VATIKÁNSKA SEDMA: Františkova Radosť evanjelia, Putin a IOR

frantisek-text_0.jpg Koniec Roku viery, ktorý s predstihom týždňa predznamenal aj koniec liturgického roka západného obradu katolíckej cirkvi, sa niesol v znamení viacerých významných udalostí. Okrem stretnutia s ruským prezidentom Vladimírom Putinom podpísal František...
7 minút čítania 7 min
Vypočuť článok
VATIKÁNSKA SEDMA: Františkova Radosť evanjelia, Putin a IOR
0:00
0:00
0:00 0:00
Marián Sekerák
Ďalšie autorove články:

Biela sobota: deň ticha

Rolling Stone – dvaja pápeži, dva pohľady

Prezidenti – návštevníci pápeža a jeho posolstvo elitám

Koniec Roku viery, ktorý s predstihom týždňa predznamenal aj koniec liturgického roka západného obradu katolíckej cirkvi, sa niesol v znamení viacerých významných udalostí.

Okrem stretnutia s ruským prezidentom Vladimírom Putinom podpísal František svoju prvú apoštolskú exhortáciu a zaslal pozdrav konštantinopolskému patriarchovi. Zároveň poveril svojho osobného sekretára novými úlohami. Svojho nového riaditeľa dostala tzv. vatikánska banka a pravidelnej prílohe v oficiálnom periodiku Vatikánu sa potešia maďarsky hovoriaci čitatelia.

V pondelok popoludní prijala hlava katolíckej cirkvi na osobnej audiencii Vladimíra Putina, prezidenta Ruskej federácie. Išlo o prvé takéto stretnutie v priebehu doterajšieho Františkovho pontifikátu. Počas diskusie, ktorú Vatikán označil za „srdečnú“, vyjadrili obaja lídri spokojnosť s doterajšími dobrými vzájomnými vzťahmi medzi Ruskom a Svätou stolicou. Venovali sa tiež kritickej situácii kresťanskej komunity v niektorých svetových regiónoch a potrebe obraňovať hodnoty dôstojnosti ľudskej osoby a ochrany života. Zvláštnu pozornosť venovali aj úsiliu o dosiahnutie mieru v Sýrii. Prezident Putin, ktorý sa následne stretol aj so štátnym sekretárom Pietrom Parolinom a sekretárom pre vzťahy so štátmi Dominiquom Mambertim, zároveň poďakoval pápežovi za osobný list, ktorý mu zaslal pri príležitosti zasadania štátov skupiny G 20 v Petrohrade.

Možno príde aj Obama

Návštevu rovnakého typu u Benedikta XVI. absolvoval Vladimír Putin v roku 2007 a jeho predchodcu Jána Pavla II. navštívil dvakrát: v roku 2000 a 2003. Putinova audiencia by mohla čoskoro podnietiť k rovnakému kroku aj prezidenta Baracka Obamu. Nový veľvyslanec USA pri Svätej stolici Ken Hackett sa v nedávnom rozhovore pre portál National Catholic Reporter vyjadril, že keď predniesol takýto návrh „ľuďom v Bielom dome“, dočkal sa nadšeného „áno“, hoci bez určenia presného dátumu. Zdôraznil však, že návštevu pontifika už má v pláne americký minister zahraničných vecí John Kerry.

Radosť evanjelia

Deň po Putinovej návšteve bola vo Vatikáne predstavená nová posynodálna apoštolská exhortácia Evangelii gaudium (Radosť evanjelia). Napísaná bola na základe záverov vlaňajšej biskupskej synody venovanej novej evanjelizácii. Už z jej prvých slov je jasné, že ide o dokument strategického typu, ktorý možno charakterizovať ako dlhodobú víziu, v ktorej jej autor formuluje „nové smery pre cestu cirkvi na blížiace sa roky“ (čl. 1). V rozsiahlom texte, pozostávajúcom z 228 článkov, otvára pápež celé spektrum tém. Hlavné tézy vychádzajú z myšlienok, ktoré prezentoval počas svojich doterajších príhovorov a homílií. Medzi časti, ktoré doteraz vzbudili a zrejme ešte vzbudia pozornosť verejnosti patria tie, v ktorých František navrhuje istý druh decentralizácie v cirkvi (čl. 16), apeluje na pastoračnú premenu inštitútu pápežstva a centrálnych cirkevných štruktúr (čl. 32), či varuje pred záplavou doktrín na úkor pastoračnej misie (čl. 35). Veľmi originálne je tiež upozornenie, podľa ktorých spovednica nemá byť pre veriacich mučiarňou (čl. 44), alebo varovanie pred falošným pocitom bezpečia vnútri cirkvi (čl. 49). Významné sú aj pasáže venované súčasným ekonomickým a sociálnym problémom (napr. čl. 53-60; 197-208). Z celého dokumentu preniká túžba urobiť cirkev a kresťanstvo prístupnými pre každého, aby sa nik necítil vylúčený zo spoločenstva veriacich v Krista. „V niektorých ľuďoch vidíme mimoriadny záujem o liturgiu, doktrínu a prestíž cirkvi, avšak bez akéhokoľvek záujmu o to, že evanjelium má reálny dosah na Boží veriaci ľud a konkrétne skutky v súčasnosti. Týmto spôsobom sa život cirkvi mení na muzeálny exponát alebo niečo, čo je vo výlučnom vlastníctve úzkej skupiny“, upozorňuje František (čl. 95).

Pár dní po podpise svojho nového dokumentu zaslal aj posolstvo konštantinopolskému ekumenickému patriarchovi Bartolomejovi I. pri príležitosti sviatku sv. Ondreja, apoštola, ktorý sa slávi v posledný novembrový deň. Okrem blahoželania a uistenia o modlitbách pontifik pripomenul blížiace sa 50. výročie historického stretnutia Pavla VI. a patriarchu Atenagorasa v Jeruzaleme v roku 1964, ako aj 1 700 rokov od prijatia Milánskeho ediktu, „ktorý ukončil náboženské prenasledovanie v Rímskej ríši tak na východe ako i západe a otvoril nové cesty pre šírenie evanjelia“.

Osobný delegát a potvrdený prefekt

Pápež okrem svojej publikačnej činnosti pokračuje aj v reformných prácach. Medzi jeho najnovší počin v tomto smere patrí vymenovanie svojho prvého sekretára, Mons. Alfreda Xuereba ako osobného delegáta pri Pápežskej referenčnej komisii pre Inštitút pre náboženské diela a Pápežskej referenčnej komisii na preskúmanie a usmernenie usporiadania ekonomicko-administratívnej štruktúry Svätej stolice. Alfred Xuereb bude dohliadať na ich činnosť a spolu so Štátnym sekretariátom tiež informovať Františka o postupe ich práce a ďalších prípadných opatreniach. Toto menovanie dáva oficiálny charakter aktivitám, ktoré Mons. Xuereb vykonával aj doteraz.

Pár dní po oznámení osobného delegáta pri dvoch pápežských komisiách potvrdil František vo funkcii kardinála Zenona Grocholewskeho, prefekta Kongregácie pre katolícku výchovu. Do tejto funkcie poľského preláta vymenoval ešte Ján Pavol II. v novembri 1999. Je tak v súčasnosti najdlhšie pôsobiacim prefektom vatikánskeho dikastéria. Kardinál Grocholewski má blízky vzťah k Slovensku, ktoré často navštevuje. Čestný doktorát mu v roku 2002 udelila Univerzita Komenského v Bratislave a v septembri tohto roku aj Katolícka univerzita v Ružomberku. Na pozícii sekretára spomínanej kongregácie pápež zároveň potvrdil Mons. Angela Vincenza Zaniho. Za jej členov zároveň vymenoval 11 nových osôb (7 kardinálov a 4 arcibiskupov) a potvrdil 23 z jej doterajších členov.

Nový riaditeľ „vatikánskej banky“

Významné personálne menovanie sa udialo aj v Inštitúte pre náboženské diela (IOR). Jeho dozorná rada vybrala v posledný novembrový deň nového generálneho riaditeľa inštitútu. Stal sa ním Rolando Marranci (1953), ktorý sa funkcie ujal v deň svojho vyvolenia. Marranci pôsobil ako dlhoročný manažér talianskej banky BNL (Banca Nazionale del Lavoro). V IOR pôsobil už od 1. júla tohto roku ako zástupca generálneho riaditeľa. Funkciu dočasného výkonného riaditeľa inštitútu doteraz vykonával predseda dozornej rady Ernst von Freyberg na základe poverenia tejto rady a Komisie kardinálov, ktorá dohliada na činnosť IOR.

Vatikán po maďarsky

Počnúc prvou adventnou nedeľou sa „rodina“ jazykov, v ktorých je dostupný oficiálny vatikánsky denník L'Osservatore Romano, rozšíri o maďarčinu. Nejde však o kompletné vydanie každého čísla, resp. týždňového výberu v maďarskom jazyku, ale o štvorstranovú prílohu s názvom Nový človek (Új Ember), pozostávajúcu z vybraných novinových článkov. Príloha bude súčasťou denníka každé dva týždne. Každý deň sú noviny dostupné v taliančine, raz za mesiac vychádza poľské číslo, týždňové vydanie je dostupné v anglickom, francúzskom, španielskom, portugalskom, nemeckom jazyku a od roku 2007 aj v jazyku malajalam, ktorým sa hovorí v Indii, predovšetkým v štáte Kerala.

Marián Sekerák

Ilustračné foto: vaticaninsider.lastampa.it

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Vladimir Putin
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť