Z kuriča zapálený šíriteľ demokracie Pražský pomocný biskup Václav Malý oslavuje 75. narodeniny

Václav Malý je biskupom už takmer štvrťstoročie. V tejto funkcii pravdepodobne zostane ešte niekoľko rokov. Václav Malý viedol pozoruhodný politický život: ako bojovník za občianske práva v socialistickom Československu, ako upozorňovateľ a povzbudzovateľ v ešte mladej českej demokracii a v EÚ. 

V nedeľu 21. septembra pražský pomocný biskup a spolubojovník Václava Havla oslávi svoje 75. narodeniny.

Mladý Václav Malý, narodený v roku 1950 v hlavnom meste Praha, bol svedkom toho, ako sa v druhej polovici 60. rokov kňazi vrátili z komunistických väzníc a stali sa aktívnymi účastníkmi Pražskej jari. „Bolo to veľmi plodné obdobie, aj v kultúrnom živote,“ povedal Václav Malý v interview v roku 2018. „V Prahe vznikali nové divadlá a časopisy. Bol som nadšený a veľa som čítal.“

Vyznamenaný biskup Václav MalýFalošné správy a populizmus sú hriechy dneška, i niektorí v cirkvi im podliehajú

Pavol RábaraPavol Hudák

Potlačenie Pražskej jari a invázia vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 boli šokom pre vtedy 18-ročného mladíka: „Predtým boli určité signály, že sa niečo môže stať. Ale takáto brutálna invázia sa neočakávala.“ V roku 1969 nasledovali čistky v samotnej komunistickej strane, v spoločnosti a v cirkvi. Tieto udalosti ho podnietili, aby sa stal kňazom, spomína biskup: „Po Pražskej jari som videl, ako sa ľudia menili a stali sa opatrnejšími.“ Václav Malý chcel ukázať, „že sa oplatí vyznávať evanjelium“.

Ako jeden z mála kňazov Václav Malý, vysvätený v roku 1976, podpísal vo februári 1977 Deklaráciu ľudských práv Charta 77, ktorá požadovala spravodlivosť a slobodu v Československu. Následok? Komunisti mu uložili zákaz výkonu kňazského povolania, prenasledovala ho tajná polícia, v roku 1979 bol sedem mesiacov vo väzení pre „podvracanie republiky“.

V rokoch 1980 až 1986 Václav Mal pracoval ako kúrenár v pražských hoteloch; popri tom bol v rokoch 1981 – 1982 hovorcom Charty 77. Ako kňaz pôsobil tajne, slávil „Eucharistiu s malými skupinami v bytoch alebo v lete aj v lese“, viedol biblické hodiny a prednášky, vysluhoval sviatosti a písal v ilegalite. Roky v opozícii boli pre neho „veľmi cenné“, hovorí Václav Malý, pretože „mohol viesť dialóg s ľuďmi s úplne odlišným svetonázorovým pôvodom“.

Do roku 1989 Charta 77 vydala 572 dokumentov na rôzne témy: ľudské práva, menšiny, životné prostredie, kultúra alebo história. Václav Malý ju nazýva „školou demokracie“, v ktorej sa ľudia s veľmi odlišnými názormi napriek tomu dokázali dohodnúť. V zastrašenej spoločnosti však hnutie zostalo do veľkej miery izolované: do Charty 77 sa do pádu komunistického režimu zapojilo len 1 883 ľudí.

Počas Zamatovej revolúcie na jeseň 1989 sa Václav Malý stal jednou z jej symbolických postáv. Po boku spisovateľa a neskoršieho prezidenta Václava Havla (1936 – 2011) moderoval rozhodujúce veľké demonštrácie proti komunistickému režimu na Václavskom námestí. Napriek svojej veľkej popularite sa Václav Malý potom nevydal na politickú dráhu – „najväčšie pokušenie môjho života“ –, ale ako kňaz sa vrátil k oltáru. 

V decembri 1996 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pomocného biskupa.

Václav Malý ani ako biskup nestratil záujem o politické dianie ako upozorňovateľ a občiansky povzbudzovateľ. Neustále vyzýva svojich spoluobčanov, aby sa viac demokraticky angažovali. Sloboda prišla v roku 1989 „ako dar“, povedal v roku 2013 Katolíckej tlačovej agentúre KNA, „ale ľudia zabúdajú, že aj oni sami sú povinní konať“.

Václav Malý je presvedčený, že fungujúca občianska spoločnosť vzniká len prostredníctvom spolupráce. „Túto atmosféru spolupráce nemožno nariadiť ani tými najlepšími zákonmi. Ľudia sa sami musia pustiť do toho.“ Sloboda je podľa biskupa ťažká vec. „Mnohí si myslia, že sloboda sa obmedzuje na ich osobný život.“ Ale „oslobodený človek sa musí v prvom rade snažiť. Sloboda je úloha na celý život“. 

Z kuriča v hoteloch sa stal zapálený šíriteľ demokracie.

Pôvodne publikované na kathpress.at, preložil o. Ján Krupa.