Zosnulý kardinál Grech: Jednoduchí ľudia často chápu Bibliu lepšie ako experti

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zosnulý kardinál Grech: Jednoduchí ľudia často chápu Bibliu lepšie ako experti

Foto – Wikipedia

Kardinál Prospero Grech, ktorý zomrel koncom minulého roka, v dosiaľ nepublikovanom rozhovore hovorí o častých dezinterpretáciách Biblie, ako aj o tom, že jej čítanie nemožno oddeľovať od viery.

Prospero Grech (1925 – 2019) pochádzal z Malty a patril do Rehole sv. Augustína. Študoval na Oxforde a Cambridgei, neskôr v Ríme spoluzakladal Patristický inštitút Augustinianum, kde prednášal hermeneutiku a prvé storočia kresťanstva. Za kardinála ho vo veku 86 rokov menoval pápež Benedikt XVI. v roku 2012. Pred posledným konkláve bol vybraný, aby predniesol meditáciu kardinálom-voliteľom. Zomrel 30. decembra vo veku 94 rokov.

Biblia je najčítanejšia, najpredávanejšia, najštudovanejšia a možno aj najkritizovanejšia kniha na svete. Čo na nej ľudí tak fascinuje?

Buď Biblii veríte, alebo nie. Teda ak veríte zjaveniu Boha najprv izraelskému národu, v zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a v činnosť Ducha Svätého, ktorý inšpiroval ľudí pri zaznamenaní Kristových slov. Niektorí ľudia uveria práve pri čítaní Biblie, ktorá zachytáva, aký je Ježiš Kristus a ako zjavuje svojho Otca.

Analýzou Biblie tak možno dospieť k viere?

Áno, no analyzovanie Biblie predpokladá jej čítanie. Nečakám, že ľudia ju budú čítať v origináli, máme vynikajúce preklady v takmer každom jazyku. Keď sa nájde nový rukopis, tak sa biblický text koriguje, ale len veľmi málo. Takto vieme preniknúť do hlbšieho významu hebrejských či gréckych slov. No vo vývoji sú aj živé jazyky, do ktorých sa Sväté písmo prekladá. Celé biblické štúdium sa teda vyvíja. Keď o tom hovoríme, myslíme najmä na biblistov, ale jednoduchí veriaci často chápu Bibliu lepšie ako experti. Ide o to, či túžite uveriť, či chcete nájsť pravdu o Biblii v Biblii.

Medzi najznámejších biblistov bez pochýb patrí protestantský teológ Rudolf Bultmann. Raz ste spomenuli, že bol až príliš ovplyvnený Heideggerom a Kantom...

To je dlhý príbeh. Začiatkom 19. storočia bola na stole otázka historickosti osoby Ježiša Krista. Autori evanjelií však nepísali Ježišovu biografiu, ale chceli vyzdvihnúť jeho význam pre zhromaždenia veriacich, do ktorých patrili. Biblisti ako Bultmann sú minimalisti, Ježiša redukovali len na jeho historickosť. Naopak, maximalisti vzali všetky jeho slová doslovne.

„Niektorí ľudia Bibliu otvoria, prečítajú si jeden verš a hľadajú v ňom riešenie svojho problému. Často je pritom vytrhnutý z kontextu. Takto sa Sväté písmo nečíta.“ Zdieľať

Evanjeliá treba chápať v kontexte zrodu kresťanstva okolo roku 30 až do ich napísania. Treba pochopiť, ako evanjelisti vnímali a chápali Ježišove zázraky, slová a podobenstvá, ktoré už vtedy medzi kresťanmi kolovali na posilnenie viery. Evanjelisti zhromaždili tieto slová i skutky a vtlačili im vlastný zmysel a teológiu. Ak neredukujete Ježišovu postavu, zistíte, že nebol len učiteľom a zbožným mužom, ale Božím Synom, Mesiášom. Opakujem, vieru a čítanie Biblie nemožno od seba oddeliť.

V čom teda spočíva prínos týchto racionalistických biblistov?

Keďže katolícke čítanie Biblie bolo v tom čase často jednoduché, u niektorých až detinské, títo biblisti nás naučili veľa. Prepájanie teológie a filozofie bolo kresťanstvu vždy vlastné, pozrime sa napríklad na Augustína či Tomáša Akvinského. Môžeme to robiť aj dnes, čím sa otvára dialóg medzi Zjavením a rozumom. Mnohí súčasní biblisti však uprednostňujú naratívnu, rétorickú analýzu pred používaním filozofie. Možno i preto, že v súčasnosti niet veľa veľkých filozofov.

Aké sú najčastejšie dezinterpretácie Biblie?

Niektorí ľudia Bibliu otvoria, prečítajú si jeden verš a hľadajú v ňom riešenie svojho problému. Často je pritom vytrhnutý z kontextu, no i tak ho považujú za smerodajný. Takto sa Sväté písmo nečíta. Treba ho čítať v kontexte, vnímať zámer autora biblickej knihy aj dobu, keď vznikla. No aj samotný zámer sa vyvíja, hovoríme o takzvaných reinterpretáciách – text napísaný 800 rokov pred Kristom sa nanovo premyslí a vyloží, keď sa zmení historicko-sociálno-náboženský náhľad. Text, ktorý kedysi nebol považovaný za mesianistický, sa touto novou interpretáciou v Kristových časoch už za taký považuje.

Viera a čítanie Biblie idú ruka v ruke. Ak vylúčite možnosť nadprirodzena, tak čítate iba jednoduchý literárny text, ktorý vám neprehovorí do srdca. Je veľa spôsobov, ako čítať Bibliu, a sú zaujímavé: intertextový prístup, pri ktorom Starý zákon vysvetľuje Nový a naopak, existencialistický, filologický, rétorický a tak ďalej. Všetky však musia vychádzať z viery, lebo skutočný zmysel čítania Biblie je viac sa zjednotiť s Bohom.

Ale Bibliu čítajú a skúmajú aj neveriaci ľudia. Vidíte v tom problém?

Aj oni, samozrejme, môžu prispieť k lepšiemu chápaniu Biblie. Niektorí z nich sú vynikajúcimi filológmi či historikmi. Problémom je, že bez viery nedokážu odhaliť základný zmysel Biblie. Ale ako som už povedal, čítaním Biblie možno k viere dospieť, je to Boží dar.

Ako sa pluralizmus a sloboda slova odrazili v oblasti exegézy?

Sloboda interpretácií je dnes veľká, ale ak niekto začne čítať A, B, C, D... a bude sa snažiť všetko to nejako spojiť, obávam sa, že nebude veriť ničomu. Čítanie Biblie totiž nie je intelektuálne či literárne cvičenie, jej čítaním nachádzame vieru a prichádzame bližšie k Bohu. Ak ju vnímate len ako literárne ihrisko, dospejete k tisícom myšlienok, ale k žiadnemu záveru.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo