V túto noc bdie celé stvorenie

V túto noc bdie celé stvorenie

Od Adama ku Kristovi v hymnoch Efréma Sýrskeho.

V rozličných liturgických tradíciách Východu a Západu sa v nedeľu alebo v deň pred slávnosťou Narodenia Božieho Syna číta na liturgii Kristov rodokmeň z Evanjelia podľa Matúša. V prvom zo svojich dvadsiatich ôsmich hymnov na Kristovo narodenie Efrém Sýrsky robí skutočnú lectio divina tohto evanjeliového úryvku. Ide o dosť dlhý hymnus s deväťdesiatimi deviatimi strofami, v ktorých Efrém uvádza na javisko starozákonné osobnosti a udalosti, aby v poslednej strofe ospieval vtelenie Božieho Slova. Kristologický charakter celého hymnu zvýrazňuje aj refrénový verš spievaný medzi strofami: „Sláva tebe, Synu nášho Stvoriteľa“.

Starozákonné proroctvá

Prvá skupina strof, od 1. do 11., ponúka obraz rozličných prorokov, ktorí zvestovali vtelenie a narodenie Božieho Syna: Izaiáš, Micheáš, Jakub i Dávid sa stanú pre Efréma počiatkom dlhého radu starozákonných osobností a udalostí, ktoré vedú ku Kristovi. Ako prvých v dlhom rade, ktorý vedie ku Kristovi, Efrém umiestňuje tých, ktorí už v Starom zákone boli inšpirovaní Svätým Duchom, aby ho zvestovali v proroctve: „Tento deň, Pane, priniesol radosť kráľom, kňazom, prorokom, pretože v ňom sa naplnili ich slová. Dnes Panna porodila Emanuela v Betleheme. Dnes sa stalo skutočnosťou slovo prorokované Izaiášom. Dnes sa narodil chlapček, jeho meno je úžas. Je to vlastne úžas Boha, ktorý sa ukázal ako malé dieťa.“

Predobrazy Krista

Následne v takmer päťdesiatich strofách, od 12. do 60., Efrém prináša rad postáv a udalostí zo Starého zákona, ktoré sú predobrazom Krista. A tento básnik to robí tak, že uvádza do paralely udalosť z biblickej knihy s „dneškom“ sprítomňujúcim spásu, ktorá sa uskutočňuje v samotnom Kristovi: „Adam uvalil skazu na ženu, ktorá z neho vyšla. Dnes žena zrušila jeho skazu tým, že mu porodila Spasiteľa. Panenská zem porodila Adama, hlavu zeme. Dnes panna porodila Adama, hlavu neba.“ Efrém takmer bez riešenia kontinuity spája biblické osobnosti, ktoré sú vzaté hlavne z knihy Genezis, so spásnym dielom Krista, ktorého sú skutočným predobrazom. „Set, ktorý zaujal Ábelovo miesto, viedol k zabitému Synovi, ktorý prostredníctvom vlastného zabitia otupil meč zapichnutý do stvorenia. Dvaja bratia, ktorí prikryli Noema, viedli k Božiemu jednorodenému, ktorý prišiel prikryť Adamovu nahotu.“  

Pri svojom prechádzaní biblických postáv, pri uvádzaní Starého a Nového zákona do paralely Efrém prináša Mojžiša a Eliáša v scéne Kristovho premenenia: „Mojžiš a Eliáš videli Syna. Krotký vystúpil z hlbiny a horlivý zostúpil zhora: videli Syna uprostred. Boli symbolom jeho príchodu. Mojžiš bol predobrazom mŕtvych a Eliáš predobrazom živých, ktorí mu leteli v ústrety pri jeho príchode.“

Adam a Eva

Efrémov hymnus sa po Eliášovi vráti k Adamovi a Eve a k prvým kapitolám knihy Genezis, aby navrhol ich jasnú kristologickú a ekleziologickú lektúru: Adam vyhnaný z raja i privedený späť do raja. Noemova archa je predobrazom Cirkvi. „Adam očakával jeho, pretože on je Pánom cherubína a len on mohol umožniť mu vstúpiť a bývať pod konármi stromu života. Aj predobraz archy so zvieratami viedol k nášmu Pánovi, ktorý vybudoval svätú Cirkev, v ktorej nachádzajú útočisko duše.“

Efrém zdôrazňuje, ako Svätý Duch osvecuje dlhý rad biblických postáv, ktoré vedú ku prichádzajúcemu Kristovi: „Svätý Duch tým, že cez nich pokojne kontemploval, ich posúval k videniu Spasiteľa, po ktorom túžili.“

Bdejme!

Od 61. do 81 strofy Efrém uvádza do hymnu tému bdenia, ktorým by sa mal vyznačovať život kresťanov očakávajúcich Spasiteľa, ktorý je skutočne bdejúci, ktorý nikdy nespí. Efrém rozvíja skutočné pekné obrazy, v ktorých uvádza skutočnosť očakávania a bdenia do paralely s tými a Tým, ktorí sú skutočne bdejúcimi: Kristus je skutočne bdejúci nad kresťanmi, nad Cirkvou. Anjeli, pastieri, mnísi, všetci kresťania sú tými, ktorí v bdení očakávajú „skutočne bdejúceho“: „Bdejúci sú dnes radostní, pretože prišiel Bdejúci, aby ich prebudil. Kto by spal v túto noc, v ktorej bdie celé stvorenie? Adam uviedol do stvorenia prostredníctvom hriechu spánok smrti. Dnes zostúpil Bdejúci, aby nás prebudil zo strnulosti hriechu.“

V poslednej sérii strof Efrém predstavuje celý rad cností, ktoré sú vlastné kresťanovi, a to v dlhom zozname uvedenom znovu slovom „dnes“: „Dnes Mária ukryje do nás kvások z Abraháma. Aj my milujme chudobných tak, ako ich miloval on. Dnes do nás padne kvások z dobrotivého Dávida. Nech je každý milosrdný tak, ako bol on voči Šaulovi.“ 

A napokon v posledných desiatich strofách hymnu Efrém v tomto „dnes“ narodenia vteleného Božieho Syna vykresľuje nový život, ktorý z neho vytryskne: „Dnes nech niet ani tmy, ani hnevu, ani pýchy. Podeľme sa s chudobnými o vlastný majetok. Dnes je vtlačené božstvo do človečenstva, aby aj človečenstvo bolo vryté do pečate božstva.“   

Publikované pôvodne vo vatikánskom denníku Osservatore Romano. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo