Na cirkevnom súde vystupuje v pozícii obhajcu zväzku, teda je protistranou manželom, ktorí žalujú svoje manželstvo z toho, že nevzniklo. Hovorí, že cieľom cirkevného súdu nie je robiť ľudí šťastnými, inak by všetky rozsudky boli v prospech nulity. Podľa neho vstupujú dnes mnohí do manželstva príliš rýchlo, bez dostatočného sebapoznania. Vysvetľuje tiež proces na cirkevnom súde, dôvody na nulitu aj to, prečo na šťastné manželstvo nestačí jeden novomanželský bozk. Cirkevný právnik a dómsky kaplán Radoslav Šaškovič. 

Sleduje cirkevný právnik súdny proces s obžalovanými v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?

Tak ako každý človek, v rámci svojho voľného času. Sledujem procesnú stránku tejto kauzy, akým spôsobom sa vykonávajú jednotlivé dôkazy. 

Môžete to zužitkovať pri vašej práci alebo ide skôr o záľubu? 

Aj cirkevný právnik potrebuje vylepšovať svoju prácu po formálnej stránke. Všimol som si, že sa práve predkladal dôkaz vo forme znaleckého posudku na obžalovanú, na cirkevnom súde tiež pracujeme so znaleckými posudkami. 

Pri kauzách manželských nulít však asi nemáte obžalovaných?

U nás je obžalovaný manželský zväzok. 

Z čoho je obžalovaný? 

Z neexistencie. No znalecké posudky nedávame vypracovať na obžalovaný manželský zväzok, ale na stránku, ktorá ho žaluje, respektíve na nežalujúcu stránku. 

Poďme teda po poriadku. Aký je rozdiel medzi cirkevným súdom a tým, ktorý sledujeme napríklad v televíznych správach? 

Základný rozdiel je v tom, že my nemáme súdnu sieň, v ktorej je prítomných niekoľko ľudí či dokonca verejnosť. U nás prebieha dokazovanie individuálne. Máme vypočúvaciu miestnosť, kde stránku alebo svedka vypočúva jeden audítor, prítomný je zapisovateľ a ak má stránka svojho advokáta, tak to je štvrtý človek v miestnosti. 

Kto je audítor? 

Ten, kto vedie výsluch. 

Musí to byť cirkevný právnik?

Nie, nemusí. Cirkevný súd totiž môže z praktického hľadiska poprosiť napríklad miestneho farára o vypočutie stránky v mieste jej bydliska. Niekto napríklad navrhne ako svedkov svojich rodičov alebo starých rodičov a je pre nich praktickejšie, aby boli vypočutí na miestnej fare. 

Ako bude farár vedieť, čo sa ich má pýtať?

Otázky mu pošleme v zalepenej obálke. 

Nemusia obaja manželia tvrdiť, že ich manželstvo je neplatné? 

Zvyčajne podáva žalobu na platnosť manželského zväzku iba jeden z manželov, občas sa stane, že príde spoločná žiadosť, ale to je zriedkavé. 

Takže to nie je podmienka? 

Nie je to podmienka, dokonca druhá stránka nemusí byť ani len prítomná na súdnom procese. 

Čo ak má druhá strana opačný názor, teda tvrdí, že manželstvo je platné?

V tom prípade môže o tom poskytnúť dôkaz, či už písomný, alebo formou výpovede. Vtedy nastáva konfrontácia aj samotných manželov, hoci pred súdom nevystupujú ako protistrany. Cirkevné právo pozná žalujúcu stranu a pozvanú stranu, ktorou je druhý z manželov. Pozvaná strana môže poskytovať dôkazy v prospech platnosti alebo neplatnosti manželstva, prípadne sa na procese vôbec nezúčastní. Ak podávajú žalobu spoločne, obaja sú žalobcovia a vtedy v procese pozvanú stránku nemáme. 

Môže sa stať, že obaja manželia predkladajú dôkazy v prospech neplatnosti manželstva, ale každý z iného dôvodu, čo je trochu problém. Po prijatí kauzy je ďalším procesným úkonom stanovenie tzv. titulu sporu, teda toho, z akého uhla pohľadu sa pozeráme na platnosť alebo neplatnosť skúmaného manželstva. 

K dôvodom na neplatnosť sa ešte dostaneme, zostaňme ešte chvíľu pri procese. Svedkov navrhujú manželia? 

Tak ako v civilnom práve, aj u nás leží bremeno dokazovania na tom, kto niečo tvrdí. V našom prípade je to žalujúca stránka, teda aspoň jeden z manželov, ktorý tvrdí, že jeho manželstvo je neplatné. Musí to dokázať pomocou svojej výpovede a výpovede ním navrhnutých aspoň dvoch svedkov. Toto právo má však aj pozvaná stránka, tiež obhajca zväzku, dokonca aj promótor spravodlivosti či sudca. Jednotlivé dôkazy potom sudcovia hodnotia v trojčlenných kolégiových tribunáloch. 

Kto je obhajca zväzku? 

Úlohou obhajcu zväzku je predkladať dôkazy v prospech platnosti manželstva a je teda v pravom zmysle slova protistranou voči žalujúcej strane.

Spomenuli ste aj promótora spravodlivosti. Čo je jeho úlohou? 

Je to osoba, ktorú by sme mohli v civilnom práve prirovnať ku generálnemu prokurátorovi. Akýsi verejný strážca práva. Z titulu svojej funkcie môže podľa svojho uváženia a v súlade s právom vstupovať do niektorých káuz, ale to sa veľmi nestáva. 

Ako sa celý proces nulity vlastne začne? Prídu ľudia rovno za vami? 

Vďaka reforme pápeža Františka z roku 2016 sa kladie veľký dôraz na to, aby sa stránka na nás obrátila cez svojho farára. Úmysel pápeža spočíva v tom, aby bol farár prípadným zmierovateľom manželských stránok. Teda aby sa ešte pred tým, ako sa manželia obrátia na cirkevný súd, pokúsil manželstvo zachrániť. 

Je to však reálne? 

Skôr ideálny pohľad. Realita je však taká, že títo ľudia sú zväčša nielen že dávno po civilnom rozvode, ale už majú zväčša aj nového partnera, s ktorým chcú uzavrieť manželstvo. Takže kto si chce nechať preskúmať platnosť manželstva, mal by sa obrátiť na svojho farára a on ho už bude navigovať, ako napísať žiadosť, prípadne poradí ďalší postup.  

Sú v tomto kňazi ochotní pomôcť? 

Naša arcidiecéza nie je taká veľká, poznáme sa medzi sebou. Inými slovami, kolegovia vedia, ktorí sme zbehlí v cirkevnom práve, takže týchto ľudí môžu posunúť k nám. My takémuto človeku neformálne poradíme a prejdeme si v rozhovore jeho prípad.

O čom sa rozprávate? 

Pri týchto neformálnych rozhovoroch sa snažíme nájsť správny uhol pohľadu, ako pozerať na dané manželstvo. Zamýšľame sa, kde by sa dala nájsť cesta k prípadnej nulite, a potom si predbežne zhodnotíme dôkaznú situáciu. Z toho by malo vyjsť, či vôbec je šanca na dosiahnutie nulity manželstva. 

Nebije sa niečo vo vás ako kňazovi, keď na jednej strane kážete a hovoríte o nerozlučiteľnosti manželstva, a potom – keď to veľmi nepekne zjednodušíme – špekulujete s ľuďmi, ako sa dá dosiahnuť nulita? 

Cirkevné právo je jeden z nástrojov, ktorý pomáha človeku dosiahnuť spásu. Cirkevný súd je jeden taký konkrétny nástroj, ktorý má v dosahovaní spásy pomôcť tým, že hľadá pravdu o platnosti alebo neplatnosti konkrétneho manželstva. Našou úlohou je hľadať pravdu, nie urobiť niekoho šťastným. Keby to tak bolo, potom by všetky naše rozsudky boli o tom, že manželstvá sú neplatné. Ale väčšina našich rozsudkov v Bratislave potvrdzuje platnosť manželstva, pričom z takýchto rozsudkov nie sú ľudia veľmi šťastní. 

V akom pomere sú rozsudky? 

Približne šesť ku štyrom v prospech platnosti. 

Na súde ste v pozícii obhajcu zväzku, zároveň tvrdíte, že hľadáte pravdu. Čo urobíte, ak sa vám javí, že manželstvo nie je platné? 

Pokiaľ vidím, že dôkazy svedčia o tom, že manželstvo naozaj nemuselo byť platne uzavreté, v takom prípade v záverečnej obhajobe uvediem, že vec odovzdávam do spravodlivosti súdu. Nehľadám a už vôbec neotáčam dôkazy v prospech platnosti manželstva za každú cenu. 

Nerozlučiteľnosť manželstva stojí pri mojej práci na jednej strane, no na druhej strane sa môže ukázať, že existujú objektívne dôvody, prečo manželstvo nebolo uzavreté platne. Napríklad keď jeden z dvojice nemyslel vážne sľub, ktorý pri uzatváraní manželstva hovoril a v srdci mal niečo iné. Síce sa navonok v kostole vzali, ale v skutočnosti neuzavreli manželstvo. 

Ako sa dá dokázať, čo mal v tej chvíli človek v srdci? 

V práve to nazývame simulácia manželského sľubu, buď celého, alebo niektorej jeho časti. Toto je jeden z najčastejších titulov sporu a ťažko sa dokazuje. Môže nastať úplná simulácia, keď niekto vylučuje manželstvo ako také, alebo čiastočná, teda vylučuje niektorú z vlastností alebo cieľov manželstva. Dnes je azda aj vďaka celkovej mentalite spoločnosti nezriedkavé, že ľudia vylučujú práve nerozlučiteľnosť manželstva. 

Nedávno sme mali prípad, kde muž tvrdil, že v srdci to nemyslel vážne, ale mal problém to dokázať, lebo sa s tým v tej dobe nikomu nezveril. Neplatnosť manželstva sa musí jednoznačne dokázať, sudca musí nadobudnúť morálnu istotu o neplatnosti manželstva. Rozsudok o nulite nemôže byť postavený iba na tvrdení žalujúcej stránky, hoci by aj bolo úprimné a pravdivé.

Pri civilných rozvodoch je u nás najčastejším dôvodom „rozdielnosť pováh, názorov a záujmov“. Ak by prišli za vami manželia, že ich povahy sú nekompatibilné a chcú nulitu, čo im poviete? 

Urobili chybu v čase trvania známosti, teda pred samotným sobášom, že ten čas nevyužili na lepšie vzájomné spoznanie sa. Pravdaže tiež podcenili schopnosť prijať sa vzájomne takí, akí sú.

„Našou úlohou je hľadať pravdu, nie urobiť niekoho šťastným. Keby to tak bolo, potom by všetky naše rozsudky boli o tom, že manželstvá sú neplatné.“  Zdieľať

Čo teda môžu byť dôvody na nulitu? 

Zvyknem hovoriť, že manželstvo je ako cesta na bicykli. Jedno koleso predstavuje našu vôľu, druhé koleso našu schopnosť. Aby sme mohli ísť, musíme mať obe kolesá bez defektu a okrem toho musíme vedieť, čo je bicykel. Hoci to znie bizarne, manželstvo sa dá preskúmavať aj z dôvodu, či obaja mali vedomosť o tom, čo je to manželstvo. Teda že je to trvalé spoločenstvo života jedného muža a jednej ženy, ktorého vlastnosti sú jednota a nerozlučiteľnosť a ktorého ciele sú vzájomné dobro manželov a plodenie a výchova detí. 

Objaví sa vôbec dnes prípad, keď niekto toto nevedel? 

Stretli sme sa s tým, bol tam nižší inteligenčný kvocient jednej zo stránok.

Dobre, vieme čo je manželstvo. Aký môže byť problém s prvým kolesom – vôľou? 

Ak osoba vie, čo je manželstvo, so všetkým, čo k tomu patrí, tak to aj musí takto chcieť. Pri uzatváraní manželstva človek robí úkon vôle v prospech uzavretia manželstva tak, ako ho chápe kánonické právo, čo mu bolo podrobne vysvetlené na predmanželskej príprave. Ak takýto úkon vôle vo svojom vnútri neurobí, hoci dané slová pravdaže pred oltárom vysloví, v skutočnosti manželstvo neuzavrie, lebo ho vôbec alebo čiastočne nechce.

Druhé koleso je o tom, že manželstvo síce človek uzavrieť chce, ale nie je toho schopný. 

Napríklad v čom? 

Trebárs chce mať deti, ale nemôže. Alebo chce byť verný, ale nech sa snaží, ako sa len dá, nevie odolať príležitosti. 

Zrejme sa ľahšie dokazujú defekty na tomto druhom kolese... 

Áno, v tomto nám pomáhajú aj znalecké posudky, ktoré sme spomenuli v úvode. Pri prvom kolese sú však kľúčoví vhodne vybraní svedkovia. 

Často sa nám objavuje prípad, keď žalujúca stránka argumentuje, že druhá stránka nezachovala vernosť. Je to síce smutné, ale ak bol niekto neverný, neznamená to, že v okamihu uzatvárania manželstva vylučoval manželskú vernosť. 

Keby mal v čase sobáša milenku? 

Tak je to iná situácia, môžeme ju vnímať ako nepriamy dôkaz. Ale ani to nemusí ešte znamenať, že v momente sobáša odmietal vernosť, mohol mať v úmysle v tom momente zároveň definitívne ukončiť vzťah s treťou osobou. Nevidíme ľuďom do hlavy. 

Cirkev prízvukuje predmanželskú čistotu, no zároveň môže byť dôvodom nulity neplodnosť. Keď však snúbenci sexuálne abstinujú, prídu na ňu až v manželstve. 

Treba rozlišovať neplodnosť a impotenciu, teda neschopnosť pohlavného styku. Cirkevné právo hovorí, že impotent nemôže uzatvoriť manželstvo. Nie je totiž schopný realizovať vzájomné dobro manželov, ku ktorému patrí aj intímne spolužitie. 

Neplodnosť ako taká nie je prekážkou pre uzatvorenie manželstva, pretože stále môže naplniť cieľ manželstva, ktorým je aj výchova potomstva, napríklad cez adopciu a podobne.  

Neplodnosť nie je prekážkou na uzatvorenie manželstva, môže byť však dôvodom na nulitu?  

Za istých okolností môže. Môže sa stať, že muž vstupuje do manželstva s tým, že mal v puberte úraz, po ktorom mu lekár povie, že je veľká pravdepodobnosť, že bude neplodný. Budúcej manželke to však zatají a v manželstve sa ukáže, že naozaj nemôžu počať dieťa. Vyberú sa na vyšetrenie, ktoré potvrdí mužovu neplodnosť, ale pozor – nie ako následok úrazu – ale ako genetický problém. 

„Nulitu žiadajú pomerne mladé páry. Dnes je doba trvanlivosti manželských zväzkov dosť krátka.“  Zdieľať

Právnicky to môže byť celkom zaujímavý prípad. Existuje dôvod na nulitu, ktorým je oklamanie podvodom za účelom dosiahnutia manželstva, teda ak niekto zatají istú skutočnosť, lebo si je vedomý, že inak by druhá strana nesúhlasila s manželstvom. V spomínanom prípade máme ženu, ktorá sa javí, že je oklamaná podvodom, lenže v skutočnosti sa jej manžel podvodného konania nedopustil, lebo naozaj nevedel, že je trvalo neplodný pre genetickú poruchu, myslel si, že sa mohol stať neplodným pre úraz. Mal síce úmysel ju oklamať, ale fakticky ju neoklamal. 

S plodnosťou môže súvisieť aj iný typ prípadov. Manželská plodnosť je jedným z cieľov manželstva, ale môže byť aj očakávanou vlastnosťou. Napríklad žena si berie partnera očakávajúc, že s ním bude mať dieťa. Hoci som pred chvíľou vravel, že neplodnosť nemusí byť prekážkou pre manželstvo, pre niekoho môže byť počatie dieťaťa dôležitejšie ako samotný človek, s ktorým uzatvára manželstvo. Pre takúto ženu je plodnosť manžela podmienkou pre platnosť manželstva. 

Takéto manželstvo by mohlo byť vyhlásené za neplatné?  

Presne tak, pretože ona podmieňovala platnosť manželstva jeho plodnosťou. Bola tam podmienka – beriem si ťa pod podmienkou, že mi dáš dieťa. Vlastne manželstvo v takomto prípade nie je cieľom, ale iba prostriedkom na legálne počatie dieťaťa a manžel je len nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa. 

Môžu sa podmienky vzťahovať aj na iné veci? 

Áno. Napríklad beriem si ťa pod podmienkou, že dokončíš vysokú školu. Tvoj vysokoškolský diplom je pre mňa viac ako ty. 

Čiže môžem mať podmienku, že sa moja budúca manželka musí naučiť variť, ak nevie? 

Ak je manželka pre vás prostriedkom k niečomu – v tomto príklade k teplej strave – a keď tento prostriedok nefunguje, tak ani to manželstvo pre vás nemá zmysel. 

Znie to, akoby cirkev schvaľovala mentalitu, že druhého môžeme vnímať ako prostriedok...

Práveže neschvaľuje. Veď hovoríme o prípadoch, kedy zámena prostriedku a cieľa spôsobuje, že manželstvo je neplatne uzavreté. A toto Cirkev nechce. Snažíme sa viesť ľudí k tomu, aby sa vzájomne nevnímali ako prostriedky na dosahovanie svojich subjektívnych cieľov, ktoré v prípade nefunkčnosti možno vymeniť za iné. 

Skúsme menej exponovaný príklad, čo ak žena očakáva, že jej manžel si dokončí vysokú školu. Keď si ju nedokončí ani po piatich či desiatich rokoch, je to dôvod na nulitu? 

Dôvod na nulitu nie je to, že si on nedokončil školu, ale to, že ona chcela mať za manžela absolventa vysokej školy, nie konkrétneho Ferka Mrkvičku. Dôvod je v očakávajúcej osobe, nie v osobe, od ktorej sa niečo očakáva. Ak takáto manželka svoje očakávania v priebehu manželského života neprehodnotí alebo ak po tých desiatich rokoch stratí trpezlivosť, môže sa na nás obrátiť so žiadosťou o nulitu.

Takéto prípady sa dnes stávajú? 

Áno. Volá sa to omyl vo vlastnosti priamo a zásadne chcenej. Samozrejme, musí to byť nejaká konkrétna špecifická vlastnosť, nemôže si niekto povedať, že veď som očakával alebo očakávala, že budeme spolu šťastní a nebudeme sa hádať. 

Stretávate sa s prípadmi, že sa v manželstve ukáže iná sexuálna orientácia? 

Otázka inej sexuálnej orientácie spadá do kategórie psychických príčin neplatnosti manželstva. Ide o otázku, či môže homosexuál chcieť uzavrieť manželstvo s osobou opačného pohlavia. Povedzme, že chcieť môže, ale je schopný ho realizovať? Potom existujú aj rôzne sexuálne úchylky, občas sa stretávame s fetišizmom, keď niekto nie je schopný pohlavného styku bez použitia konkrétneho fetišu. To sú komplikované prípady, kde sa skúma, či ide o prekážku z kategórie impotencie alebo je to vec psychiky. V tomto nám pomáhajú znalci. 

Objavujú sa aj prípady, že manželstvo nebolo konzumované? Čo vtedy robí súd? 

Občas áno. Môžu to byť prípady práve spomínanej impotencie, na ktorú sa príde až po uzavretí manželstva. V takom prípade nejde o proces manželskej nulity, ale o kauzu, ktorú označíme „ratum et non consumatum“. 

Nejde teda o nulitu? 

Nie, ide tu o udelenie dišpenzu od takéhoto manželstva, ktorého uzavretie nebolo zavŕšené manželským pohlavným stykom. My iba vykonáme dôkazy a príslušnú dokumentáciu pošleme do Ríma. Na lepšie pochopenie si môžeme pomôcť myšlienkou svätého Jána Pavla II., ktorý prirovnáva manželstvo k svätej omši. Plná účasť na svätej omši je spojená s prijatím Eucharistie. Ježiš pri poslednej večeri povedal „vezmite a jedzte“, preto aj manželstvo má byť konzumované, teda jeho súčasťou má byť intímne spolužitie. 

Niekedy počujeme o manželskej odluke, o čo ide?  

Hovoríme o odlúčení od stola a lôžka. Je to opäť niečo iné ako nulita manželstva. Myslím si, že v rámci rozhovoru s kňazom ešte pred tým, než si človek podá žiadosť o nulitu, je dôležité mať zodpovedanú otázku, čo je vlastne jeho cieľom. Ak je cieľom mať v budúcnosti možnosť uzavrieť nové manželstvo v kostole, tak sa treba vybrať cestou nulity. Ak je cieľom, aby ste mohli pristupovať k sviatostiam, tak netreba nulitu, stačí si dať žiadosť o odluku. Pravdaže, v takom prípade sa človek zaväzuje k životu v celibáte, respektíve zachovaniu pôvodnej manželskej vernosti. 

Bola za mnou jedna pani, riešili sme presne túto otázku. Položil som pred ňu hrubý šanón plný papierov a vedľa jeden list. Hovorím, toto je súdny proces s neistým výsledkom, toto druhé je administratívny úkon, na základe ktorého síce nemôžete uzavrieť nové manželstvo, ale môžete pristupovať ku sviatostiam.

Aké sú podmienky na povolenie manželskej odluky? 

Podmienkou je, že daná stránka nezavinila rozpad manželstva, nemá nového partnera, odpúšťa druhej manželskej stránke vinu na rozpade manželstva a je ochotná ju kedykoľvek prijať naspäť. Ak by si však takáto osoba našla nového partnera, tak povolenie končí. Udeľuje sa najprv na rok, potom na tri roky a potom kým trvajú okolnosti.  

Vezmime si príklad, keď žena pre manželov alkoholizmus alebo gamblerstvo odíde trebárs k rodičom. Už by si mala vybaviť povolenie odluky? 

To, že niekto istý čas nežije s manželským partnerom za takýchto či podobných okolností, neznamená ešte úmysel ukončiť trvalo manželské spolužitie. Čo ak niekto ide na rok pracovať do zahraničia, tak si predsa nejde hneď vybavovať povolenie. Alebo ak je niekto dlhodobo hospitalizovaný z dôvodov, ktoré boli uvedené v otázke, či z iných vážnych dôvodov. Takým znakom, že už ide naozaj o ukončenie manželského spolužitia, býva obyčajne civilný rozvod.

Alkoholizmus či rôzne závislosti – ak boli aspoň latentne prítomné v čase pred uzavretím manželstva – môžu byť dôvodom na nulitu, lebo vytvárajú defekt na tom druhom kolese bicykla, lebo takýto človek nie je schopný manželstva z dôvodov svojej psychickej prirodzenosti. 

Aj keby druhá strana o týchto veciach vedela?

Áno, aj keby to vedela. Myslieť si, že niekto prestane piť po sobáši je skôr naivné ako reálne, hoci vylúčiť sa no nedá. 

Dnes je rozšírený jav, ktorý sa volá chorobná žiarlivosť. Môže byť dôvodom na nulitu? 

Chorobná žiarlivosť patrí do oblasti ľudskej psychiky, teda ak máme v tomto smere dôkaz v podobe znaleckého posudku, ktorý hovorí o tom, že osoba pre svoju chorobnú žiarlivosť nie je schopná manželstva, tak áno, je to dôvod na nulitu.  

„Mnohí ľudia idú dnes do manželstva príliš rýchlo, bez dostatočného sebapoznania, aj bez dostatočnej prípravy.“  Zdieľať

Treba ešte poukázať na jeden rozmer. Ak vyhlásime manželstvo za neplatné zo psychických dôvodov, tak súčasťou rozsudku je klauzula, ktorou sa dotknutej stránke zakazuje uzavrieť nové manželstvo. Čiže ak niekto žiada vyhlásiť svoje manželstvo za neplatné, lebo trpí žiarlivostnými bludmi, tak je to možné, ak sa dokáže, že má takúto poruchu osobnosti, ale už sa do rozsudku dá klauzula, že nemôže uzavrieť nové manželstvo. Pravdaže, pre korektnosť treba dodať, že voči rozsudku i voči takejto zakazujúcej klauzule sa dá odvolať. 

Aké páry žiadajú nulitu z hľadiska veku?

Pomerne mladé. Dnes je doba trvanlivosti manželských zväzkov dosť krátka. 

Čiže po akom čase?  

Priemer môže byť asi tri roky od sobáša. 

Kto zväčša iniciuje proces? 

Ten, kto už má nového partnera, a chce s ním mať sobáš v kostole. V nemálo prípadoch príde iniciatíva práve zo strany toho nového partnera. Čiže tretia strana chce mať sobáš v kostole a od svojho partnera žiada, aby si dal veci pred Cirkvou do poriadku. 

Koľko prípadov máte ročne? 

Desiatky. V roku 2016, keď bola vydaná reforma manželského procesu, sa celá téma viac spopularizovala, takže nám výrazne stúpol počet žiadostí – mali sme až 88 nových žiadosti. Za minulý rok sme prijali zhruba 60 žiadostí. 

V tomto čísle je približne 50 žiadostí našich a desať odvolaní, pretože náš Metropolitný tribunál je prvou inštanciou pre Bratislavskú arcidiecézu a vojenský ordinariát a zároveň sme druhá inštancia pre Západnú cirkevnú provinciu. 

Počet odvolaní výrazne klesol práve po Františkovej reforme, lebo dovtedy platilo, že každý rozsudok musela potvrdiť druhá inštancia. Dnes je už rozsudok prvého stupňa vykonateľný. 

Skrátili sa pápežovou reformou aj procesy samotné? 

Stále poznáme tzv. riadny proces, pri ktorom sa nič, čo by prispelo k jeho skráteniu, nezmenilo. Občas sa stane, že nejaká kauza ide na skrátené konanie pred biskupom, ale určite to nie je 45 dní, ako uvádzali niektoré médiá. V skrátenom procese sa dokazovanie vykonáva v jeden deň, ale musia prebehnúť aj ostatné procesné úkony. 

Koľko stojí proces nulity? 

Na Slovensku je Cirkev financovaná príspevkom od štátu. U nás sa teda za proces neplatí ako napríklad v Taliansku, kde vyjde aj na tisícky eur. U nás sa platí 70 eur za proces na prvej inštancii a 20 eur na druhej, čo sú v podstate administratívne náklady. Čo sa platí zvlášť, je znalecký posudok, ktorý si účtujú samotní znalci.

Radoslav Šaškovič pochádza z Trnavy. Na Metropolitnom tribunáli v Bratislave pôsobí ako notár a obhajca zväzku. Pastoračne pôsobí ako kaplán vo Farnosti svätého Martina v Bratislave. 

Ako predchádzať tomu, aby ste nemuseli riešiť nulity? Niektorí kritizujú príliš krátke prípravy, víkendovky...

Familiaris consortio predpokladá tri stupne predmanželskej prípravy – vzdialenú, blízku a bezprostrednú. Vzdialená je to, čo človek prežíva odmalička, keď vyrastá vo veriacej rodine, chodí v škole na náboženstvo, zapája sa do farských podujatí – predstavuje vštepovanie kresťanských hodnôt. Blízka príprava môže byť o aktivitách pre mladých, rôznych stretkách, prednáškach, festivaloch a podobne. 

Bezprostredná príprava je samotná katechéza pred uzavretím manželstva. Človeku, ktorý má za sebou vzdialenú a blízku prípravu, postačuje aj víkendová príprava v UPeCéčku. Lenže sú takí, ktorí nemajú ani len spomínané základy, ktoré z nejakého dôvodu nenadobudli v období detstva a dospievania. A tým veru nestačí víkend, potrebujú bohatší a dlhší program. V Bratislavskej arcidiecéze je predpísaných deväť stretnutí, čo je reakcia na aktuálny problém doby, keď mladí nedostávajú v potrebnej miere predpokladanú vzdialenú a blízku prípravu. 

Na súde sa stretávate s rozpadnutými a neplatnými manželstvami. Čo z vašich skúseností vyplýva? 

Zo strany kňazov aj laikov, ktorí sa podieľajú na bezprostrednej príprave snúbencov, by mala byť odvaha a otvorenosť hovoriť im aj o menej pohodlných veciach. Mali by im povedať: Poďme sa rozprávať aj o vzťahových záležitostiach, o psychológii, načrieť aj do oblasti práva. Dokonca v niektorých prípadoch, ak zrazu zistia, že si niečo potrebujú vyjasniť, vyzvať snúbencov, aby sa nebáli odložiť termín sobáša, nie je to hanba. Radšej odložím sobáš, ako by som sa mal po pol roku rozvádzať.

Keby ste mali vybrať tri témy, o ktorých by sa malo viac hovoriť, ktoré to sú?   

Určite o tom, do akej miery sa dvaja ľudia, ktorí chcú uzavrieť manželstvo, skutočne navzájom poznajú. V manželstve by ich totiž nemalo prekvapiť niečo, čo o sebe predtým nevedeli. Ďalej som presvedčený, že si musia uvedomiť, o aký záväzok ide a či vôbec majú schopnosti a vôľu ho prijať. Lebo dnes, aj keď sa povedzme už dobre poznajú, nemusia byť ešte dostatočne zrelí na to, aby urobili spomínaný záväzok na celý život. Zdá sa mi, že vek zrelosti a akejsi mentálnej dospelosti sa dnes zvyšuje. 

Stretávame sa s prípadmi, keď mladí ľudia pred sobášom hovoria, že rodičia im pomôžu zabezpečiť bývanie a keďže sa spolu každý deň modlia, Boh sa o nich postará. Teda základy a strechu by sme mali, ale ten stred, teda oblasť vzťahov, psychológie, berú podľa mňa na ľahkú váhu. Mnohí ľudia idú dnes do manželstva príliš rýchlo, bez dostatočného sebapoznania aj bez dostatočnej prípravy. 

„Ak zrazu snúbenci zistia, že si niečo potrebujú vyjasniť, treba ich vyzvať, aby sa nebáli odložiť termín sobáša, nie je to hanba.“  Zdieľať

To je zaujímavé, dnes sa v Cirkvi skôr hovorí o tom, že sa mladí nevedia rozhýbať a odkladajú rozhodnutie do manželstva. Vy skôr navádzate na opatrnosť a odloženie. 

(Smiech) Treba rozlišovať. Je predsa niečo iné, keď sú dvaja spolu desať rokov a nevedia sa do manželstva dokopať – to je tiež trochu extrém. Potom sa však dejú veci ako nedávno mne, že príde v novembri jeden pár s tým, že chcú sobáš vo februári. Pýtam sa, ktorého roku. Budúceho. A kedy ste sa zoznámili? V septembri. Neboli to dvadsaťroční študenti. Ešte sa pýtam, ako sa spoznali. No, ja som sa modlila ruženec – pompejskú novénu – a v posledný deň som stretla jeho a hneď som vedela, že Boh mi ho poslal. To je moment, kedy sa pýtam sám seba, ako zareagovať, aby som ani nespochybnil modlitbu pompejského ruženca, ktorú mám aj ja rád, ale zároveň aj vniesol do situácie trochu rácia? 

Alebo iný prípad. Prídu dvaja, že sa chcú porozprávať o tom, že by sa zobrali. Na prvý pohľad je jasný dôvod. Ukáže sa, že asi pred pol rokom počali, a rodičia chcú, aby sa zobrali. Nuž, v takomto prípade si myslím, že treba ľudí v podobnej situácii povzbudiť, že s krstom dieťaťa nebude problém, ale ich rozhodnutie pre manželstvo musí byť ich rozhodnutím, nie želaním ich rodičov a musí byť slobodné, nie iba preto, že čakajú dieťa. 

Nulita ako vyšitá? 

Samozrejme. Niekto bude argumentovať, že ich povzbudíme k tomu, aby žili v hriechu a dieťa aby sa narodilo do neúplnej rodiny. No z môjho pohľadu ide o rozumné riešenie, ktoré môže zabrániť vzniku neplatného manželstva. Necítil by som sa ako kňaz dobre, keby som mal asistovať pri sobáši len preto, lebo mladí čakajú dieťa a nechcú ostať v hanbe. Zdôrazňujem „len preto“, lebo je rozdiel, ak je tehotenstvo jediným dôvodom pre sobáš, a ak sú tam aj iné dôvody, ktoré vytvárajú predpoklad na uzavretie platného manželstva, a tehotenstvo povedzme len urýchli rozhodnutie páru pre manželstvo. 

Takéto prípady nie sú úplne ojedinelé, ako sa dajú riešiť? 

Treba dbať na to, aby sa v každom prípade rozhodovali pre manželstvo slobodne. Nielen tehotenstvo môže oberať o slobodu. Môže nastať prípad, že sú spolu desať rokov a ona by sa aj vydávala, tak príde za ním s tým, že buď si ju vezme, alebo končia. On sklopí uši a povie si, no dobre, tak sa vezmeme. Nevylučujem, že nemôžu spolu zostarnúť a prežiť pekné manželstvo, ale bola tu naozaj sloboda vôle pre uzavretie manželstva na oboch stranách? 

Ak by aj za takéhoto stavu uzavreli manželstvo, je to problém? 

Nemusí byť, uzavretie manželstva nie je jednorazová záležitosť. Niekto mohol v čase uzatvárania manželstva mať povedzme defekt vôle v zmysle – nie som si istý, či sobáš chcem, ale vezmeme sa a uvidíme. Žijú potom spolu povedzme desať rokov v šťastnom manželstve, ktoré síce možno nevzniklo vo chvíli vyslovovania manželského sľubu, ale za tých desať rokov sa vnútorný postoj človeka zmení, dostaví sa úprimná láska a pevná vôľa pre manželstvo a pôvodný defekt sa vzájomným spolužitím v manželstve odstráni. 

Prišli za mnou raz takíto ľudia s tým, že sa musia zobrať ešte raz. Prečo? Lebo on to vtedy nemyslel vážne, ale už to vážne myslí. Lenže manželstvo nie je o tom, že raz niečo poviem – na šťastné manželstvo nestačí jeden novomanželský bozk, šťastné manželstvo treba žiť každý deň. 

Tak ste ich znovu zosobášili? 

Urobili si obnovenie manželského sľubu. Koniec koncov, každoročne sa takéto obnovenie manželských sľubov robí pri svätých omšiach na sviatok Svätej rodiny. 

Len neboli svadobné zákusky... 

Neviem ako oni, ale mne nepriniesli... (úsmev) 

Foto: Andrej Lojan