Vy ste Pánov deň!

Vy ste Pánov deň!

Vzkriesený Kristus a apoštoli.

Augustínova krátka veľkonočná kázeň inšpirovaná veľkonočnou symbolikou svetla.

Počuli ste, že o Kristovi sa hlása: „Na počiatku bolo Slovo a to slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ (Jn 1,1). Keby sa Kristus, Pán – on je to Slovo – neponížil, ale stále chcel zostať v spôsobe bytia, v ktorom je ako Slovo, tak človek by zahynul.

Uznávame ho ako Slovo, Boha u Boha, uznávame ho ako rovného Otcovi, ako jednorodeného Syna, uznávame ho, „Svetlo zo Svetla“ a Deň zo Dňa. On je „Deň“, ktorý učinil deň; on sám je „zrodený, nie stvorený“. Keď sa hovorí „Deň zo Dňa“, tak je tým myslený ten, ktoré je „zrodený, nie stvorený“.

Kto je (však) „dňom, ktorý učinil Pán“? Prečo vôbec „deň“? Pretože je svetlo. „A Boh nazval svetlo dňom“ (Gen 1,5a). Pozrime sa (teda), čo sa myslí dňom, o ktorom sa hovorí, že ho učinil Pán, aby sme plesali a radovali sa z neho.  

V prvej správe o stvorení sveta čítame, že „tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. A Boh povedal, nech je svetlo; a bolo svetlo. A Boh oddelil svetlo od tmy. A nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou“ (Gn 2b-5a). Pozrite, „toto je deň, ktorý učinil Pán“. Je to ten deň, z ktorého sa máme radovať a plesať?

Nie, existuje ešte iný „deň, ktorý učinil Pán“. Predovšetkým tento deň máme spoznať; z neho sa máme radovať a plesať. Veď predsa veriacim v Krista bolo povedané: „Vy ste svetlo sveta“ (Mt 5,14. Keď teda „svetlo“, potom zaiste aj „deň“, veď predsa je napísané: „nazval svetlo dňom“ (porov. Gen 1,3).

Duch Boží sa vznášal aj počas včerajšieho dňa nad vodou, a tma bola nad priepasťou, pretože títo novonarodení niesli ešte bremeno svojich hriechov. Keď však boli Duchom Božím odpustené ich hriechy, Boh povedal takpovediac svoje „nech je svetlo; a bolo svetlo“. (To teda sa myslí žalmovým veršom:) „Pozrite, toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho.“

Na tento deň by som sa chcel obrátiť slovami apoštola (a zvolať na neho): Ty si deň, ktorý učinil Pán! Vy (ktorých treba rozumieť pod „dňom“) „ste kedysi boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi“. Apoštol hovorí: „Kedysi ste boli tmou.“ Boli ste alebo ste neboli? Porozmýšľajte nad svojimi skutkami, či ste neboli kedysi tmou. Berte ohľad na svoje svedomie, ktoré vás podnietilo zrieknuť sa zla. Keďže „kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom“, nie z vlastnej moci, ale z moci Pánovej, „žite ako deti svetla“ (Ef 5,8).

Nech postačí týchto niekoľko slov, keďže aj neskoršie sa ešte pousilujeme a povieme novopokrsteným niečo o Oltárnej sviatosti.

Komentár Cornelia Petra Mayera OSA

Téma – „Vy ste Pánov deň“ – a časové zaradenie kázne

Pri výbere témy svojej veľkonočnej kázne sa Augustín nezriedka nechával viesť myšlienkou veľkonočnej symboliky svetla – takto aj v tejto krátkej kázni 226, ktorú podľa názoru odborných kruhov predniesol v čase sporu s pelagiánmi o náuke o milosti, teda okolo roku 416-417 v Hippo (P.-P. VERBRAKEN, Etudes critiques sur les Sermons authentiques de saint Augustin, Steenbrugis/Hagae Comitis 1976, s. 109).

Takmer vždy sú Augustínove výklady postavené na biblických pasážach. V tejto kázni je to verš 24 Žalmu 118: „Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho.“ Na tomto verši kazateľa Augustína nefascinoval obvyklý, už v ranej Cirkvi bežný výklad, ktorý vzťahoval tento „deň“ na Veľkú noc. Nie, náš cirkevný otec vzťahuje „deň, ktorý učinil Pán“, na „infantes“ pokrstených počas veľkonočnej vigílie.

V kázňach o Eucharistii, ktoré predniesol takisto pre novopokrstených počas Veľkej noci, s rovnakým zámerom uviedol eucharistické dary chleba a vína do vzťahu s „infantes“ a „fideles-veriacimi“. 

Augustín nasledoval pavlovskú náuku o Cirkvi ako „Kristovom tele“ a vzťahoval slová: „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás“ nielen na Krista ako hlavu, alebo aj na veriacich ako údy jeho tela. Eucharistia ako „znak-signum“ odkazuje na „celého Krista – totus Christus“. Kristus je „vecou – res“, ktorú označujú eucharistické dary. Preto náš kazateľ mohol s precíznou formuláciou povedať: „Vaše tajomstvo leží na Pánovom stole: vy prijímate vaše tajomstvo“ a potom k tomu paraneticky dôsledne doplnil: „Buďte to, čo vidíte, a prijímajte to, čo ste.“

Exegetické zdôvodnenie témy: vy ste „deň, ktorý učinil Pán“

Podobným spôsobom zdôvodňuje Augustín z textov Biblie svoju – pre nás nezvyčajnú, a preto aj prekvapujúcu – identifikáciu „dňa, ktorý učinil Pán“ s „pokrstenými“. 

Pojem „deň“ asociuje pojem „svetlo“. „Svetlo“ je kľúčovým pojmom biblickej teológie. A tak Augustín začína svoju kázeň tým, že poslucháčom pripomína začiatok Jánovho evanjelia, podľa ktorého Kristus je z moci svojej božskej prirodzenosti Božím Slovom a Bohom. Náš kazateľ už necituje verše 9 a 10, podľa ktorých Kristus je aj „pravé svetlo“, ktoré prišlo na svet.

Augustín cituje z Nicejsko-konštantínopolského symbolu formuláciu: „Svetlo zo Svetla“, ktorú vyznáva viera, a pokračuje v analógii k tejto formulácii: (vyznávame) „Deň zo Dňa“. Podľa Augustínovej exegézy a v analógii k nestvorenému a stvorenému svetlu treba zreteľne rozlišovať medzi stvoreným a nestvoreným dňom. Ale kázeň nepojednáva o stvorenom dni, o ktorom je reč v starozákonnej knihe Genezis 2b-5a, inak by sa žalmista uspokojil s prvou polovicou verša 24, „toto je deň, ktorý učinil Pán“. Žalmista však k tomu doplnil, „plesajme a radujme sa z neho“.

V tom Augustín vidí hodnoty na zamyslenie pre tému svojej kázne. Dňom, ktorý učinil Pán, nie je všedný deň, ale „alius dies – iný deň“, ktorý, pravdaže, musí podstatne súvisieť so „Svetlom“. Prenesenie „dňa“ do duchovnej sféry zdôvodňuje náš kazateľ výrokom z Evanjelia podľa Matúša 5,14. Keď podľa Kázania na hore sú veriaci „svetlom sveta“, potom bezpochyby sú aj „dňom“: „si lux, utique dies“.

Ako sa neofyti prijatím krstu stali „dňom, ktorý učinil Pán“

V druhej polovici kázne náš kazateľ začína hovoriť o uplynulej veľkonočnej vigílii, počas ktorej neofyti prijali krst. V starozákonnej knihe Genezis 2b vidí predobraz krstného diania. Tma hriechu bola nad „priepasťou“ kandidátov na krst predtým, ako sa im dostalo odpustenia. Im bol venovaný stvoriteľský príkaz „nech je svetlo“ a jeho realizácia „a bolo svetlo“.

O stvoriteľskej sile sviatosti krstu niet pri Augustínovi žiadnych pochybností. Toto je nové stvorenie. A pretože toto nové stvorenie je dokonalé, potom je logicky správne aj prenesenie „dňa, ktorý učinil Pán“ na novopokrstených.

Potvrdzuje to nielen ďalšie slovo Písma, totiž z Listu Efezanom 5,8: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste sa stali svetlom v Pánovi“, ale aj vedomie a istota samotných pokrstených.

Augustín, „doctor gratiae“, sa javí klásť dôraz na slovné spojenie „v Pánovi – in Domino“. Už List Efezanom 5,8 predpokladá pre paranézu tento stav uschopnenia milosťou: Pretože je to tak, „žite ako deti svetla“!

Zo záverečnej vety kázne nevyplýva jasne, či Augustín počas veľkonočnej nedele slávil dvakrát Eucharistiu. Lebo tú ohlásenú kázeň o Eucharistii mal pravdepodobne na eucharistickej bohoslužbe. Možno táto krátka Kázeň 226 bola prednesená ako úvod k slávnostnej omši vo veľkonočné ráno, po ktorej potom nasledovala na samotnej omši kázeň o Eucharistii. Poznámka „quoniam et post laboraturi sumus“ pripúšťa obidve domnienky. 

Pôvodne publikované na internetovej stránke Centra pre výskum Augustína na Univerzite Júliusa Maximiliána vo Wuerzburgu. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo