
V roku 2010 napísal súkromný list Benediktovi XVI. vtedajší iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád. Pred pár dňami sa podobným spôsobom na súčasného pápeža obrátil aj nemenej kontroverzný sýrsky prezident Bašár Al-Assad. Svoj list hlave cirkvi adresovala na Vianoce aj uväznená pakistanská katolíčka Asia Bibi.
Vo svojom posolstve Assad potvrdil pripravenosť svojej vlády zúčastniť sa mierových rozhovorov, ktoré sa uskutočnia v druhej polovici januára v Ženeve. Stanovil si však aj podmienku. Všetky štáty, ktoré podporujú sýrsku opozíciu usilujúcu sa zvrhnúť Assadov režim, musia zastaviť svoju činnosť proti nemu. Opozíciu v prebiehajúcej občianskej vojne označil prezident za teroristické skupiny.O Assadovom liste Vatikán vydal len krátke komuniké. V ňom uviedol, že ráno 28. decembra prijali štátny sekretár Svätej stolice Pietro Parolin a sekretár pre vzťahy so štátmi Dominique Mamberti delegáciu sýrskej vlády, ktorá pozostávala z ministra Josepha Sweida, ministerského námestníka Hussama Eddina Aala, riaditeľa odboru pre európske záležitosti ministerstva zahraničných vecí a súčasného sýrskeho veľvyslanca pri Svätej stolici. Vatikán stručne oznámil, že delegácia priniesla posolstvo prezidenta Assada pápežovi Františkovi, v ktorom vysvetlila postoje sýrskej vlády.
Podrobnejšie o prezidentovom liste informovala sýrska štátna tlačová agentúra SANA. Assad v ňom mal oceniť pápežove snahy o zastavenie násilia vo vojnou dlhodobo zmietanej krajine. Začiatkom septembra totiž František zaslal svoj list ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, predsedajúcemu rokovaniu predstaviteľov krajín skupiny G 20 v Petrohrade, v ktorom napísal, že „je poľutovaniahodné, že od samotného začiatku konfliktu v Sýrii prevážili jednostranné záujmy a v podstate zatienili úsilie nájsť riešenie, ktoré by umožnilo vyhnúť sa nezmyselnému masakrovaniu, ktoré bolo teraz odkryté“. František tiež 7. septembra zorganizoval celosvetový deň pôstu a modlitby za pokoj v Sýrii. Naposledy sa pápež k sýrskemu konfliktu vyjadril vo svojom príhovore pred vianočným požehnaním Urbi et Orbi: „Vojny pretrhávajú a zraňujú množstvo životov! Príliš veľa ich bolo pretrhnutých v poslednom čase počas konfliktu v Sýrii, podnecujúc hnev a pomstu. (...) Videli sme, aká je silná modlitba! A som veľmi rád, že sa dnes k tejto našej výzve pridávajú aj veriaci iných náboženských vyznaní. Nikdy nestrácajme odvahu modlitby! Odvahu povedať: Pane, daruj svoj pokoj Sýrii a celému svetu.“
Assad vo svojom posolstve ďalej zdôraznil, že „zastavenie terorizmu si vyžaduje, aby krajiny, ktoré sú zaangažované v podpore ozbrojených teroristických skupín zastavili poskytovanie akejkoľvek vojenskej, logistickej podpory alebo výcviku“, uviedla agentúra SANA. Sýrsky prezident uviedol, že vojenskú krízu „možno vyriešiť prostredníctvom dialógu medzi Sýrčanmi a pod sýrskym vedením bez zahraničnej intervencie“.
Ako ďalej informovala agentúra SANA, arcibiskup Parolin sýrsku delegáciu uistil o tom, že hlava katolíckej cirkvi ustavične sleduje situáciu v Sýrii a potvrdil Františkovo presvedčenie o riešení vojenskej a humanitárnej krízy prostredníctvom dialógu bez vojenského zásahu zo zahraničia.
V podobnom duchu sa situáciu v blízkovýchodnej krajine pokúšal riešiť aj Benedikt XVI. V novembri 2012 tam vyslal svojho osobného delegáta, ktorým bol kardinál Robert Sarah, predseda Pápežskej rady Cor unum,
Ten sa v dňoch 7. až 10. novembra 2012 vzhľadom na nebezpečnú situáciu nezdržiaval v Sýrii, ale v Libanone, kde sa stretol s kresťanskými predstaviteľmi rôznych obradov a s veriacimi, navštívil utečencov a predsedal koordinačnému stretnutiu katolíckych charitatívnych organizácií. Počas misie odovzdal charitatívnym organizáciám 1 milión amerických dolárov ako osobný dar vtedajšieho pontifika. Benedikt XVI. pôvodne uvažoval vyslať do Sýrie viacčlennú delegáciu pozostávajúcu z predstaviteľov Svätej stolice a biskupov rôznych svetových diecéz. Odcestovať mali ešte počas vtedy prebiehajúcej biskupskej synody, ale pôvodné úmysly zabrzdila zložitá bezpečnostná situácia v regióne, ktorý je od marca 2011 zmietaný v občianskej vojne.
Mierová konferencia, na ktorej podmienečnú účasť prisľúbil prezident Assad v liste pápežovi, sa začne 22. januára a hovorí sa o nej ako o „Ženeve II“. Pôjde totiž v stopách podobného podujatia, ktoré sa v tomto druhom najväčšom švajčiarskom meste konalo v júni 2012.
List adresovaný do Vatikánu nedávno zaslala aj Asia Bibi, pakistanská katolíčka odsúdená v novembri 2010 na smrť za skutok kvalifikovaný úradmi ako rúhanie proti Mohamedovi. Asia sa v júni roku 2009 iba napila vody z verejnej studne, na čo ju miestne moslimky vtedy napadli, že ako neveriaca na to nemala právo a nazvali ju "nečistou kresťankou". Asia im vtedy položila otázku:"Verím vo svoje náboženstvo a v Ježiša Krista, ktorý zomrel na kríži za hriechy ľudstva. Čo urobil na záchranu ľudstva váš prorok Mohamed?" Otázka miestnych moslimov rozzúrila, nasledovali útoky na ňu a na jej rodinu, zatknutie a odsúdenie na smrť. K tomu síce našťastie zatiaľ nedošlo, no nebola ani oslobodená a stále sa márne snaží dovolať prepustenia. Dvaja vrcholoví pakistanskí politici Salmaan Taseer a Shahbaz Bhatti, ktorí sa jej zastali, boli zavraždení. Vo väzení je opakovane týraná dozorcami a jej rodina sa musí skrývať pred útokmi extrémistov.
Nedávne vianočné sviatky Asia slávila tento raz za prítomnosti manžela a detí, ktoré dostali povolenie ju vo väzení navštíviť. „Dôverujem plánom, ktoré má so mnou Boh, azda bude chcieť v budúcom roku naplniť moju túžbu“, napísala podľa Vatikánskeho rozhlasu Asia Bibi. Jej túžbou je totiž oslava sviatkov Ježišovho narodenia v Bazilike sv. Petra v Ríme. „V tejto chvíli sa chcem zveriť milosrdenstvu Boha, ktorý môže všetko. Iba on ma môže oslobodiť. (...) Viem, že Svätý otec sa za mňa modlí z celého srdca. A to mi dáva nádej, že jedného dňa bude moje prepustenie možné“, uviedla ďalej Bibi vo svojom liste.
Na internete aktuálne vznikol verejný podporný list určený pre Asu Bibi, ľudia jej posielajú takýto odkaz:"Drahá Asia Bibi, ďakujem ti za prejavenie sily a veľkej viery. Prosím, vedz, že stojím pri tebe, súcitím s tebou a podporujem ťa. Počas tohto nespravodlivého väznenia sa za teba budem modliť." Podpísať ho možno na tejto adrese.
Marián Sekerák
Ilustračné foto: christianitytoday.com, business.hr
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.