Európske evanjelizačné dobrodružstvo Krása katedrál, nemecká cena aj kontroverzie, energia mladých v Ríme

Práve som sa vrátil z pomerne neobyčajnej cesty po Európe, ktorá zahŕňala tri krajiny, šesť samostatných letov a sedem hotelov. Nebola to práve dovolenka, skôr mnohostranné cvičenie v evanjelizácii kultúry.

Prvá časť mojej cesty ma zaviedla do Francúzska, krajiny, kde som tri roky žil počas doktorandského štúdia. Mojím cieľom bolo nakrútiť dokument o gotických katedrálach, aby som odpovedal na základnú otázku: Prečo požiar Notre-Dame pred šiestimi rokmi tak upútal pozornosť sveta a podnietil toľko ľudí k obnove poškodenej budovy?

Moja intuícia mi hovorila (a stále hovorí), že mnohí ľudia najmä na sekularizovanom Západe si – hoci len nejasne – uvedomili, že ak by Notre-Dame bola bývala zničená, navždy by sa bolo stratilo niečo, čo má nevyčísliteľnú duchovnú hodnotu.

Stredoveká citlivosť

A tak náš filmový štáb navštívil Amiens (najrozsiahlejšiu z francúzskych katedrál), Remeš (kde boli korunovaní králi), Saint-Denis (prvý skutočne gotický kostol a pohrebisko francúzskych panovníkov), Notre-Dame (klenot Paríža) a nakoniec Chartres (najväčšiu a najkrajšiu z katedrál).

Pri prehliadke týchto budov ma opakovane udivovalo, ako veľmi sa líšia od kostolov, ktoré boli postavené v čase môjho dospievania. V 60. a 70. rokoch 20. storočia bola estetika cirkevnej architektúry v podstate ovplyvnená modernizmom Bauhausu: tehlové steny, žiadne ozdoby, nedostatok vizuálnych symbolov, nadmerný dôraz na hodnotu veriacich nad budovou kostola.

Na ilustráciu tohto posledného bodu by som mohol upriamiť pozornosť na názor vyjadrený vo veľmi vplyvnom liturgickom dokumente zo 70. rokov, že samotná budova je len „obalom liturgického obradu“. Myslím si, že je spravodlivé povedať, že architekti veľkých gotických katedrál by s týmto názorom nesúhlasili. Pre nich bola katedrála symbolickým znázornením neba a premenenej zeme, ako ju predpokladal autor knihy Zjavenie.

Preto sú katedrály plné anjelov, svätých a idealizovaných prvkov prírody a ich vitráže majú pripomínať zdobené steny nebeského Jeruzalema. Je úžasné, že dnes pribúda cirkevných architektov, ktorí majú skôr stredovekú ako modernistickú citlivosť.

Polemika o úlohe duchovenstvaZradil biskup Barron nadčasové posolstvo cirkvi, keď pôsobí v Trumpovej komisii?

Michal Lukáč

Pieper a protesty v Nemecku

Ďalšou zastávkou v mojom programe bolo nemecké mesto Münster, kde mi mala byť udelená Cena Josefa Piepera. Pieper, môj intelektuálny hrdina, bol jedným z najvýznamnejších tomistických filozofov 20. storočia. Jeho knihy o cnostiach, o filozofii Tomáša Akvinského a, azda najdôležitejšie, o vzťahu medzi voľným časom a kultúrou mali hlboký vplyv na mnohých katolíckych mysliteľov mojej generácie. Získať toto ocenenie, ktoré potvrdilo prepojenie medzi mojou prácou a Pieperovou, bolo pre mňa veľkou cťou.

Dva dni slávnostného ceremoniálu boli naozaj bohaté a zahŕňali odborné prezentácie o Pieperovom myslení, ako aj diskusiu na pódiu medzi mnou a dvoma nemeckými katolíckymi akademikmi.

Po prevzatí ceny som predniesol príspevok o Pieperovom pojme filozofického činu a o tom, prečo je tento intelektuálny posun dnes mimoriadne dôležitý. Milý detail: na záver slávnosti vystúpil klasický pianista a zahral pre mňa medley piesní Boba Dylana! Som hlboko vďačný organizátorom podujatia a vedeniu Pieperovej nadácie za dva nezabudnuteľné dni.

Tesne pred príchodom do Münsteru som dostal správu, že ma budú čakať protestujúci, nespokojní s tým, že som dostal Pieperovu cenu. Ich hlavnou sťažnosťou bol zrejme môj súhlas s návrhom prezidenta Trumpa na moje členstvo v komisii venovanej formulovaniu politiky v oblasti náboženskej slobody v našej krajine.

Pretože som zastupoval katolícky pohľad pri rokovaniach o veľmi dôležitej otázke, obvinili ma z podporovania amerického imperializmu a zo zanedbávania ľudských práv prisťahovalcov! Bolo to proste nezmysel. Intelektuálna úroveň protestujúcich bola zrejmá z hrubých sloganov, ktoré nastriekali na steny sály, kde som hovoril, a na fasádu kostola. To, že považovali za najlepší spôsob vyjadrenia svojej nespokojnosti akt znesvätenia, svedčí o ich morálnej skazenosti.

Musím však povedať, že námietky vyjadrené niektorými členmi teologickej fakulty Univerzity v Münsteri neboli omnoho lepšie. Aj oni ma obvinili z trumpizmu a, samozrejme, z nedostatočnej „inkluzívnosti“, hoci ich listy vôbec neodzrkadľovali žiadnu znalosť mojej práce. Pritom som publikoval tridsať kníh, viac ako sto článkov a tisíce videí.

Keď som bol mladý, americkí študenti teológie dychtivo hľadali inšpiráciu u nemeckých akademikov. Ak sú títo profesori v Münsteri akýmkoľvek ukazovateľom stavu nemeckej akademickej obce, dnešným americkým študentom radím, aby inšpiráciu hľadali kdekoľvek inde.

Nebezpečné rozdelenie v cirkviČím vyššie idete liturgicky, tým hlbšie by ste mali ísť v službe chudobným

Robert Barron

V Ríme s mladými

Z Münsteru som sa vybral do Ríma na Jubileum mládeže. Prvý deň v Ríme som koncelebroval omšu pre „katolíckych influencerov“, na ktorej konci sa nečakane objavil pápež Lev, čo všetkých prítomných veľmi potešilo. Hneď po omši som mal príležitosť stretnúť sa s ním a potriasť mu rukou. Bolo neskutočné uvedomiť si, že nástupca Petra je Chicagčan, ktorý vyrastal asi dvadsať minút od miesta, kde som vyrastal ja.

V tú noc pod krásnou rímskou oblohou arcibiskup Fisichella slávil omšu pre viac ako stotisíc pútnikov, túto omšu som koncelebroval. Potom sa pápež opäť nečakane objavil, prechádzajúc sa v pápežskom aute davom ľudí, sprevádzaný jasotom mladých.

Nasledujúce ráno som mal česť osloviť asi päťsto mladých ľudí z mojej írskej vlasti. Hoci ich krajina je poznačená pomerne extrémnym sekularizmom a antiklerikalizmom, títo mladí synovia a dcéry Írska neprejavili žiadnu zbabelosť ducha. Povzbudil som ich, aby sa vrátili do Írska inšpirovaní svätým Patrikom, ktorému sa pred mnohými storočiami podarilo obrátiť celú pohanskú krajinu na vieru.

Nakoniec som toho večera hovoril k približne štyritisíc mladým Američanom, ktorí sa zhromaždili v obrovskej Bazilike svätého Pavla za hradbami. Hovoril som len asi dvadsať metrov od hrobu samotného svätého Pavla a viedol som dav v malom cvičení predstavivosti. Pozval som ich, aby premýšľali o sláve a moci starovekého Ríma, civilizácie, ktorá kedysi ovládala svet a ktorej vládcovia popravili Petra aj Pavla.

Potom som sa ich spýtal: „Kde je Nerov nástupca? Kde je mocná Rímska ríša?“ Odpovede prišli dosť rýchlo: „Nikde, zmenila sa na prach.“ „Kde je nástupca Petra?“ pokračoval som. Odpoveď: „Všetci sme ho včera večer videli na Námestí svätého Petra!“

Tej armáde mladých katolíkov som povedal, že kritici a nepriatelia kresťanstva už stovky rokov predpovedajú náš zánik. Ale my stále stojíme – zatiaľ čo ich odvial vietor.

Vznešené gotické katedrály, podnetné intelektuálne dialógy o viere, armáda mladých Kristových vojakov – to všetko sú znaky toho, že ukrižovaný a vzkriesený Ježiš stále úžasným spôsobom ovplyvňuje našu kultúru.

Pôvodný text: A European Evangelical Adventure. Uverejnené so súhlasom Word on Fire, preložil Lukáš Obšitník.