Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
22. január 2020

Slováci túžia počúvať pápeža, nepotrebujú škandály a prvoplánové pikošky

Rozhovor so šéfom slovenského vysielania Vatikánskeho rozhlasu Jozefom Bartkovjakom.
Slováci túžia počúvať pápeža, nepotrebujú škandály a prvoplánové pikošky

Jozef Bartkovjak

Vatikán si vlani pripomenul 90 rokov od momentu, čo pápež Pius XI. poveril známeho vynálezcu Guglielma Marconiho, aby v pápežskom štáte vybudoval rozhlasovú stanicu. Na čele slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu je už siedmy rok jezuita Jozef Bartkovjak. V spolupráci s ďalšími redaktormi pripravujú pravidelné vysielanie, ktoré si poslucháči na Slovensku môžu vypočuť každý večer na Rádiu Lumen. Dnes to však už nie je jediná forma, ktorou verejnosti prinášajú správy o dianí v cirkvi. Bartkovjak hovorí, ako sa zmenilo fungovanie najznámejšieho vatikánskeho média s nástupom moderných technológií, či je stále Vatikánsky rozhlas „hlasom Svätého Otca“, prečo nevyhľadávajú kontroverzné správy za každú cenu, aj o tom, či je ťažšie prekladať pápeža Františka než jeho predchodcu Benedikta XVI.

Pamätáte si na vaše prvé vysielanie?

Áno, boli to správy z generálnej audiencie, vtedy ešte s pápežom Benediktom XVI. Bol som v napätí, či som urobil všetko správne, a zároveň som začal zisťovať, že v rozhlase je to najmä o tímovej práci.

Ako dlho ste už rozhlasovým redaktorom vo Vatikánskom rozhlase?

Teraz som tu už siedmy rok, naplno som nastúpil zhruba dva mesiace po zvolení pápeža Františka v roku 2013. No pracoval som tam už skôr. Môj provinciál ma predtým poslal na štúdiá v oblasti médií, sociológie, filozofie a teológie na Gregoriánsku univerzitu. Popri tom som chodieval do slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu prekladať texty a nahrávať vysielania. Išlo najmä o katechézy pápeža Benedikta XVI. Postupne som sa zoznamoval s fungovaním rozhlasu.

Mali ste už predtým skúsenosť s médiami?

Áno, ale nie s rozhlasom. Pracoval som dva roky v štúdiu LUX communication, kde som robil technika, strihača a neskôr aj inú tvorivú prácu. Vyplývalo to z môjho vzdelania, keďže som pôvodne študoval zvukovú a obrazovú techniku. Dodnes tieto poznatky využívam.

Prečo majú Vatikánsky rozhlas pod palcom práve jezuiti?

Bolo to tak od založenia rozhlasu, čiže od tridsiatych rokov minulého storočia, keď pápež Pius XI. zveril celú inštitúciu jezuitom. Tí mali ako misijná rehoľa mnoho jazykovo aj intelektuálne zdatných členov, ktorí sa dokázali postarať o obsah vysielania na kvalitnej úrovni. Posledných päť rokov už rozhlas nie je v rukách našej rehole, stále tu však pracujeme.

Koľko redakcií má rozhlas v súčasnosti?

Jazykov je tu dokopy štyridsať. Redakcií, ktoré majú každodenné vysielanie ako my, je tridsaťpäť. Ostatné sú špecifické, je tu napríklad kórejská redakcia, ktorá spravuje iba webový portál. Spolu má rozhlas viac ako tristo zamestnancov. Menšie redakcie, podobné ako naša slovenská, majú väčšinou troch redaktorov. Najviac ich majú, prirodzene, Taliani, ktorých je viac ako dvadsať vrátane reportérov či rôznych terénnych pracovníkov.


Tím slovenskej redakcie VR. Zľava: Jozef Bartkovjak, Zuzana Klimanová a Miroslava Holubíková.

Váš denný spravodajský súhrn diania sprostredkúva každý večer Rádio Lumen. Okrem toho pripravujete Spravodajský týždenník VR pre rozhlas RTVS. Nahrávate to vopred alebo idete naživo?

Každodenný súhrn nahrávame vopred, pol hodinu pred vysielaním to musíme mať hotové. Vždy sa snažíme pamätať na to, že sa prihovárame priamo poslucháčovi a nie len do nejakého archívu.

Na čo sa zameriavate pri tvorbe vysielania?

Snažíme sa držať toho, že pripravujeme každý deň informačno-výchovný typ vysielania, kde ľudia môžu počuť nielen spravodajstvo, ale aj hlas Svätého Otca, ktorým Vatikánsky rozhlas od počiatočnej myšlienky má byť. Je to akoby virtuálna cirkevná osoba, ktorá sa počúvaním stáva pre mnohých ľudí členom ich domácnosti. 

Mediálnych ponúk je dnes veľmi veľa a nie je jednoduché zaujať správami z cirkevného sveta a duchovným slovom.

To si uvedomujeme. Naším zámerom však nie je naháňať počúvanosť, popularitu či lajky. Nevyhľadávame za každú cenu kontroverzné správy, aby sme pritiahli pozornosť. Ak urobí Svätý Otec nejaký žart, radi o tom povieme a spestríme tým vysielanie, ale nevyhľadávame prvoplánové „pikošky“. Na Slovensku ešte existuje publikum, ktoré si túži vypočuť slová Svätého Otca a nepotrebuje vo všetkom hľadať polemiku, bulvár či škandály. Celkovo majú vatikánske médiá svoje špecifiká.

Aké to sú?

Nie sú pre nás prvoradé kvantitatívne kritériá, ako napríklad počet kliknutí na určitý článok. Skôr nám ide o to, aby sme podali ducha toho, čo cirkev učí, a aby vysielanie malo aj formačný charakter. Možno to nie sú vždy na prvý pohľad „predajné“ veci a iné médiá by si ich nevšimli, no keď ich publikum príjme, môže ho to obohatiť.

Čo sa najviac za posledné roky zmenilo vo Vatikánskom rozhlase?

Nevyhľadávame za každú cenu kontroverzné správy, aby sme pritiahli pozornosť. Ak urobí Svätý Otec nejaký žart, radi o tom povieme a spestríme tým vysielanie, ale nevyhľadávame prvoplánové „pikošky“. Zdieľať

Všetky vatikánske mediálne zložky sú dnes už pod jednou strechou. Vzniklo totiž Dikastérium pre komunikáciu, do ktorého okrem Vatikánskeho rozhlasu patria tiež Tlačové stredisko Svätej stolice, portál vatican.va, Vatikánske televízne centrum, vatikánske knižné vydavateľstvo či denník L´Osservatore Romano. Udialo sa to v myšlienke tzv. konvergencie médií. V dnešnej dobe už má totiž väčšina televízií, rádií a novín vlastný web, sociálne siete a rôzne doplnkové služby, ako napríklad podcasty. Všetko je to prepojené.

Novinkou je, že na čele tohto dikastéria je laik Paolo Ruffini. Edičným riaditeľom je známy vatikanista Andrea Tornielli.

Inzercia

Sú to zmeny k lepšiemu?

Tieto najnovšie zmeny áno. Zo začiatku to však bolo trochu problematické, lebo sa veľa vecí robilo akoby experimentálne a nie vždy to fungovalo. Niektoré veci sa zachovali, iné sa posunuli vpred.

Aké napríklad?

Väčšia multimedialita. Vytvárajú sa napríklad krátke videá, cez ktoré komunikujeme obsah. Predtým tieto veci neboli prioritou. Celkovo sa za posledné roky zvýšil dôraz na obsah internetového portálu Vatican News, cez ktorý sa komunikuje čoraz viac. Naše slovenské vysielanie sa dá už roky vypočuť formou podcastov, ktoré teraz môžeme šíriť aj cez sociálne siete. Dnes je tu väčšia pestrosť a dá sa lepšie pohrať s formami odovzdávania informácií.

Na Slovensku sa katolíckym médiám často vyčíta, že sú skostnatené, nevedia už zaujať moderného človeka a ich publikum pomaly vymiera. Vnímate tento problém?

Aj my musíme so skostnatenosťou zápasiť, najmä prehlbovať svoju odbornosť, znalosť problematiky do hĺbky a šírky, snažiť sa o sviežeho ducha. Musíme posilňovať podmienky, aby redaktori mohli vo svojej profesionalite rásť. Je to neraz zápas, človek musí robiť istú nadprácu z lásky k ľuďom, z lásky k Bohu a Cirkvi. Každú tému sa snažíme prispôsobiť jazyku média: trochu inak cez webový portál, inak cez audioprogram a inak cez sociálnu sieť. Sme v skutočnosti multimédiom. Nemáme jednoliate masové publikum, ale viacero typov publík, ktoré sa s dobou preskupujú.

Za tých sedem rokov, čo pracujete vo Vatikánskom rozhlase, ste asi čítali takmer každý príhovor pápeža Františka. Sú dnes iné ako v čase, keď nastúpil do úradu?

Všimol som si, že oproti minulosti hovorí dnes František viac o ostražitosti či o útokoch na cirkev, ktoré prichádzajú od diabla a chce nimi rozdeliť aj ľudí vo vnútri cirkvi.  Zdieľať

Zo začiatku často hovorieval o otvorenosti, misijnosti alebo prirovnával cirkev k „poľnej nemocnici“. Tieto slová išli rýchlo do sveta a ľudia prichádzali s veľkým záujmom o to, čo povie. Bolo to niečo nové. Snažil sa takto predstaviť svoju víziu cirkvi a priority, ktoré považuje za dôležité. Neskôr sa už venoval aj ďalším témam.

Zaujímavosťou je, že v posledných rokoch mával neraz príhovory k rôznym špecifickým skupinám. Hovoril napríklad k talianskym holičom alebo zdravotným sestrám, ktoré sem prišli na audienciu. Niektoré témy zvykne pripomenúť znova a znova, napríklad o kontakte staršej a mladšej generácie, o  hodnote ľudovej zbožnosti, o Božom milosrdenstve, rozdiele medzi hriešnosťou a skazenosťou a podobne. Totiž ľudia, ktorí prichádzajú na audienciu, sú vždy noví a ich existenciálne situácie sú často podobné.

Všimol som si tiež, že oproti minulosti hovorí dnes František viac o ostražitosti či o útokoch na cirkev, ktoré prichádzajú od diabla a chce nimi rozdeliť aj ľudí vo vnútri cirkvi. Súvisí to aj so súdnymi procesmi s internými zamestnancami Vatikánu, ktorí sa spreneverili.

Minulý rok bol František mimoriadne rozbehnutý, navštívil jedenásť krajín na štyroch kontinentoch, čo je jeho rekord. Možno by bolo fajn, aby bol teraz viac „doma“ vo Vatikáne, v relaxovanejšom tempe, to by bolo zase čosi nové. Tento rok sa očakáva aj ďalšie dotiahnutie krokov obnovy.

Asi narážate na procesy v rámci tzv. reformy kúrie, ktorá sa spája so súčasným pápežom. Napĺňajú sa podľa vás očakávania, ktoré sú s ňou spojené?

Reforma je nevyhnutnosť proti skostnateniu, myslím, že kúria sa v posledných rokoch doširoka nadýchla a rozhýbala. Aj v našom dikastériu sme si riadne pocvičili. Niektoré veci zaškrípali, boli aj problémy, ktoré sa potom korigovali. Reorganizácia štruktúr dlhodobejšieho charakteru sa asi musí ešte vyhodnotiť. Napríklad niektoré názvy dikastérií sa stali takými dlhými, že je ťažké ich používať v komunikácii s bežnými ľuďmi, a skratky sú zase príliš technické. Ale reforma nie je len vec štruktúr, ale aj ľudí, atmosféry. Je dobré, že sa aj vďaka tomu celkovo zvýšila pozornosť, ktorá sa venuje cirkvi a jej hlasu v sekulárnom prostredí.


Jozef Bartkovjak pri stretnutí s pápežom Františkom.

Hovorí sa, že prekladať pápeža Františka je náročnejšie než jeho predchodcu Benedikta XVI. Je to tak?

František často používa hovorový štýl a aj v homíliách pridáva vsuvky či hlášky, ktoré nemá napísané na papieri. V tomto je to náročnejšie. Oproti Benediktovi nie je jeho jazyk tak teologicky hutný a pojmovo náročný, ale tiež to dá prácu zvoliť vhodné slovo, aby správne vyznel úmysel autora a nedošlo k sklzu alebo splošteniu významu, k strate originálnej hĺbky. Ak chcem dobre preložiť pápeža Františka, musím poznať kontext, v ktorom to hovorí, a chápať, prečo zdôraznil určitú myšlienku.

Voči pápežovi Františkovi zaznieva výčitka, že nejednoznačnosťou vo svojich prejavoch neraz vytvára zbytočný chaos. Súhlasíte?

Oproti Benediktovi nie je Františkov jazyk taký teologicky hutný a pojmovo náročný, ale tiež to dá prácu zvoliť vhodné slovo, aby správne vyznel úmysel autora a nedošlo k sklzu alebo splošteniu významu. Zdieľať

Možno nejde až tak o nejednoznačnosť, ako skôr o zamlčaný alebo v mysli predpokladaný kontext. Pretože mnohé sa dá vydedukovať zo situácie, v ktorej bolo niečo povedané, v chápaní jednoty cirkevného učenia. Niekedy ide o hovorové vyjadrenia zrozumiteľné v danej situácii pre daného adresáta, ktoré si niekto iný interpretuje po svojom a vytrhne ich z kontextu. Preto sa snažíme prinášať slová Svätého Otca v plnom znení, prekladať z originálneho jazyka a všímať si dobre kontext.

Určite sledujete dianie nielen v cirkvi vo Vatikáne a vo svete, ale aj na Slovensku. V poslednom období spôsobili kontroverzie vyjadrenia niektorých kňazov na adresu politických kandidátov a podpora pochybných strán. Ako to vnímate?

Učíme sa politickej kultúre aj medzi nami. Podľa mňa nie sú na to šablóny, hranicu treba správne vycítiť. Mám sa zaujímať o politiku, mať názor, vedieť zorientovať ľudí, ale nemám ich politizovaním odháňať od oltára. Kňaz je pre všetkých. Napríklad uvádzanie konkrétnych mien politikov či strán z kazateľnice je podľa mňa nevhodné. Na chybách sa treba jednoducho poučiť.

Foto: archív JB

Inzercia

Inzercia

Odporúčame