Ako Kristova tŕňová koruna prežila križiacke vojny, prevraty a požiar Notre Dame

Ako Kristova tŕňová koruna prežila križiacke vojny, prevraty a požiar Notre Dame

Tŕňová koruna počas svätej omše v katedrále Notre Dame v júni 2017. Foto: theconversation.com (Damann via Shutterstock)

Tŕňová koruna nám pripomína, že to, o čo prídeme, môže raz opäť rozkvitnúť.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja


Keď sa v pondelok 15. apríla vo veľkom požiari zrútila veža katedrály Notre Dame, zdalo sa, že naveky prídeme o všetky cenné poklady nachádzajúce sa vnútri. Išlo o posvätné obrazy, tapisérie, sochy, vitráže, ako aj vzácnu zbierku svätých relikvií.

Počas nasledujúceho rána bolo preto úžasné sledovať, že gotická konštrukcia katedrály, ktorá je stará viac než 850 rokov, vydržala silná. Jej rozsiahle klenby sú porušené, ale zostali v celku, čo svedčí o geniálnom inžinierstve stredovekých kamenárov a statočnosti parížskych hasičov.

Keď sa objavili správy o zničení, dozvedeli sme sa, že otec Jean-Marc Fournier s pomocou hasičov zorganizoval záchranu mnohých pokladov z katedrálnej klenotnice. Vytvorili ľudskú reťaz a zmanažovali záchranu niekoľkých z najstarších a najposvätnejších pokladov celého kresťanstva. Patrila medzi ne aj relikvia tŕňovej koruny.

Útla relikvia má dlhú a komplikovanú históriu a v posledných ôsmich storočiach ju chránili trblietavé gotické priestory v Paríži, kde sa uctievala ako hmatateľný symbol Kristovho kráľovstva. Zdieľať

Koruna relikvie, zachovaná v pozlátenom, kryštalickom relikviári a vystavená pre veriacich každý deň so špeciálnou funkciou počas Veľkého piatku, vyzerá ako veniec tvorený z krehkých, no elegantne utkaných morských trstín. Táto útla relikvia má dlhú a komplikovanú históriu a v posledných ôsmich storočiach ju chránili trblietavé gotické priestory v Paríži, kde sa uctievala ako hmatateľný, fyzický symbol Kristovho kráľovstva. V dôsledku požiaru v Notre Dame je dôležité zamyslieť sa nad významom tohto posvätného predmetu a nad jeho pozoruhodným prežitím.

„Ecce Homo“

Tŕňovú korunu spomínajú tri evanjeliá ako jeden z mnohých nástrojov mučenia Krista počas jeho procesu a vykonania trestu (Mt 27, 27-30, Mk 15, 16-19 a Jn 19, 1-3). V Jánovom evanjeliu je príbeh umučenia rozšírený: Kristus je predvedený pred Pontia Piláta, rímskeho správcu Judey, kde čelí davu a na hlave nesie tŕňovú korunu.

Na tejto časti sa zakladá populárny nábožný obraz zvaný Ecce Homo, na ktorom je Kristus zobrazený ako odmietnutý Mesiáš, zbičovaný a korunovaný tŕňmi. Evanjeliá nehovoria, čo sa s korunou stalo po Kristovom odsúdení.

Je zaujímavé, že Kristus v raných zobrazeniach Ukrižovania tŕňovú korunu nemá. Kristus je v prvom tisícročí kresťanského umenia zobrazený, ako umiera na kríži bez koruny (len s niekoľkými výnimkami). Existencia kultu relikvie je neznáma až do piateho storočia. Svätý Paulín z Noly v roku 409 učil veriacich, aby v bazilike na vrchu Sion v Jeruzaleme popri Stĺpe bičovania a kopije uctievali relikvie svätej koruny. Gregor z Tours v roku 591 poskytol prvý známy opis relikvie koruny:

Hovorí sa, že tŕňová koruna sa javí ako živá. Jej listy každý deň vysychajú a každý deň sa vďaka božskej moci opäť zazelenajú.

Tŕňová koruna Ježiša Krista z katedrály Notre Dame v Paríži, snímka z 21. marca 2014. Foto: TASR/AP

Na ceste

Po dobytí Jeruzalema v roku 636 existuje o relikvii koruny len niekoľko záznamov, pretože pútnici k nej už mali sťažený prístup. Relikviár pravého kríža, známy ako Limburská staurotéka, je naším najstarším zdrojom svedectva o novom umiestnení relikvie v Konštantínopole. Jeho nápis vyrobený okolo roku 950 uvádza, že obsahuje predmety z pokladnice byzantského cisára vrátane fragmentu tŕňovej koruny. Zostáva však nejasné, kedy alebo ako sa koruna dostala do Konštantínopolu, kde bola uchovávaná v blízkosti Bukoleonovho paláca uprostred nádhernej zbierky relikvií Umučenia.

Strážca paláca Nicolas Mesarites v správe počas politického prevratu z roku 1200 ocenil zachovanie „neporušiteľnej“ tŕňovej koruny, ktorá bola „svieža, zelená a nevyschnutá“. Po štvrtej križiackej výprave sa prvým latinským cisárom Konštantínopolu stal Balduin Flámsky, ktorý následne prevzal kontrolu nad palácmi a ich pokladmi.

V roku 1228, keď sa na trón vo veku 11 rokov dostal Balduin II., na Latinské cisárstvo doľahla kríza. Aby si cisár zabezpečil financie, relikvie použil ako zálohu. V roku 1237 sa relikvia tŕňovej koruny použila na zabezpečenie pôžičky od bohatého benátskeho obchodníka Niccola Quirina. Balduin vycestoval do Európy a oslovil svojho „bratranca“, francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. (1214 – 1270) o pomoc. Ten s vyplatením cisárskeho dlhu súhlasil.

Boží dar

Ľudovít IX. sa týmto spôsobom stal novým ochrancom relikvie. Aby bolo jasné, takáto výmena nebola predajom, ten by bol porušením všeobecných pravidiel. Prevod koruny z Konštantínopolu do Paríža bol namiesto toho koncipovaný ako diplomatická operácia a slávil sa ako Boží dar.

Francúzsky kráľ Ľudovít IX. 19. augusta 1239 zložil svoju korunu, obliekol sa do jednoduchej tuniky a vo veľkolepom sprievode kráčal bosý nesúc túto relikviu do Paríža. Zdieľať

Arcibiskup v Sens z 13. storočia Gauthier Cornut napísal podrobný záznam prevodu koruny do Paríža v texte známom ako Historia Susceptionis Coronae Spinea. Na uctenie si príchodu relikvie zorganizoval aj množstvo slávností. Ľudovít 19. augusta 1239 zložil svoju korunu, obliekol sa do jednoduchej tuniky (tá bola ďalšou svätou relikviou, ktorá sa zachránila počas požiara Notre-Dame) a vo veľkolepom sprievode kráčal bosý nesúc túto relikviu do Paríža.

Po tom, ako relikviu uzamkli v kráľovskom paláci, sa pochod zakončil homíliou v katedrále Notre-Dame. Len po deviatich rokoch 26. apríla 1248 bola na uctievanie Umučenia Krista vysvätená Sainte-Chapelle. Táto trblietavá dvojposchodová gotická stavba obklopuje tŕňovú korunu oslnivým závesom gotického skla a farieb a predstavuje mimoriadnu scénu oslavy Kristovej prítomnosti priamo v srdci Paríža.

Tu prvýkrát nachádzame množstvo obrazov ukrižovaného Krista nesúceho tŕňovú korunu, čo bolo premysleným objavením kresťanskej ikonografie, ktorá umiestňuje tento objekt do centra dejín spásy. V roku 1297, 27 rokov po svojej smrti, bol Ľudovít IX. svätorečený.

Svätý Ľudovít bol počas svojho života mimoriadne zbožný, no jeho získanie relikvie a jej vystavenie bolo pravdepodobne jedným z prvých a najverejnejších prejavov jeho svätosti.

Sainte-Chapelle na Île de la Cité v Paríži. Foto: theconversation.com (Heracles Kritikos via Shutterstock)

Nový domov

Tŕňová koruna zotrvala v tejto kráľovskej kaplnke až do Francúzskej revolúcie. V roku 1790 sa niekoľko relikvií bezpečne premiestnilo do opátstva Saint-Denis a v roku 1806 parížsky arcibiskup Jean-Baptiste de Belloy dohliadal na presun tejto relikvie do pokladnice Notre-Dame, kde ju mohli uctievať všetci ľudia Paríža ako spoločný občiansky klenot.

Relikvia tŕňovej koruny naďalej slúži svojmu účelu – inšpirovať k nádeji, pripomínať nám, že to, o čo prídeme, môže raz opäť rozkvitnúť a že veci, ktoré milujeme, bez ohľadu na to, aké sú malé, majú veľkú moc. Zdieľať

Zotrvala v katedrále a prečkala násilie Parížskej komúny a dvoch svetových vojen až do kalamity z 15. apríla tohto roku. Počas prestavby Notre-Dame bude umiestnená v Hôtel de Ville (v Parížskej radnici).

Počas nespočetných vojen, pohrôm a ďalších hrozieb vyplývajúcich z časových zmien tento malý posvätný objekt – malý zhluk starobylých vetiev, ktorý symbolizuje kresťanskú spásu – stále pretrváva. Relikvia tŕňovej koruny, milovaná tisíckami ľudí, naďalej slúži svojmu účelu – inšpirovať k nádeji, pripomínať nám, že to, o čo prídeme, môže raz opäť rozkvitnúť a že veci, ktoré milujeme, bez ohľadu na to, aké sú malé, majú veľkú moc.

Pôvodný text: Notre Dame: how Christ’s Crown of Thorns has survived crusades, political upheaval and a fire (but only just). Uverejnené so súhlasom The Conversation, preložil L. Obšitník.

Prečo ste mohli čítať tento článok zadarmo?

Články na Postoji nie sú spoplatnené ani uzamknuté, aby k nim malo prístup čo najviac ľudí. Ich tvorba ale stojí značné úsilie, čas a peniaze. Práca našej profesionálnej redakcie je financovaná z pravidelnej podpory mnohých našich čitateľov. Budeme si veľmi vážiť, ak nás aj vy TERAZ PODPORÍTE, aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe hodnotného obsahu. Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo