Vatikánska sedma Začal sa odvolací proces v kauze Becciu a spol. Posledné slovo môže mať pápež

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• aký prípad má na stole odvolací súd štátu Vatikán;
• ako pápež Lev XIV. uvažuje o liturgickom spore v Rímskokatolíckej cirkvi
• a ktorú zo svojich kníh najnovšie rozšíril český historik Jaroslav Šebek.

Po smrti pápeža Františka bol chvíľu spor, či sa obvinený kardinál Angelo Becciu zúčastní na konkláve. Becciu sa najprv tváril, že na to má právo, no podľa kuloárnych informácií kardinál Parolin vytiahol listy s podpisom Františka, ktoré údajne dokazovali, že si to argentínsky pápež neželal.

Napokon sa Becciu sám stiahol a do konkláve nešiel. Tento týždeň sa opäť dostal na titulky médií. Dôvodom je začatie odvolacieho konania v kauze finančných machinácií, v ktorej figuruje deväť obžalovaných vrátane talianskeho kardinála.

Pripomeňme, že v decembri 2023 bol Mestským súdom štátu Vatikán za finančné machinácie 75-ročný emeritný prefekt Kongregácie pre kauzy svätých a bývalý substitút Štátneho sekretariátu Svätej stolice Angelo Becciu odsúdený na päť a pol roka väzenia, pokutu 8 000 eur a doživotný zákaz vykonávať akékoľvek verejné funkcie vo Vatikáne. 

Becciu je vôbec prvým obžalovaným kardinálom v histórii Katolíckej cirkvi. Zároveň je to prvý raz, čo kardinála súdili civilní, teda laickí sudcovia. Umožnila to výnimka pápeža Františka.

Vatikánsky „proces storočia“ trval dva a pol roka, uskutočnilo sa 86 pojednávaní v rozsahu približne 600 hodín a vypočutých bolo takmer 70 svedkov.

Súd riešil tri hlavné body obžaloby.

Hlavný prípad súvisí s luxusnou nehnuteľnosťou v Londýne v hodnote zhruba 350 miliónov eur. Po tom, čo Vatikán zistil, že londýnsky biznis nie je preň výhodný, snažil sa z neho vycúvať. Budovu však kontroloval taliansky maklér Gianluigi Torzi cez svojich tisíc akcií s hlasovacím právom.

Vatikánski úradníci sa rozhodli odkúpiť Torziho podiel, a hoci zmluvu s ním považovali za podvodnú, netrúfali si na súdny spor. Maklér si pôvodne pýtal za svoj podiel 25 miliónov eur, napokon dostal 15 miliónov. Všetko sa uzavrelo v máji 2019. Prokuratúra to však považovala za vydieranie, a tak sa niektorí aktéri dohody ocitli pred súdom. Becciu bol v tom čase vysokopostaveným vatikánskym úradníkom. Finančná strata pre Vatikán sa odhaduje do výšky 190 miliónov eur.

V ďalšom prípade išlo o konzultantku Ceciliu Marognovú, ktorá peniaze od Štátneho sekretariátu určené na výkupné za unesenú rehoľníčku v Mali údajne použila na osobné výdavky. Do tretice je tu kauza Sardínia, v ktorej podľa obžaloby pridelil kardinál Becciu 100-tisíc eur z kasy Štátneho sekretariátu k dispozícii na charitatívnu činnosť organizácii, ktorú riadil jeho brat.

Becciu všetky obvinenia odmieta, odvoláva sa na to, že o jeho krokoch vedeli a dali na ne súhlas jeho predstavení, dokonca preniesol zodpovednosť aj na samotného pápeža, ktorý podľa Becciua takisto o všetkom vedel. Počas súdneho procesu sa ukázalo, že Becciu si raz Františka tajne nahrával, keď sa snažil od neho získať potvrdenie, že nekonal problémovo.

Po vynesení rozsudku v roku 2023 sa obžalovaní odvolali, takže prípad je teraz na stole odvolacieho senátu.

Novinári sledujú vynesenie prvostupňového rozsudku v Tlačovom stredisku Svätej stolice. Foto: TASR/AP/Andrew Medichini

Čo budeme teraz sledovať? Odvolací proces sa začal v pondelok 22. septembra. Senát tvorí šesť sudcov, predsedá mu arcibiskup Alejandro Arellano Cedillo, dekan Rímskej roty.

Vatikanista Edward Pentin uvádza, že sudcovia by mali opätovne posúdiť faktické aj procesné námietky z prvostupňového konania vrátane dôkazov, súdnych zápisníc a všetkých podaní obhajoby aj vatikánskej prokuratúry.

Hneď v prvý deň pojednávania podali obhajcovia námietku zaujatosti proti hlavnému prokurátorovi Alessandrovi Diddimu. Dôvodom sú jeho súkromné správy, ktoré podľa obhajcov dokazujú, že Diddi má osobný záujem na výsledku súdneho procesu. Ide o kontroverznú komunikáciu s dvoma ženami, z ktorej vyplýva, že mohli vyvíjať tlak na kľúčového svedka, kňaza Francesca Perlascu, aby svedčil proti Becciuovi. 

Diddi dostal od predsedu senátu tri dni na objasnenie komunikácie, píše vatikánska korešpondentka AP Nicole Winfieldová. Ak sa Diddi nevzdá postavenia v procese, žiadosť obhajcov sa môže dostať pred Vatikánsky kasačný súd, ktorému predsedá americký kardinál Kevin Farrell, ktorý mal počas sede vacante funkciu kardinála komorníka. 

Už úvod odvolacieho procesu ukazuje, že pôjde o „veselé“ predstavenie. Do smiechu však nemusí byť obžalovaným, ak napokon odvolací súd potvrdí verdikty z decembra 2023. A hoci Vatikán nemá vlastné väzenie, na základe dohody medzi Talianskom a Svätou stolicou z roku 1929 môžu byť osoby odsúdené vo Vatikáne poslané na výkon trestu do niektorej z talianskych väzníc.

No ani v prípade právoplatného odsúdenia nemusí kardinál Becciu (a ostatní) putovať za mreže. Z nedávnej minulosti poznáme prípady, keď pápež udelil odsúdeným milosť. Naposledy tak urobil Benedikt XVI. v roku 2012, keď bol jeho bývalý komorník Paolo Gabriele v kauze Vatileaks I odsúdený na 18 mesiacov väzenia.

Ďalšie udalosti v skratke

Konferencia biskupov Slovenska očakáva oficiálnu žiadosť Slovenskej republiky adresovanú Svätej stolici v súvislosti s dočasným zrušením dňa pracovného pokoja 15. septembra. Dôvodom podľa KBS je, že Medzinárodná zmluva medzi SR a Svätou stolicou sa môže meniť a dopĺňať na základe vzájomnej dohody zmluvných strán.

V Banskobystrickej diecéze mali prvé zasvätenie panny v histórii diecézy. Janu Mackovú, laickú misionárku, ktorá spolupracuje s pátrami redemptoristami, zasvätil Bohu 20. septembra v banskobystrickej katedrále biskup Marián Chovanec.

Slovenskí katolícki biskupi zostávajú v zásadnom rozpore s novelou školského zákona, ako bola predložená do Národnej rady SR. „Oceňujeme dialóg zo strany ministerstva školstva, no napriek snahe o ústretovosť konštatujeme, že viaceré požiadavky neboli zohľadnené,“ uviedli biskupi.

Lev XIV. prijal rezignáciu pražského pomocného biskupa Václava Malého. Bývalý disident, hovorca Charty 77, moderátor protikomunistických demonštrácií, sa v nedeľu dožil 75 rokov.

Podľa pápeža by uznanie Palestínskeho štátu „mohlo pomôcť, ale v súčasnosti nie je na druhej strane vôľa počúvať, takže dialóg je v tomto čase prerušený“. Vyjadril sa tak pre novinárov v utorok pri odchode z Castel Gandolfa.

V dokumentárnom filme Rehoľníčky verzus Vatikán o kauze Marka Rupnika vystupujú tri jeho údajné obete, spomína sa v ňom aj český kardinál Špidlík. Dokumentárny film mal začiatkom septembra premiéru na filmovom festivale v Toronte.

Talianski poslanci jednomyseľne hlasovali za obnovenie sviatku sv. Františka z Assisi ako štátneho sviatku. Zákon ešte musí prejsť senátom. 

O čom píšu vatikanisti 

Šéfredaktor portálu The Pillar Ed. Condon analyzuje slová pápeža Leva XIV. k téme liturgie, ktoré zazneli v rozhovore pre Crux Now. 

Najviac Condona zaujal pápežov výrok, v ktorom naznačuje, že ak je pokoncilová forma omše slávená „správnym“ spôsobom, teda bez rôznych excesov, nemusí byť veľký rozdiel medzi ňou a predkoncilovou liturgiou.

„Pápežov cieľ zmierniť polarizáciu okolo liturgie a jeho preferencia hľadať ,správny spôsob‘ slávenia riadnej formy je v tomto momente teóriou, pri ktorej overovaní bude potrebovať pomoc,“ konštatuje Condon.

Autor poukazuje na niektoré príklady v USA, keď biskupi podľa neho obmedzili „tradičné“ prvky riadnej formy omše. Napríklad jeden z biskupov zrušil pokľaknutie počas spevu Baránok Boží.

Nenechajte si ujsť

Zápas o cirkevné školyČo je vlastne ich identita, pre koho sú a čoho sa obávajú

Adam TakáčKristína Votrubová

Čo bude so synodalitouAko Lev XIV. uchopil najväčší projekt svojho predchodcu

Pavol Rábara

Cirkev v BieloruskuNevinní kňazi v pracovnom tábore

Oliver Hinz

Z kuriča zapálený šíriteľ demokraciePražský pomocný biskup Václav Malý oslavuje 75. narodeniny

Alexander Brüggemann 

Knižná bodka

Známy český historik a publicista Jaroslav Šebek doplnil cez leto svoju úspešnú knihu Papežové moderního věku (Čas, 2025). Teraz je v predaji jej tretie vydanie, ktoré venuje podrobnú pozornosť celému, už ukončenému pontifikátu Františka, pričom autor mu osobne odovzdal druhé vydanie vo Vatikáne.

Nechýba nová kapitola venovaná Levovi XIV., zatiaľ čo texty o predchádzajúcich pápežoch boli aktualizované a doplnené.

Nové a rozšírené vydanie Šebekovej knihy predstavuje moderných pápežov predovšetkým vo vzťahu k udalostiam v európskej Katolíckej cirkvi. Neoddeliteľnou súčasťou knihy sú však aj kapitoly venované vzťahom Vatikánu a jednotlivých pápežov k Česku. Originálny pohľad v tomto smere poskytujú najmä materiály z Tajného archívu Vatikánu a Historického archívu Štátneho sekretariátu, ktorým doteraz nebola v českých reflexiách o vzťahoch s pápežstvom venovaná veľká pozornosť.

Prajem vám pokojný víkend.