VATIKÁNSKA SEDMA: V cele

3db69e4d31_0.jpg Avizovaná pápežova cesta do kamaldulského kláštora bola spojená s návštevou cely tzv. reklúzy. Pripravil sa ňou na zakončenie Roku viery, ktorý dnes zavŕšil podpísaním dokumentu o novej evanjelizácii. František absolvoval návštevu kláštora sv. Antona, ...
3 minúty čítania 3 min
Vypočuť článok
VATIKÁNSKA SEDMA: V cele
0:00
0:00
0:00 0:00
Marián Sekerák
Ďalšie autorove články:

Biela sobota: deň ticha

Rolling Stone – dvaja pápeži, dva pohľady

Prezidenti – návštevníci pápeža a jeho posolstvo elitám

Avizovaná pápežova cesta do kamaldulského kláštora bola spojená s návštevou cely tzv. reklúzy. Pripravil sa ňou na zakončenie Roku viery, ktorý dnes zavŕšil podpísaním dokumentu o novej evanjelizácii.

František absolvoval návštevu kláštora sv. Antona, opáta na rímskom pahorku Aventín. Žije tam ženská komunita kamaldulského rádu, ktorý vznikol v 18. storočí. Deň návštevy (21. 11.) bol zároveň dňom kontemplatívneho života, Pro orantibus, ktorý ustanovil Piux XII. v roku 1953. František sa mníškam krátko prihovoril a slávil s nimi vešpery s adoráciou.

Zároveň si pozrel celu, v ktorej niekoľko desaťročí žila americká reklúza, sestra Nazarena od Ježiša (1907 – 1990). Ako laička vstúpila práve 21. novembra 1945 s povolením pápeža do spomínaného kláštora, kde žila prísnym asketickým životom. Neskôr zložila aj rehoľné sľuby. Mala vo zvyku spávať na drevenom lôžku preloženom krížom, živila sa len chlebom a vodou, rozhovory viedla len so svojím spovedníkom a matkou predstavenou. Eucharistiu prijímala cez zamrežované okno. Okrem modlitieb a čítania trávila dni pletením krížov z palmových listov. Reklúzy sú známe najmä zo stredoveku. Išlo o dobrovoľne Bohu zasvätené osoby žijúce v blízkosti kláštorov a kostolov striktným spôsobom života, dobrovoľne oddelené od zvyšku populácie.

Pápežova cesta do kláštora bola duchovnou prípravou na zakončenie Roku viery, ktorý vyhlásil ešte Benedikt XVI. Dnes, na sviatok Krista Kráľa, František zároveň podpísal posynodálnu apoštolskú exhortáciu s názvom Evangelii gaudium (Radosť evanjelia), ktorý je výsledkom biskupskej synody o novej evanjelizácii. Tá sa konala minulý rok v októbri. Po encyklike Lumen fidei ide doteraz o druhý najvýznamnejší dokument Františkovho pontifikátu. Ako oznámil arcibiskup Salvatore Fisichella, predseda Pápežskej rady pre napomáhanie novej evanjelizácie, jeho obsah bude priblížený na utorňajšej tlačovej konferencii.

Nový štatút pre FIA

O čosi väčšiu pozornosť než exhortácia zrejme vzbudí nový štatút vatikánskej Finančnej informačnej autority, ktorý František schválil v polovici novembra prostredníctvom svojho motu proprio. V troch kapitolách a desiatich článkoch upravuje vnútornú štruktúru orgánu, ktorý vykonáva dohľad a reguláciu všetkých finančných aktivít Vatikánu a zároveň zamedzovať potenciálnemu praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Ide o inštitúciu, ktorá je priamo spätá so Svätou stolicou. Ustanovil ju Benedikt XVI. v decembri 2010. Jej predsedom je kardinál Attilio Nicora, riaditeľom René Brülhart. Najnovší dokument je už tretím, ktorý Finančnej informačnej autorite venoval pápež František.

Marián Sekerák

Ilustračné foto: radiovaticana.cz

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Pápež František Benedikt XVI.
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť