Polemika o úlohe duchovenstva Zradil biskup Barron nadčasové posolstvo cirkvi, keď pôsobí v Trumpovej komisii?

Ako už Postoj informoval, biskup Robert Barron z diecézy Winona-Rochester sa spolu s newyorským kardinálom Timothym Dolanom stal členom novej komisie pre náboženskú slobodu, ktorú dekrétom zriadil staronový americký prezident Donald Trump.

Postavenie biskupa Barrona v rámci americkej cirkvi je unikátne. Vedie evanjelizačné a katechetické impérium Word on Fire, ktoré šíri katolicizmus vydávaním kníh, časopisov a online blogov, no hlavnou náplňou jeho činnosti je tvorba online obsahu.

Robert Barron a Donald TrumpPopulárny biskup sa stal členom novej prezidentskej komisie pre náboženskú slobodu

Michal Lukáč

YouTube kanál biskupa Roberta Barrona, na ktorom každú nedeľu vydáva svoju kázeň a príležitostne publikuje svoje dlhšie komentáre k súčasnému dianiu a rozhovory s inými osobnosťami, odoberajú takmer dva milióny ľudí. Preto je niekedy neoficiálne označovaný za „biskupa internetu“. (Jeho články si môžete príležitostne prečítať aj na stránkach Postoja.)

Aj preto, že je Barron v Spojených štátoch známym verejným reprezentantom Katolíckej cirkvi, sa okolo jeho rozhodnutia vstúpiť do komisie, ktorú zriadil prezident Trump, strhla búrlivá diskusia.

Hlavným predmetom sporu bolo, či Barron svojím rozhodnutím implicitne nevyjadruje podporu súčasnej administratíve a či sa zapojením do politickej aktivity nespreneveril posolstvu Katolíckej cirkvi ako nadpolitickej organizácie.

Diskusia, ktorá prebieha, nie je zaujímavá len preto, že rieši konkrétnu súčasnú situáciu okolo známeho predstaviteľa cirkvi, ale aj preto, lebo ponúka príležitosť na otvorenie nadčasových otázok o úlohe cirkvi v politike a role náboženskej slobody.

Čo hovoria kritici

Už tradične kritický bol k biskupovi Barronovi progresívnejšie ladený portál National Catholic Reporter (NCR). Ten biskupa skritizoval v rámci svojej série Digital Dunces (Digitálni hlupáci), v ktorej sa venuje problematickej komunikácii cirkevných predstaviteľov v internetovom prostredí.

Redaktor John Grosso Barronovi vytkol idealisticky ladený prejav, v ktorom hovoril o náboženskej slobode ako o „prvej slobode“ v Spojených štátoch. USA v skutočnosti katolíkov dlhé roky vo väčšine štátov diskriminovali, pripomína NCR.

Grossovi sa nepozdávalo, že biskup Barron za svoj hlavný cieľ vytýčil „priniesť do komisie, ktorá sa snaží formovať verejnú politiku v tejto veci [náboženskej slobody], perspektívu katolíckeho sociálneho učenia“. Ak to myslí naozaj vážne, mal by explicitne odsúdiť kroky Trumpovej vlády, ako sú deportácia migrantov či obmedzenie štátneho zdravotného programu Medicaid, píše.

Biskup Robert BarronNie je progresívec ani tradicionalista. Lenže ani nudný stred

Pavol Rábara

Takisto podľa neho pôsobí zvláštne, že Trump zakladá novú komisiu pre náboženskú slobodu, keď už existuje jedna nestranícka americká Komisia pre medzinárodnú náboženskú slobodu. Táto nestraníckosť však podľa Grossa Trumpovi nevyhovuje.

Barron mal však pri podpise dekrétu v záhrade Bieleho domu šťastie, pretože tam bol prítomný Svätý Otec, píše Grosso ironicky. Donald Trump totiž v tom čase na sociálnych sieťach zdieľal obrázok vygenerovaný umelou inteligenciou, na ktorom je oblečený ako pápež. „Možno konečne pochopil, že americká ústava zakazuje tretie funkčné obdobie,“ ironizuje Grosso.

Tento obrázok podľa neho silno kontrastuje najmä so zosnulým Svätým Otcom Františkom, ktorý sa nechal pochovať v drevenej rakve v jednoduchej hrobke mimo Vatikánu. „Jeden obraz predstavuje Kristovu cirkev. Druhý predstavuje Trumpovu cirkev. Biskup Barron sa musí rozhodnúť, ktorej cirkvi slúži,“ uzatvára svoj text Grosso.

Cirkev nie je apolitická, ale transpolitická

Iný pohľad priniesol profesor teológie Thomas Harmon na Univerzite svätého Tomáša v Texase. Ten vo svojom texte pre The Public Discourse píše, že je úplne akceptovateľné, priam žiaduce, aby sa cirkevná hierarchia zapájala do politického diskurzu, najmä ak ide o základné ľudské práva, kam patrí napríklad spomínaná sloboda vierovyznania.

Nie je to však bez rizika. Harmon píše, že cirkev musí byť citlivá v tom, k akej veci sa vyjadrí, pretože niektoré politické problémy nemajú jasné odpovede prameniace z daných ľudských práv, a ak by sa cirkev v takýchto otázkach postavila na jednu zo strán, zaviazala by sa iba k čiastočnému pohľadu na spravodlivosť a riskovala ohrozenie svojej integrity, ako varoval teológ Ernest L. Fortin.

Cirkev je však „transpolitická“, nie apolitická. Nemôže sa zredukovať na politickú stranu, ale ani nemôže byť ľahostajná k svetskému politickému poriadku, keďže sa týka spoločného dobra. Nemôže sa teda politickým reáliám podriadiť, ale musí o nich hovoriť.

Katolícka tradícia sa s klasickým myslením zhoduje v tom, že politické spoločenstvá nemôžu prosperovať bez určitej predstavy o pravde a správnej podobe ľudských dobier. Z posledných pápežov o tom najintenzívnejšie hovoril asi Benedikt XVI. vo svojej encyklike Caritas in veritate aj v prejave pred Bundestagom.

Práve z tohto presvedčenia pramení náboženská sloboda, ktorá nie je iba akýmsi rozšírením palety súkromných volieb, ktoré môže jednotlivec učiniť, ale uznaním, že štát nie je poslednou autoritou, ktorej sa občan zodpovedá.

Existencia náboženskej slobody je tak v podstate (nepriamym) priznaním, že náboženská pravda ma primát nad politikou. Klesajúcu úroveň chápania tohto pohľadu môžeme vidieť napríklad na zákonoch, ktoré sa snažia obmedziť spovedné tajomstvo.

Sexuálne zneužívanieStojí spovedné tajomstvo nad civilnými zákonmi?

Radoslav Šaškovič

Ide o príležitosť prispieť k spoločnému dobru

Komisia, v ktorej Barron zasadá, rieši práve otázku náboženskej slobody, čiže jedného zo základných „transpolitických“ práv, ku ktorým má cirkev čo povedať. Nie je to debata o medzných daňových sadzbách či zahraničnej politike, ide o tému, ktorá sa cirkvi bytostne týka.

Ak mu jeho rola v komisii skutočne umožní obhajovať víziu cirkvi o dobre, odmietnuť ju by znamenalo vzdať sa svojej povinnosti. Prijať rolu v nejakej administratíve, ak je skutočne využiteľná, podľa Harmona neznamená posvätiť všetko, čo táto administratíva robí, ale, naopak, pripomenúť jej, kde sú jej medze.

To však nie je bez rizík, uznáva teológ. Cirkev by si mala dať pozor, aby sa vyjadrovala spôsobom, ktorý nie je redukovateľný na stranícky žargón, a aby tým nedala zámienku modernému štátu sploštiť jej nadčasové posolstvo do pohodlného sekulárneho rámca.

Barronovo pôsobenie v komisii je teda nielen ospravedlniteľné, ale dobré, uzatvára Harmon svoj text. „Jeho účasť nie je v službe legislatívnej agendy, ale hlbšieho svedectva: že náboženská sloboda nie je výsledkom politickej vôle, ale uznaním predchádzajúcej pravdy o ľudskej osobe. Na to je jedinečne vhodný,“ píše.

Ako to vysvetľuje Barron

Samotný Barron o svojom poslaní v komisii Trumpovej administratívy hovorí, že sa inšpiroval katolíckym kňazom a akademikom Theodorom Hesburghom, ktorý 35 rokov pôsobil ako rektor Univerzity Notre Dame. Pôsobil v 16 rôznych komisiách, ktoré vytvorili ako republikáni, tak aj demokrati.

Hesburgh zasadal napríklad v Národnej vedeckej rade, Rade pre rozvoj zámoria, Výbore pre programy zahraničnej pomoci, Prezidentskej komisii pre udeľovanie milosti či v Komisii pre imigračnú a humanitárnu politiku.

Spisovateľ Michael O’Brien vo svojej biografii tohto kňaza uvádza, že vo funkcii rektora strávil asi 40 percent času mimo kampusu a zapájanie sa do vecí verejných podľa jeho vlastných slov „obohatilo jeho kňazstvo“.

Svoj čas v komisiách využil na boj za občianske práva, ktorým pripisoval metafyzický základ. Vo svojom dodatku k výročnej správe Komisie pre občianske práva z roku 1959 napríklad uviedol, že „občianske práva neboli vytvorené, ale iba uznané a formulované našimi federálnymi a štátnymi ústavami a chartami“. Ich existenciu odôvodnil tým, že každá ľudská bytosť je posvätnou realitou, ktorá má nárok naplniť všetky dispozície, ktorou ju obdaril Boh.

Z tejto komisie odišiel v roku 1972 po nezhode s Richardom Nixonom, ktorého administratíva podľa neho nerealizovala program desegregácie dostatočne rýchlo.

Počas svojho života bol do viacerých funkcií vymenovaný aj pápežom. Pôsobil napríklad ako stály zástupca Svätej stolice pri Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu či člen Pápežskej rady pre kultúru.

Biskup Barron by ho chcel nasledovať tým, že bude podľa svojich vlastných slov do komisie, v ktorej pôsobí, prinášať „perspektívu katolíckeho sociálneho učenia“.

K VECI: Benedikt v Bundestagu: dva pohľady

Postoy