Absolutizácia celibátu? Nemyslím

Absolutizácia celibátu? Nemyslím

Ilustračné foto – TASR/AP

Celibát v Rímskokatolíckej cirkvi je otázkou vnútorných predpisov, nie viery. Zmeny sú možné, aj keď momentálne nie sú témou dňa.

Kňaz Michal Lajcha, správca farnosti Kľak v Banskobystrickej diecéze, vydal knihu kritizujúcu povinný celibát a odhalil pamätnú tabuľu svojmu predchodcovi Rudolfovi Kluchovi, ktorý bol farárom a súčasne otcom troch detí.

Strhol tým na seba ešte väčšiu pozornosť ako vytetovaným žalmom na svojom chrbte.

Téma celibátu tak opäť raz zarezonovala v médiách aj na sociálnych sieťach. Keďže miestami víťazili mýty a dojmy nad faktami, bolo by dobré vecne si pripomenúť niekoľko skutočností.

Od odporúčania k povinnosti

Katolícka cirkev má okrem svojej západnej tradície aj východnú. Okrem Rímskokatolíckej cirkvi je tu 23 východných katolíckych cirkví. Aj na Slovensku máme jednu z nich – gréckokatolícku.

Kým pre rímskokatolíckych kňazov je celibát povinnosťou, pre kňazov východných katolíckych cirkví je možnosťou.

A aby to celé bolo ešte pestrejšie, dokonca aj v Rímskokatolíckej cirkvi sa objavujú ženatí kňazi. Už pápež Pius XII. v roku 1951 umožnil, aby evanjelickí či anglikánski kňazi po konverzii na katolicizmus mohli prijať kňazskú vysviacku napriek tomu, že boli ženatí.

Takže napríklad v takom anglickom Plymothe pôsobí kňaz Ian Hellyer, ktorý má s manželkou Margarete desať detí.

Ženatých kňazov východných katolíckych cirkvi pripomína aj dekrét Druhého vatikánskeho koncilu o účinkovaní a živote kňazov Presbyterorum ordinis.

„Koncil s láskou povzbudzuje tých, ktorí prijali kňazstvo v manželstve, aby vytrvali vo svätom povolaní a naďalej plne a veľkodušne venovali svoj život stádu, ktoré im bolo zverené,“ povzbudzuje ženatých kňazov dokument podpísaný pápežom Pavlom VI.  

Takisto pripomína prax prvotnej cirkvi, v ktorej pôsobili aj ženatí kňazi, a konštatuje, že povaha kňazstva si dokonalú a trvalú zdržanlivosť sama osebe nevyžaduje.

Zároveň ale zdôrazňuje, že Ježiš Kristus takúto zdržanlivosť odporúčal a cirkev ju vždy považovala za osobitne vhodnú pre život kňazov.

Prečítajte si aj
Vatikán zvažuje lokálny experiment, ktorý môže mať rozsiahle následky Zdieľať

„Celibátom zachovávaným pre nebeské kráľovstvo sa kňazi novým a vznešeným spôsobom zasväcujú Kristovi, ľahšie sa ho pridŕžajú nerozdeleným srdcom, slobodnejšie sa v ňom a skrze neho venujú službe Bohu a ľuďom, nehatenejšie slúžia jeho kráľovstvu a dielu nadprirodzeného preporodenia a tak sa stávajú schopnejšími prijať v širšom zmysle otcovstvo v Kristovi,“ zhŕňa koncilový dokument dôvody, pre ktoré bol celibát najprv odporúčaný a neskôr cirkvou západnej tradície aj vyžadovaný.

Ak by sme to mali zhrnúť, celibát nie je dogmou, v ktorú musia katolíci veriť, ale odporúčaním, ktoré sa pre rímskokatolíckych kňazov stalo povinnosťou. No rovnako, ako bol celibát v istej dejinnej situácii nariadený, môže byť aj zrušený. Alebo lepšie povedané – zdobrovoľnený.

„Je to otázka vnútorných predpisov, nie viery. Môže sa to zmeniť,“ povedal pápež František pred ôsmimi rokmi v knižnom rozhovore s rabínom Abrahamom Skorkom. V tom čase bol, samozrejme, ešte len kardinálom a arcibiskupom Buenos Aires.  

František zmeny nechystá

Napriek tomuto vyhláseniu a očakávaniam, ktoré súčasný pápež vzbudzuje, nemožno od neho v oblasti celibátu očakávať akékoľvek zmeny. Otvoril síce tému viri probati –  teda overených ženatých mužov, ktorí by mohli byť v určitých špecifických situáciách svätení za kňazov –, ale zdobrovoľnenie celibátu na celocirkevnej úrovni rozhodne neplánuje.

„Dobrovoľný celibát nie je riešením,“ vyhlásil František minulý rok v rozhovore pre nemecký týždenník Die Zeit.

V spomínanom knižnom rozhovore nazvanom O nebi a zemi však pripustil, že celibát má klady, ale aj zápory. Konečný rezultát je však podľa neho jasný – klady prevažujú.

K iniciovaniu zmien ho nedotlačia ani sexuálne škandály v radoch kléru, ako by možno niektorí očakávali. Dôvod?. „Môžeme vylúčiť, že by pedofília bola dôsledkom celibátu. Viac ako sedemdesiat percent prípadov pedofílie sa deje v rodinnom prostredí a v susedstve: starí otcovia, strýkovia, nevlastní otcovia, susedia. Problém nie je spojený s celibátom,“ vyhlásil v roku 2010 kardinál Bergoglio.

Tým, ktorí uvažujú nad kňazským povolaním v rámci Rímskokatolíckej cirkvi, tak naďalej ostáva jediná možnosť – s kňazstvom prijať aj záväzok celibátu.

Rovnako dobre však možno slúžiť Bohu aj v gréckokatolíckej cirkvi. O príkladnej rodine ani nehovoriac.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo