Gréckokatolíci oslávia 100. výročie narodenia Michala Lacka

V dňoch 18. a 19. januára 2020 sa v Košiciach uskutoční slávnostné podujatie pri príležitosti 100. výročia narodenia prof. Michala Lacka SJ (1920 – 1980).

Slovenský vlastenec a gréckokatolícky jezuita, cirkevný historik a vysokoškolský pedagóg Michal Lacko sa narodil 19. januára 1920 v Krásnej nad Hornádom, ktorá je dnes súčasťou Košíc. V roku 1930 nastúpil do gymnázia v Košiciach a ubytoval sa v jezuitskom internáte Stanislavov. Ako čerstvý maturant sa rozhodol vstúpiť do Spoločnosti Ježišovej. Noviciát si vykonal v Záhrebe v Chorvátsku, kde sa zamiloval do štúdia dedičstva sv. Cyrila a Metoda, ako aj dejín a kultúry slovanských národov a kresťanského Východu.

Po návrate na Slovensko Michal Lacko dva roky vyučoval na gymnáziu a viedol jezuitský dorast v Ružomberku. Na jeseň roku 1945 ho rehoľní predstavení poslali na teologické štúdiá do Ríma. Kňazskú vysviacku prijal 6. mája 1948 v gréckokatolíckom Chráme sv. Antona Pustovníka pri Pápežskom kolégiu Russicum. Ako gréckokatolík bol vysvätený podľa východného, byzantsko-slovanského obradu, ktorému zostal verný počas celého svojho kňazského života.

V júli 1953 v odbore dejín na Filozofickej fakulte univerzity La Sapienza v Ríme Michal Lacko obhájil doktorskú prácu na tému Pápeži a Veľká Morava v 9. storočí vo svetle dokumentov Rímskej kúrie. O dva roky neskôr získal doktorát aj na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme s historickou prácou Užhorodská únia karpatských Ruténov s katolíckou cirkvou. Keďže sa už nemohol vrátiť na Slovensko, zostal pôsobiť v Ríme a stal sa profesorom na Pápežskom východnom inštitúte a na Gregoriánskej univerzite. Napísal viacero kníh, vydával časopisy pre Slovákov v exile.

Michal Lacko je autorom prvého vydania pápežskej úradnej publikácie o východných cirkvách Oriente Cattolico. Cenni storoci e statistiche. Obsah prepracovaného a aktualizovaného vydania tejto publikácie vám postupne sprístupňujeme aj v našom denníku.    

Michal Lacko bol konzultorom prípravnej komisie pre východné cirkvi na Druhom vatikánskom koncile, stal sa spoluzakladateľom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Žil pre Slovákov a najmä gréckokatolíkov doma i v zahraničí. Bol veľmi komunikatívnym človekom a vo Vatikáne zvlášť známym. Mal čulé kontakty s pápežmi Jánom XXIII., Pavlom VI. a najviac s Jánom Pavlom II.

Predčasná smrť 21. marca 1982 urobila bodku za nevšednou aktivitou horlivého a príkladného kňaza, stále sa usmievajúceho Michala Lacka. Bol pochovaný v jezuitskej hrobke v Ríme. V marci 2002 boli jeho telesné pozostatky prevezené do jeho rodnej zeme, spočívajú na Cintoríne sv. Rozálie v Košiciach.

Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ, autor rozsiahlej doktorskej štúdie o živote a diele Michala Lacka, najnovšie konštatoval, že „prof. Michal Lacko je jednou z najvýznamnejších osobností Gréckokatolíckej cirkvi a jeho pamiatka na Slovensku, hlavne u gréckokatolíkov, žije a je pre nás stále veľkou inšpiráciou“ (Slovo 2020/1).