Bývalý nuncius v USA obvinil Františka, že kryl McCarricka

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Bývalý nuncius v USA obvinil Františka, že kryl McCarricka

Carlo Maria Viganò

Carlo Maria Viganò napísal list, ktorý prehĺbi krízu dôvery v cirkvi.

Pápež František čelí najvážnejšiemu obvineniu počas svojho pontifikátu. Bývalý vatikánsky topdiplomat a apoštolský nuncius vo Washingtone arcibiskup Carlo Maria Viganò tvrdí, že osobne informoval pápeža Františka o prípade amerického kardinála Theodora McCarricka už pred piatimi rokmi.

František to vraj celkom ignoroval, nerešpektoval ani údajné sankcie predchodcu Benedikta XVI. proti McCarrickovi, ktorého dokonca povýšil za svojho poradcu.

Viganò preto vyzval Františka, ako aj ďalších biskupov, ktorí kryli sexuálne škandály McCarricka, aby odstúpili: ako napísal na záver svojho 11- stranového listu, v tomto extrémne dramatickom momente pre Cirkev, ak skutočne platí deklarovaný princíp nulovej tolerancie, „pápež František by mal ako prvý ísť príkladom a odstúpiť spolu s kardinálmi a biskupmi, ktorí kryli sexuálne zneužívanie McCarricka“.

List bol zverejnený predvčerom v troch jazykoch, angličtine, taliančine, španielčine, najskôr v konzervatívnych katolíckych médiách, ktoré sú známe negatívnym postojom voči pôsobeniu pápeža Františka.

Medzi prvými sa ozval texaský biskup Joseph E. Strickland, ktorý označil obvinenia Vigana za dôveryhodné, a preto ich treba podrobiť „dôkladnému vyšetreniu“, v podobnom duchu sa vyjadril kardinál Raymond Burke, ktorý vyzval „všetkých dobrých katolíkov“, aby trvali na zistení pravdy.

Pápež František pri návrate z Dublinu do Vatikánu odpovedal na palube lietadla na otázky novinárov, no Viganòv výbušný list odmietol komentovať. Povedal, že ho čítal, že „hovorí sám za seba“, že verí, že novinári majú dostatok profesionálnej zrelosti, aby si sami spravili názor, napokon dodal, že časom sa možno k téme vráti.

Viganò: Musím hovoriť kvôli svedomiu

List Carla Maria Vigana už viacerí komentujú ako pokračovanie vojny vnútri cirkvi medzi takzvaným progresívnym krídlom pápeža Františka a tradicionalistami, ktorí ho vinia z rozkladu cirkvi.

Lenže závažné tvrdenia vo Viganòvom liste sú príliš detailné na to, aby sa dali odbaviť len ako otvorenie nového frontu vnútrocirkevného mocenského zápasu.

Viganò v úvode vysvetľuje, prečo sa rozhodol pre zverejnenie svojho svedectva o prípade McCarricka. Podľa vlastných slov vždy veril tomu, že cirkevná hierarchia nájde v sebe vnútorné rezervy, aby dokázala žiť v pravde a obnoviť sa. Z toho dôvodu sa vraj vždy vyhýbal médiám, a to aj vtedy, keď mal na to právo, pretože sa proti nemu z Rímskej kúrie šírili klamstvá. „Ale teraz, keď korupcia prenikla na vrchol hierarchie cirkvi, mi svedomie ukladá, aby som odhalil pravdu, ktorá súvisí s mimoriadne smutným prípadom emeritného arcibiskupa Theodora McCarricka (...)“.

Viganò, ktorý zastával aj funkciu generálneho sekretára Governatorátu štátu Vatikán, uvádza, že sa počas svojho pôsobenia v Rímskej kúrii oboznámil s mnohými delikátnymi prípadmi biskupov či kardinálov.

Už v roku 2000 existovalo písomné svedectvo, že arcibiskup McCarrick „zdieľal svoju posteľ so seminaristami“. Hoci niekdajší nunciovia vo Washingtone o tom v rôznom čase informovali Vatikán, nič sa nedialo. Podľa Vigana boli za dlhodobú nečinnosť spoluzodpovední všetci poslední traja štátni sekretári Rímskej kúrie, Angelo Sodano (za Jána Pavla II.), Tarcisio Bertone (za Benedikta XVI.) aj Františkov štátny sekretár Pietro Parolin.

V roku 2006 Viganò podľa vlastných slov pripravil pre svojich nadriadených, teda aj pre Bertoneho, správu, v ktorej opísal závažné poznatky o McCarrickovom správaní, pričom Viganò žiadal exemplárne opatrenia proti kardinálovi. V roku 2008 poslal na najvyššie vatikánske inštancie správu Richarda Sipeho o prípadoch sexuálneho zneužitia v USA.

Benedikt zasiahol, no McCarrick to ignoroval

Nič sa však nedialo, až neskôr sa Viganò dozvedel, že v roku 2009 alebo 2010 Benedikt XVI. nariadil kardinálovi McCarrickovi, aby opustil seminár, v ktorom sa zdržiaval, zakázal mu vystupovať na verejnosti, cestovať, mal sa utiahnuť a viesť život modlitby a pokánia. Teda išlo o podobné opatrenia, ktoré po odhalení, že McCarrick začiatkom 70. rokov zneužil maloletého chlapca, teraz v lete nariadil pápež František.

McCarricka mal s rozhodnutím Benedikta XVI. oboznámiť vtedajší nuncius Pietro Sambi.

Viganòvo svedectvo o tom, že McCarrick mal odísť z verejného života už za Benedikta, získalo medzičasom na sile z ďalšieho zdroja: Viganò totiž píše, že po tom, čo už nebohý nuncius Sambi informoval McCarricka o treste, došlo medzi Sambim a McCarrickom k búrlivej slovnej prestrelke. Jej svedkom mal byť Jean-François Lantheaume, bývalý prvý radca na nunciatúre vo Washingtone, ktorý potvrdil, že Viganò píše pravdu, ale odmietol sa ďalej k tomu vyjadriť.

Keď sa v roku 2011 stal Viganò apoštolským nunciom vo Washingtone, o Benediktovom nariadení proti McCarrickovi mu hovoril aj prefekt kongregácie pre biskupov Marc Ouellet (na Slovensku známy aj z kauzy odvolania arcibiskupa Roberta Bezáka).

Emeritný arcibiskup a kardinál McCarrick sa však zjavne inštrukciami Benedikta XVI. neriadil, ďalej slúžil omše, vystupoval na konferenciách, cestoval, neskôr sa dokonca chválil tým, akú rolu zohral pri zvolení nového pápeža Františka.

Viganò píše, že v roku 2014, keď si v novinách Washington Times na prvej strane prečítal o ceste McCarricka do Stredoafrickej republiky, nezdržal sa a obrátil sa na štátneho sekretára Parolina s otázkou, či ešte stále platí Benediktov trest pre McCarricka. Na list však nedostal žiadnu odpoveď.

Obvinenie voči pápežovi Františkovi

Viganò otvorene označuje za klamára Donalda Wuerla, washingtonského arcibiskupa. Hoci Wuerl uisťuje, že o obvineniach voči McCarrickovi nevedel, Viganò tvrdí, že na základe ich spoločných rozhovorov vie, že Wuerl vedel o všetkom podstatnom. Napriek tomu ignoroval rozhodnutie pápeža, McCarrick ďalej býval na území Wuerlovej diecézy priamo medzi seminaristami alebo sa zúčastňoval na stretnutiach mladých, ktorí cítili povolanie ku kňazstvu.

Potom prichádza pasáž, v ktorej Carlo Maria Viganò opisuje svoj rozhovor s pápežom Františkom. Pápež ho prijal ako nuncia vo Washingtone 23. júna 2013 na 40-minútový rozhovor, povedal mu, že „americkí biskupi by nemali byť zideologizovaní, a to ani doprava ako arcibiskup Filadelfie, ani doľava – a doplnil, zdvihnúc obe ruky – a keď hovorím doľava, mám na mysli homosexuálne“. Viganò píše, že ho to samého prekvapilo, pretože nepochopil súvis medzi ľavicovou inklináciou a homosexualitou.

Pápež ho vraj následne priateľsky vyzval, aby mu povedal, aký je McCarrick. Viganò povedal, že na kongregácii pre biskupov je veľký materiál o tom, ako „korumpoval“ celé generácie seminaristov a kňazov, tiež mu povedal, že jeho predchodca Benedikt McCarricka poslal do ústrania. František podľa Vigana neprejavil žiaden údiv, nijako jeho slová nekomentoval, len zmenil tému.

Viganò nadobudol dojem, že pápež sa chcel svojou otázkou len presvedčiť, či nuncius je alebo nie je spojencom McCarricka.

Podľa Vigana McCarrickov vplyv následne vzrástol, novo vymenovaní biskupi ako Blase Cupich v Chicagu a William Tobin v Newarku boli výsledkom paktu McCarricka, Wuerla a kardinála Rodrigueza Maradiagu.

„V každom prípade, pápež sa o všetkom (o zločinoch McCarricka – pozn. red.) dozvedel 23. júna 2013 a naďalej to kryl, nebral do úvahy trest, ktorý mu naordinoval pápež Benedikt a urobil z neho svojho dôverného poradcu aj spolu s Maradiagom.“

Ako píše Viganò, všetci, biskupi aj kňazi, ktorí po celé roky kryli kriminálne správanie McCarricka kvôli svojim ambíciám či moci, by mali odísť a umožniť, aby sa cirkev očistila.

Tým, že Carlo Maria Viganò spojil svoje svedectvo o McCarrickovom prípade s výzvou voči pápežovi Františkovi, aby odstúpil, urobil svojmu závažnému svedectvu tak trochu medvediu službu – kým tradicionalistické médiá či portály kritické voči pápežovi to berú ako ďalšiu muníciu proti Františkovi, ostatné sú skôr zdržanlivé a vidia za tým vybavovanie si účtov medzi liberálnym a konzervatívnym táborom.

Taliansky denník La Stampa sa pýta, prečo sa monsignor Viganò ozval až teraz, keď pápež František proti McCarrickovi tvrdo zasiahol, a nie skôr, ak bol presvedčený, že ide o vec maximálnej dôležitosti pre cirkev. La Stampa sa takisto pýta, prečo Viganò ako apoštolský nuncius v USA všetky informácie nespísal a nezaslal novému pápežovi so žiadosťou o prijatie opatrení proti McCarrickovi, aby sa Benediktove sankcie konečne aplikovali.

Lenže aj napriek možným výhradám je zverejnenie listu Carla Mariu Vigana, plnom veľmi konkrétnych informácií aj obvinení, ako bomba, ktorá práve vybuchla. A je zrejmé, že slová, ktoré včera adresoval pápež František novinárom na palube lietadla, ako vysvetlenie nemôžu stačiť.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo