstvo je pre ich život veľmi dôležité, hovorí 53 percent Američanov a 16 percent Rusov.Zdieľať

Najviac však vystreľujú dve krajiny s pravoslávnou väčšinou: Rumunsko, kde náboženstvo za veľmi dôležité pre svoj život pokladá 50 percent ľudí. A Grécko, ktoré s 56 percentami dokonca prekonáva USA!

V každom prípade, Američania získavajú ďalší bod a vyhrávajú nad Rusmi v ukazovateľoch religiozity 3 : 1.

Spracované podľa: Pew Research Center, June 13, 2018, „The Age Gap in Religion Around the World“, grafika: Postoj

Štvrtý Rím

Ruskú religiozitu podľa vyššie zmienených štyroch ukazovateľov charakterizuje vysoká miera náboženskej príslušnosti pri nízkej miere praktizovania. Dôležitou výzvou tamojšej cirkvi bude teda preklopiť vysokú formálnu príslušnosť do žitej viery.

Spojené štáty, ale napríklad aj Slovensko, majú o niečo menší podiel populácie, ktorá deklaruje náboženskú príslušnosť, no spomedzi nich väčšie percento vieru praktizuje pravidelne.

Vysoké čísla o prítomnosti žitého náboženstva v americkej spoločnosti už dlho fascinujú spoločenských vedcov. Kým západná Európa zrejme potvrdzuje sekularizačnú tézu o tom, že bohatšie spoločnosti sú menej nábožné, Spojené štáty akoby jej dlho vzdorovali. Navzdory ochladnutiu viery v generácii mileniálov, o ktorej sa veľa píše v poslednom čase.

Odkiaľ sa teda berie predstava o materialistickej a bezbožnej Amerike? Je to dané zrejme filmovou produkciou Hollywoodu a intelektuálnymi výstupmi veľkomiest na východnom pobreží. V týchto častiach USA dominujú sekulárne a ľavicovo-liberálne postoje.

No medzi veľkými mestskými centrami na pobrežiach leží územie, ktoré niektorí výsmešne prezývajú „Flyover Country“, teda krajinou, nad ktorou sa len prelieta, kým iní mu láskyplne hovoria „Heartland“, teda skutočné srdce USA. A v týchto oblastiach sa živá viera ešte stále drží.

Rusko zažilo po rozpade Sovietskeho zväzu oživenie náboženského života po viac ako sedemdesiatich rokoch jeho devastácie komunistickým režimom. Na rozdiel od USA svoje duchovné tradície a spirituálny kapitál musí prácne reštaurovať.

V každom prípade, dáta o religiozite jeho obyvateľstva naznačujú, že túto krajinu si netreba idealizovať ako nejakú poslednú baštu kresťanstva. Nemusí to nutne platiť, dokonca ani pokiaľ ide o pravoslávne kresťanstvo. Rumunsko, ktoré je taktiež väčšinovo ortodoxné, prekonáva vo všetkých štyroch kategóriách religiozity ruskú spoločnosť.

Rumunské výsledky patria v jednotlivých kategóriách k popredným medzi krajinami s pravoslávnou väčšinou. Rumunská ortodoxná cirkev zrejme robí niečo správne.  

Možno je Moskva právom nazývaná „tretí Rím“, no s trochou nadsadenia by neprekvapilo, keby si raz Bukurešť nárokovala titul „štvrtý Rím“. Lenže to už je námet na iný článok.

Prehľadné porovnanie

Doteraz sme sa zaoberali hlavne údajmi o religiozite USA, Ruska či Slovenska. Skutočnou tragédiou štatistiky Pew Research Center sú však čísla za jednotlivé krajiny západnej Európy.

Až na výnimky sa starý kontinent mení z kresťanskej časti sveta na postkresťanskú. Je to zvláštny pocit kráčať ulicami západoeurópskych veľkomiest, ktorých katedrály sú slávnymi pomníkmi ich kresťanskej minulosti, a vedieť, že si do nich ako veriaci nájdu cestu už len zlomky ich obyvateľov.

Nižšie sa nachádza prehľad vybraných krajín sveta podľa štyroch ukazovateľov religiozity. Údaje sú v percentách obyvateľov tej-ktorej krajiny.

Spracované podľa: Pew Research Center, June 13, 2018, „The Age Gap in Religion Around the World“.

Tabuľka umožňuje, aby si čitateľ urobil prehľad o religiozite podľa krajín, ktoré ho zaujímajú. Viac krajín i podrobnejšie členenie podľa vekových skupín sa dá nájsť v samotnej štúdii od strany 64.