Absolutizácia celibátu? Nemyslím

Kňaz Michal Lajcha, správca farnosti Kľak v Banskobystrickej diecéze, vydal knihu kritizujúcu povinný celibát a odhalil pamätnú tabuľu svojmu predchodcovi Rudolfovi Kluchovi, ktorý bol farárom a súčasne otcom troch detí.

Strhol tým na seba ešte väčšiu pozornosť ako vytetovaným žalmom na svojom chrbte.

Téma celibátu tak opäť raz zarezonovala v médiách aj na sociálnych sieťach. Keďže miestami víťazili mýty a dojmy nad faktami, bolo by dobré vecne si pripomenúť niekoľko skutočností.

Od odporúčania k povinnosti

Katolícka cirkev má okrem svojej západnej tradície aj východnú. Okrem Rímskokatolíckej cirkvi je tu 23 východných katolíckych cirkví. Aj na Slovensku máme jednu z nich – gréckokatolícku.

Kým pre rímskokatolíckych kňazov je celibát povinnosťou, pre kňazov východných katolíckych cirkví je možnosťou.

A aby to celé bolo ešte pestrejšie, dokonca aj v Rímskokatolíckej cirkvi sa objavujú ženatí kňazi. Už pápež Pius XII. v roku 1951 umožnil, aby evanjelickí či anglikánski kňazi po konverzii na katolicizmus mohli prijať kňazskú vysviacku napriek tomu, že boli ženatí.

Takže napríklad v takom anglickom Plymothe pôsobí kňaz Ian Hellyer, ktorý má s manželkou Margarete desať detí.

Ženatých kňazov východných katolíckych cirkvi pripomína aj dekrét Druhého vatikánskeho koncilu o účinkovaní a živote kňazov Presbyterorum ordinis.

„Koncil s láskou povzbudzuje tých, ktorí prijali kňazstvo v manželstve, aby vytrvali vo svätom povolaní a naďalej plne a veľkodušne venovali svoj život stádu, ktoré im bolo zverené,“ povzbudzuje ženatých kňazov dokument podpísaný pápežom Pavlom VI.  

Takisto pripomína prax prvotnej cirkvi, v ktorej pôsobili aj ženatí kňazi, a konštatuje, že povaha kňazstva si dokonalú a trvalú zdržanlivosť sama osebe nevyžaduje.

Zároveň ale zdôrazňuje, že Ježiš Kristus takúto zdržanlivosť odporúčal a cirkev ju vždy považovala za osobitne vhodnú pre život kňazov.

Prečítajte si aj
Vatikán zvažuje lokálny experiment, ktorý môže mať rozsiahle následkyZdieľať

„Celibátom zachovávaným pre nebeské kráľovstvo sa kňazi novým a vznešeným spôsobom zasväcujú Kristovi, ľahšie sa ho pridŕžajú nerozdeleným srdcom, slobodnejšie sa v ňom a skrze neho venujú službe Bohu a ľuďom, nehatenejšie slúžia jeho kráľovstvu a dielu nadprirodzeného preporodenia a tak sa stávajú schopnejšími prijať v širšom zmysle otcovstvo v Kristovi,“ zhŕňa koncilový dokument dôvody, pre ktoré bol celibát najprv odporúčaný a neskôr cirkvou západnej tradície aj vyžadovaný.

Ak by sme to mali zhrnúť, celibát nie je dogmou, v ktorú musia katolíci veriť, ale odporúčaním, ktoré sa pre rímskokatolíckych kňazov stalo povinnosťou. No rovnako, ako bol celibát v istej dejinnej situácii nariadený, môže byť aj zrušený. Alebo lepšie povedané – zdobrovoľnený.

„Je to otázka vnútorných predpisov, nie viery. Môže sa to zmeniť,“ povedal pápež František pred ôsmimi rokmi v knižnom rozhovore s rabínom Abrahamom Skorkom. V tom čase bol, samozrejme, ešte len kardinálom a arcibiskupom Buenos Aires.  

František zmeny nechystá

Napriek tomuto vyhláseniu a očakávaniam, ktoré súčasný pápež vzbudzuje, nemožno od neho v oblasti celibátu očakávať akékoľvek zmeny. Otvoril síce tému viri probati –  teda overených ženatých mužov, ktorí by mohli byť v určitých špecifických situáciách svätení za kňazov –, ale zdobrovoľnenie celibátu na celocirkevnej úrovni rozhodne neplánuje.

„Dobrovoľný celibát nie je riešením,“ vyhlásil František minulý rok v rozhovore pre nemecký týždenník Die Zeit.

V spomínanom knižnom rozhovore nazvanom O nebi a zemi však pripustil, že celibát má klady, ale aj zápory. Konečný rezultát je však podľa neho jasný – klady prevažujú.

K iniciovaniu zmien ho nedotlačia ani sexuálne škandály v radoch kléru, ako by možno niektorí očakávali. Dôvod?. „Môžeme vylúčiť, že by pedofília bola dôsledkom celibátu. Viac ako sedemdesiat percent prípadov pedofílie sa deje v rodinnom prostredí a v susedstve: starí otcovia, strýkovia, nevlastní otcovia, susedia. Problém nie je spojený s celibátom,“ vyhlásil v roku 2010 kardinál Bergoglio.

Tým, ktorí uvažujú nad kňazským povolaním v rámci Rímskokatolíckej cirkvi, tak naďalej ostáva jediná možnosť – s kňazstvom prijať aj záväzok celibátu.

Rovnako dobre však možno slúžiť Bohu aj v gréckokatolíckej cirkvi. O príkladnej rodine ani nehovoriac.