Vatikánsky súdny tribunál vyniesol rozsudok v bezprecedentnom súdnom procese, v ktorom bol obžalovaný doteraz najvyššie postavený predstaviteľ Svätej stolice, ako aj ďalšia desiatka osôb, a to z ekonomických trestných činov, podvodov, sprenevery či zneužitia úradu.
Za finančné machinácie bol 75-ročný emeritný prefekt Kongregácie pre kauzy svätých a bývalý substitút Štátneho sekretariátu Svätej stolice Angelo Becciu odsúdený na päť a pol roka väzenia, pokutu 8 000 eur a doživotný zákaz vykonávať akékoľvek verejné funkcie vo Vatikáne.
Obhajoba už avizovala, že sa proti rozsudku odvolá.
Becciu je vôbec prvým obžalovaným a následne aj odsúdeným kardinálom v histórii Katolíckej cirkvi. Vatikánska prokuratúra preňho žiadala bezpodmienečný trest v dĺžke sedem rokov a tri mesiace.
Naopak, kňaz Mauro Carlino, bývalý pracovník Štátneho sekretariátu bol ako jediný zbavený viny vo všetkých bodoch obžaloby.
Vatikánsky „proces storočia“ trval dva a pol roka, uskutočnilo sa 86 pojednávaní v rozsahu približne 600 hodín a vypočutých bolo takmer 70 svedkov.

Novinári sledujú vynesenie rozsudku v Tlačovom stredisku Svätej stolice. Foto: TASR/AP/Andrew Medichini
Tajné nahrávanie telefonátu s pápežom, odhadovaná finančná strata pre Vatikán do výšky 190 miliónov eur, prehadzovanie viny medzi monsignormi či pápež na fotografii s aktérmi kauzy.
Toto sú len niektoré z „ingrediencií“ vatikánskeho procesu storočia, v ktorom išlo o tri hlavné body obžaloby.
Najväčšia z nich súvisí s luxusnou nehnuteľnosťou v Londýne v hodnote zhruba 350 miliónov eur. Po tom, čo Vatikán zistil, že londýnsky biznis nie je preň výhodný, snažil sa z neho vycúvať. Budovu však kontroloval taliansky maklér Gianluigi Torzi cez svojich tisíc akcií s hlasovacím právom.
Vatikánski úradníci sa rozhodli odkúpiť Torziho podiel, a hoci zmluvu s ním považovali za podvodnú, netrúfali si na súdny spor. Maklér si pôvodne pýtal za svoj podiel 25 miliónov eur, napokon dostal 15 miliónov. Všetko sa uzavrelo v máji 2019.
Prokuratúra to však považovala za vydieranie, a tak sa niektorí aktéri dohody ocitli pred súdom. Pre Torziho navrhovali trest sedem a pol roka za mrežami.
V ďalšom prípade išlo o konzultantku Ceciliu Marognovú, ktorá peniaze od Štátneho sekretariátu, určené na výkupné za unesenú rehoľníčku v Mali, údajne použila na osobné výdavky. Prokurátor pre ňu žiadal štyri roky a osem mesiacov odňatia slobody.
Do tretice je tu „kauza Sardínia“, kde podľa obžaloby pridelil kardinál Angelo Becciu 100-tisíc eur z kasy Štátneho sekretariátu k dispozícii na charitatívnu činnosť organizácii, ktorú riadil jeho brat.
Prokurátor Alessandro Diddi žiadal dokopy pre všetkých obžalovaných 73 rokov väzenia a prepadnutie majetku za 417 miliónov eur.

Obhajcovia kardinála Becciua Fabio Viglione a Maria Concetta Marzová reagujú po vynesení rozsudku. Foto: TASR/AP/Andrew Medichini
Angelo Becciu, na Slovensku známy z blahorečenia Anky Kolesárovej, sa musel práve pre spomínané obvinenia vzdať funkcie prefekta Kongregácie pre kauzy svätých a tiež niektorých kardinálskych privilégií.
Vatikánsky prokurátor Diddi pre neho žiadal trest sedem rokov a tri mesiace za mrežami. Talianskemu kardinálovi pripisovali okrem „kauzy Sardínia“ vinu aj v prípade biznisu v Londýne, Becciu bol v tom čase vrcholovým úradníkom Štátneho sekretariátu.
Posledné týždne poskytol kardinál viacero televíznych rozhovorov, kde „žehlil“ svoj imidž a opakoval, že je nevinný.
Dokonca sa postavil do roly obete, že síce pomáhal pápežovi s finančnou reformou Svätej stolice, no za jeho obvinením sú ľudia, proti ktorým sa postavil. Opačný názor na rolu Becciua pri vatikánskych financiách mal nebohý austrálsky kardinál George Pell.

Austrálsky kardinál si písal vo väzení denník, kde spomína aj kardinála Becciua, ktorý stojí dnes pred súdom.
Počas súdnych pojednávaní sa ukázalo, že Angelo Becciu v júli 2021, teda tri dni pred začiatkom súdneho procesu, zavolal pápežovi a požiadal ho, aby potvrdil, že schválil platby za oslobodenie unesenej rehoľníčky v Mali, čo je jeden z bodov obžaloby.
Podľa Catholic News Agency bol ich rozhovor tajne nahratý na mobilný telefón rodinného priateľa kardinála Becciua.
V rozhovore pre taliansku televíziu RAI dostal Becciu otázku, prečo nahrával telefonát s pápežom s pomocou inej osoby. „Pápežovi som to už vysvetlil. A pápež to dobre pochopil. Ten telefonát už bol mŕtvy. Nikto o ňom nevedel. Nikdy som ho nepoužil, namiesto mňa ho chceli zverejniť niektorí iní,“ reagoval Becciu s odkazom na to, že nahrávka sa vytiahla v rámci súdneho procesu.
V tom istom interview sa Becciu obhajoval, že nikdy nekradol. „Nikdy som si nezlepšil svoje ekonomické postavenie: nemám žiadne vily, žiadne domy, žiadne byty a moje účty sú veľmi, veľmi skromné,“ vravel v televízii.
Americký portál The Pillar však poukázal na to, že hoci kardinál hovorí o svojich bankových účtoch ako veľmi skromných, keď na jeho dohodu s Ceciliou Marognovou upozornil Interpol, vatikánska polícia dosvedčila, že Becciu ponúkol vrátenie peňazí – viac ako pol milióna eur – zo svojho osobného účtu vo vatikánskej banke IOR a požiadal orgány o zachovanie dôvernosti.
Z finančných záznamov tiež podľa Pillaru vyplýva, že peniaze, ktoré Becciu poslal Marognovej, sa minuli na značkový tovar, luxusné cestovanie a päťhviezdičkové rezorty.

Námestie sv. Petra vo Vatikáne v deň vynesenia rozsudku 16. decembra 2023. Foto: TASR/AP/Andrew Medichini
Komentátori a pozorovatelia procesu hovorili už dlhšie, že rozsudok v tomto prípade napovie veľa o celom justičnom i finančnom systéme Vatikánu.
Proces bol prevratný nielen v tom, že medzi obžalovanými sedí kardinál. Vatikanista Andrea Gagliarducci, ktorý reportuje z jednotlivých súdnych pojednávaní, upozornil na to, že môže byť prvýkrát spochybnená suverenita Svätej stolice.
V Londýne totiž beží súdne konanie pre ohováranie, ktoré podal jeden z obžalovaných vo vatikánskej kauze Raffaele Mincione. Najvyšší súd požiadal o zverejnenie e-mailov a whatsappovej komunikácie a šifrovaných správ, ktoré si medzi sebou vymenili niektorí preláti vrátane štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina a „muža číslo tri“ vo vatikánskej hierarchii – arcibiskupa Edgara Peñu Parru.
Podľa londýnskeho súdu tieto správy nepredstavujú „pápežské tajomstvo“.
Týmto sa dostávame k ďalšej vážnej téme a tou je otázka, do akej miery konali obžalovaní pred vatikánskym súdom na základe pokynov a súhlasov svojich predstavených. Dokonca sa počas dvaapolročného procesu viackrát vynorila otázka: o čom bol Svätý Otec informovaný a do akej miery do procesu zasahoval?
Obžalovaní totiž v procese neochvejne tvrdili, že ich konanie bolo v súlade s legislatívnymi pravidlami a že vatikánske orgány o ňom vedeli.
Počas procesu sa tiež písalo aj o fotografii pápeža Františka s maklérom Torzim z 26. decembra 2018 vo Vatikáne, ktorá má dokazovať pápežovu zapojenosť do rokovaní o transakcii za londýnsku nehnuteľnosť.
„Najprv sa popieralo, že pápež o tom vedel, potom sa vravelo, že bol dobre informovaný, a teraz sa hovorí, že bol dokonca zmanipulovaný,“ komentoval Gagliarducci vývoj v auguste po záverečných rečiach.

Týždenný súhrn diania v kresťanskom svete od redaktora Sveta kresťanstva Pavla Rábaru.
Americký vatikanista a komentátor John L. Allan Jr. na portáli Crux pred vynesením rozsudku upriamil pozornosť na to, že v prípade verdiktu nejde len o zodpovedanie otázky, či sú obžalovaní vinní alebo nevinní z rôznych foriem finančnej trestnej činnosti.
Pod povrchom sa podľa Allana skrýva iná otázka, ktorá má oveľa väčšie dôsledky než osud týchto desiatich osôb. Konkrétne: „Je pápež nad zákonom?“
Naráža tým na štyri reskripty, teda výnimky pápeža Františka, ktorými od júla 2019 do februára 2020 udelil prokurátorovi široké vyšetrovacie právomoci a ktoré uľahčili cestu k otvoreniu tohto „procesu storočia“.
Tieto štyri reskripty si „vzal na mušku“ vo svojich záverečných rečiach advokát Luigi Panella, ktorý zastupuje obžalovaného Enrica Crassa, talianskeho bankára a bývalého finančného poradcu vatikánskeho Štátneho sekretariátu.
Podľa Allana sa Panella v podstate pokúsil premeniť rozsudok na referendum o hraniciach pápežskej moci.
Na prvý pohľad je lákavé povedať, že takéto tvrdenie je nezmysel, keďže pápež je absolútny suverén, píše John Allan. V katolíckom systéme je najvyšším zákonodarcom, čiže zdrojom práva, a preto ak chce v danom prípade toto právo zrušiť, má na to plné právo.
Advokát Panella však poukázal na to, že moderní pápeži podporujú vládu zákona a podriaďujú seba a svojich pomocníkov požiadavkám zákonov, ktoré sami vytvorili. Okrem toho je Vatikán tiež signatárom rôznych medzinárodných dohovorov a zmlúv.
Aby celý spor nepôsobil príliš technokraticky, je tu ešte zaujímavosť na záver, o ktorej sa zmieňuje Allan vo svojom texte.
Vatikánsky promótor spravodlivosti (prokurátor) Alessandro Diddi si privyrába aj ako obhajca istej Concetty Ferrariovej, ktorá je obvinená z korupcie na ministerstve práce.
Ako šéfka personálneho oddelenia ministerstva figuruje medzi siedmimi obvinenými v prípade rozpadu úradu na pomoc pri dôchodkoch a sociálnych dávkach.
Ferrariová podľa obvinení prijala „darčeky“ vrátane práce pre svojho syna, dovolenky v kalábrijskej Tropei, zľavy na prenájom lode a auta, kabelky Luis Vuitton v hodnote približne 800 dolárov a výraznej zľavy na kúpu Audi Q3 pre ďalšieho syna.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.