Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
11. september 2020

Ikony

Na Sampore vzniklo dielo, ktoré pretavilo modlitbu do farieb a slov

Zo spolupráce mnícha, klauzúrnej rehoľníčky a umelca vzniklo v benediktínskom kláštore na Sampore unikátne umelecké dielo.

Na Sampore vzniklo dielo, ktoré pretavilo modlitbu do farieb a slov

Ikona Panny Márie pod krížom. Gestá jej rúk znázorňujú prijatie aj pozvanie. Do jej postavy je vtlačená silueta kríža. Krásu pokory Márie vyjadruje jej tvár, schovaná v úzadí. Foto: súkromný archív mníchov benediktínov na Sampore.

Pri vstupe do kláštora benediktínov víta hostí masívny drevený triptych s obrazom sv. Hieronyma. Na stole pred ním leží unikátna kniha. Ide o publikáciu, ktorá je výsledkom dlhoročnej tvorivej spolupráce benediktínskeho mnícha Jozefa Brodňanského, sochára a výtvarníka Jaroslava Halma a klauzúrnej mníšky, redemptoristky Lucie Česákovej.

Dielo tejto tvorivej trojice vzniklo celkom mimovoľne ako odpoveď na osobnú modlitbu a vnútorné hľadanie. Pretavené do obrazov a slov si už našlo cestu k srdciam mnohých kláštorných hostí. 

Na počiatku bolo Slovo

Prvý kontakt medzi výtvarníkom Jaroslavom Halmom a komunitou benediktínov nastal v čase ich príchodu na Slovensko, keď mnísi pripravovali fundáciu nového kláštora. Z mnohých návrhov na liturgické zariadenie ich kostola uspeli práve tie od Halma. „Vtedy sa pre mňa začala nová, duchovno-teologická rovina navrhovania chrámového priestoru,“ spomína Jaroslav Halmo. Pre kláštor benediktínov vytvoril oltár, ambónu, tabernákulum aj sochu Panny Márie. Hlavnou požiadavkou bolo, „aby sa pri nej dalo modliť“. To bolo preňho výzvou na nové smerovanie – od modlitby a kontemplácie k hľadaniu formy.

„Bol som veľmi prekvapený,“ hovorí, „že sa mnísi nebáli modernosti. Dôležité je totiž myslenie komunity, nie predstava výtvarníka,“ dopĺňa. Vďaka dialógu a vzájomným konzultáciám sa spolupráca posunula na hlbšiu, intímnejšiu úroveň. Jaroslav Halmo totiž neskôr začal maľovať menšie ikony o liturgii či rôznych tajomstvách viery. „Zistil som, že niektorým liturgickým úkonom počas svätej omše nerozumiem. Chcel som hlbšie vniknúť do tajomstva svätej omše a eucharistie. Bránou mi bolo čítanie Svätého Písma a maľba.“ Svätá omša podľa Halma nie je akýmsi divadlom, ale aktívnou účasťou a prítomnosťou. 

Ikona Premenenia Pána. V dvoch zlatých pásoch sa tu prelínajú životné kruhy Mojžiša a Eliáša. Tretí kruh zahaľuje v spodnej časti troch učeníkov oblakom nevedomosti. Kristus v mandorle priťahuje pohľady, v ktorých sa strach mení na bázeň. V pozadí vidíme os kríža, ktorá prepája dvoch otcov viery a je aj znamením Ježišovej smrti.  

Pohľad mnícha

Otec Jozef Brodňanský mal k umeniu vždy blízko. Túžil sa stať umeleckým stolárom. „Nepovažujem sa za umelca,“ hovorí o sebe, „ale nejaký cit pre estetiku vo mne je.“ Ako mních je presvedčený o tom, že skutočný duchovný život sa prejavuje krásou. O umení ako krásnom je podľa neho možné hovoriť len vtedy, ak v ňom cítiť prítomnosť Ducha.

Ako mních je presvedčený o tom, že skutočný duchovný život sa prejavuje krásou. Zdieľať

„Prvý obraz, na ktorom sme s Jarom spolupracovali, bol viac abstraktný. Išlo o tému Zoslania Ducha Svätého,“ spomína otec Jozef na spoločné začiatky. Po dokončení mal umiestniť sklenenú slzu na vhodné miesto do obrazu. Tak sa začala ich spolupráca. „Jaro ako umelec je hlavný teológ. Umelec totiž dokáže to, čo v tichu premodlí a prečíta, prejaviť navonok.“ Úlohou otca Jozefa v procese tvorby bolo vyhodnotiť, kedy je už ikona hotová. „Jaro ako umelec má tendenciu veci neustále dotvárať. Nešlo o to, či sa mi obraz páči alebo nie, ale či sa pri ňom dá modliť.“ 

Ikona sv. Petra. Hovorí o rastie viery. Veža v pozadí nie je dokončená, práve vzniká okolo zlatého kríža. Šrafovanie jeho ramena znamená rôznorodosť ľudských ciest k Bohu, ktorý je sám Cestou. Prekrížené nohy apoštola sú predzvesťou jeho budúceho umučenia. Berla pripomínajúca hada je symbolom pokušenia k zrade, ale aj prerodu k službe, ktorá vyviera z pokory a ľútosti. Rybár ľudí pozerá na desať rubínov – apoštolov. Jeden drží aj na svojom srdci. Modrá reprezentuje vodu, ale aj noc, symboly, ktoré sprevádzali Petrov život. 

Starobylá forma ikony zaujala otca Jozefa Brodňanského práve pre svoju inakosť v perspektíve a proporcii. „Je to komunikácia s časom a priestorom mimo našich dimenzií.“ Pre mnícha obraz nie je umením. Je skôr prenesením duchovnej skúsenosti. Abstraktom slova. Obraz totiž dokáže informáciu podať hlbšie. „V ikone je vždy aj abstrakcia, teda akési skrátenie či zjednodušenie,“ vysvetľuje.

V priebehu času vznikla na základe záujmu potreba interpretovať každú ikonu aj do podoby modlitbového dreva. Ide o formu malého krídlového oltára či triptychu, ktorý vznikol spoločným čítaním Svätého Písma a modlitbou, ktorá sa vďaka obrazu pretavila do poézie. „Hľadal som formu, ktorá by bola trvácnejšia a vyhovujúcejšia ako obrázky v modlitebných knižkách a niesla v sebe zároveň kombináciu obrazu a slova.“ 

Pohľad umelca

Aký je vzťah Jaroslava Halma k sakrálnemu umeniu? „Vždy som vnímal akýsi pátos náboženských obrazov a sôch. Nič mi to nehovorilo. Bolo to kvalitné, ale pre mňa duchovne prázdne,“ hovorí. Jeho úmyslom bolo prepojiť obdobie byzancie a romaniky nanovo s 21. storočím. „Išiel som po archetype a skúsil som tvoriť takpovediac súčasnú ikonografiu.“

Pre mnícha obraz nie je umením. Je skôr prenesením duchovnej skúsenosti. Zdieľať

Ikona je vo východnej spiritualite pevnou súčasťou liturgie a podlieha prísnemu kánonu zobrazovania. Jaroslav Halmo z nej prebral najmä významovosť a farebnú symboliku. Lákala ho na nej istá stálosť a formálna či proporčná nedokonalosť. Kresťanské umenie na Západe sa počas uplynulých storočí vyvíjalo skôr smerom k psychologizácii námetov a formálnej dokonalosti. „Začal v ňom však absentovať Duch,“ tvrdí.

Inzercia

„Platforma kresťanského umenia je dnes pomerne prázdna. Miest na realizáciu a tvorbu je teda veľa,“ dodáva. „Mnoho výtvarníkov sa sústreďuje len na vonkajšiu formu a tému. Umenie by sa pohlo vpred, ak by sme doň začali viac púšťať Ducha.“  Ako jednu z príčin súčasnej absencie kvalitného sakrálneho umenia považuje Jaroslav Halmo aj nízke vedomie o dôležitosti umenia u niektorých kňazov a duchovenstva. „Po socializme sa na Slovensku postavili stovky kostolov, ale architekti nemali vzdelanie pre sakrálne stavby. Nespracovali duchovný priestor významovo, iba formálne,“ dodáva.

Skrze svoje diela sa nesnaží ľuďom sprostredkovať zážitok. Skôr ich chce naladiť na počúvanie Ducha, aby si vedeli klásť tie správne otázky. Len vtedy podľa neho dostanú aj správne odpovede. „Keď si položíte otázku, aký zmysel má život, tak nemusíte nájsť odpoveď. Ale ak si položíte otázku, aký zmysel dám životu, tak vtedy odpoveď vidíte jasnejšie. Je to hlavne o dôvere, že Boh ma povedie tým správnym smerom.“

Umenie by sa pohlo vpred, ak by sme doň začali viac púšťať Ducha. Zdieľať

Ikona je podľa neho skôr o hľadaní a počúvaní. Jej úlohou nie je odhalenie tajomstva na počkanie, ale vtiahnutie do hlbšej modlitby na základe Biblie. Podľa Halma máme ako ľudia občas problém s pochopením mystéria. Je pre nás ťažké uchopiť časovosť a dimenzionalitu, pretože sme limitovaní slovami. Obraz tieto limity dokáže preklenúť, a preto sa môže stať bránou k nepoznanému.

Ikona Manželstvo. Žitá láska čerpá silu k vernosti z Kristovho kríža. Ten robí každého z manželov perlou, za ktorú bol ochotný dať všetko. Hĺbka sviatosti ponúka nežné spojenie lásky vyjadrené dotykom nôh muža a ženy. Štóla v tvare osmičky vyjadruje neustále očisťovanie pravdy o sebe navzájom a dôležitosť neustále opakovaného „áno“. Symfónia spolužitia lásky a kríža v živote tak siaha až do večnosti. 

Pri tvorbe autor použil aj geometrické a číselné princípy založené na biblickej symbolike. Na hotovej ikone však tieto detaily neuvidíte. Zostávajú istým tajomstvom ukrytým v hĺbke. Aj zlátenie je odkazom na byzantskú ikonu, kde čisté zlato reprezentovalo prítomnosť Božiu. Halmo však do zlata vstupoval kresbou, aby ukázal synergiu medzi Bohom a človekom, ich vzájomnú komunikáciu a spoluprácu.  

Na otázku, ako sa môže človek naučiť porozumieť symbolickej reči umenia, Halmo odpovedá: „Je to ako s každým cudzím jazykom. Inak ste na tom v prvej a inak v desiatej lekcii. Je to o ochote človeka pokračovať ďalej. V tomto prípade sa to nedá bez modlitby.“

Obraz dokáže preklenúť limity slova, a preto sa môže stať bránou k nepoznanému. Zdieľať

Prvá, ktorá na tieto diela autorsky reagovala, bola klauzúrna mníška, redemptoristka Lucia Česáková. Veľmi inšpiratívne na ňu zapôsobila už Halmova socha Panny Márie a tiež obraz s motívom Krvavého Ženícha. Jej poézia vyvrela ako spontánna modlitba, do ktorej ju vtiahla spomínaná ikona. „Jarov výtvarný prejav otvára cestu k poézii, kde obe sú založené na meditácii Božieho slova a modlitbe,“ približuje celkový kontext otec Jozef. 

Obrazy, ktoré môžete listovať

Momentálne tvorí celý súbor 53 ikon. Koncept je postavený na päťdesiatich dvoch týždňoch liturgického roka, ktorý uzatvára posledná ikona s motívom Kristovej tváre. „Tá je vytvorená na zlate s použitím priehľadných vitrážových farieb. Stretnutie s Kristovou tvárou je záverečnou bodkou za celým cyklom.“ Tak ako na záver liturgického roka, tak aj na záver života je stretnutie so živým Kristom ústredným bodom, ku ktorému smeruje naša osobná cesta. 

Súčasťou publikácie je aj manuál pre lepšiu orientáciu, ktorý vznikol až dodatočne. Otec Jozef spolu so sestrou Luciou na začiatku premýšľali nad teologickým poradím jednotlivých ikon. Aj tu bolo dôležité prepojenie obrazu s textom. Otec Jozef prišiel s konceptom založeným na priehľadnej fólii a výrezoch. „Človek tak musí prejsť štyrmi stranami, kým objaví samotný obraz. Text je zvrchu doslova jeho súčasťou. Ikona má byť uzavretá slovom a len postupne sa odhaľovať.“

Kniha s názvom Slovo v obraze je zbierkou 53 ikon Jaroslava Halma spolu s poéziou sestry Lucie a zamysleniami otca Jozefa. Je viazaná v tvrdej väzbe a má rozsah 440 strán. V prípade záujmu o bližšie informácie kontaktujte kláštor benediktínov na adrese slovovobraze@benediktini.sk.

Celý proces tvorby knihy bol výsledkom ochoty, nadšenia aj chuti experimentovať. Orientácia v nej sa však ukázala ako náročná. Otec Jozef teda premýšľal, ako pomôcť aj sekulárnemu čitateľovi nájsť v nej zmysel a koncepciu. Sestre Lucii sa napokon podarilo vytvoriť prehľadné tabuľky s názvami ikon, biblickej chronológie a liturgického roka. „Keď sme videli tento manuál, všetci traja sme pochopili, že toto celé bol od začiatku Boží plán. Až nakoniec sme zistili, na akej úžasnej logike sme celý čas fungovali,“ uzatvára s úsmevom otec Jozef Brodňanský.

Ak by ste v najbližšom čase zablúdili k benediktínom na Sampor, okrem ticha a priestoru na modlitbu tu nájdete aj knihu, ktorá je sama osebe umeleckým dielom. Mnísi ju ponúkajú hosťom a návštevníkom kláštora za sumu, ktorá je dobrovoľným príspevkom na podporu jej vzniku a zároveň darom pre kláštor.

Všetci tvorcovia pritom svorne tvrdia, že toto dielo nie je o nich, ale o kráse a sile modlitby, ktorá má tú schopnosť postupne premieňať ľudské srdcia.

Odporúčame