Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
28. január 2022

Alice von Hildebrand

Katolícka intelektuálka, ktorá sa vzoprela dobe a obhajovala autentické ženstvo

Katolícka profesorka filozofie a spisovateľka Alice von Hildebrand zomrela 14. januára vo veku 98 rokov.

Katolícka intelektuálka, ktorá sa vzoprela dobe a obhajovala autentické ženstvo

Foto: National Catholic Register

Alice von Hildebrand, ktorú priatelia nazývali aj Lily, bola katolícka intelektuálka, ktorá obhajovala pravdu, krásu, dobro a autentické ženstvo v čoraz nepriateľskejšom sekulárnom a relativistickom veku.

Zanechala po sebe neuveriteľné intelektuálne a duchovné dedičstvo, ktoré oslavovalo ženskosť. Napriek tomu, že nikdy nemala vlastné deti, vyslala do sveta mocný odkaz o dôstojnosti materstva.

Vo svojich spisoch formulovala tézu, že každá žena, bez ohľadu na to, aké je jej zamestnanie v tomto živote, je povolaná byť matkou – či už duchovne, psychicky, alebo fyzicky. Jej úvahy nad tým, čo to znamená byť ženou, poskytovali nové poznatky k tejto téme v čase, keď v katolíckom prostredí nebolo bežné diskutovať o ženskosti.

Vo svojich dielach odsúdila radikálny feminizmus a formulovala víziu autentického ženstva v komplementárnosti autentického mužstva. Tie podľa jej slov spoločne tvoria základ rodiny a spoločnosti. Okrem toho s veľkým nasadením vyzdvihovala silu a krásu katolíckej kultúry, ktorá sa človeku zjavuje prostredníctvom liturgie, umenia a tradičnej zbožnosti.

Bojovníci v službách pravdy

Alice Von Hildebrand prišla na svet 11. marca 1923 v Belgicku ako Alice Jourdainová. V sedemnástich rokoch utiekla spolu s rodinou pred nacistickou okupáciou najprv do Francúzska a neskôr do Spojených štátov. V 40. rokoch minulého storočia sa usadila v New Yorku, kde počas štúdia na univerzite spoznala slávneho nemeckého filozofa Dietricha von Hildebranda. Ten mal za sebou podobný osud, keďže musel utiecť zo svojej vlasti po tom, čo sa verejne postavil proti Adolfovi Hitlerovi a nacistom.

Alice bola najskôr Dietrichovou študentkou a neskôr asistentkou. Do manželstva vstúpili v roku 1959, dva roky po smrti jeho prvej ženy Margarete, ktorá zomrela vo veku 45 rokov. Na Alice podľa jej slov okamžite zapôsobila Dietrichova oddanosť pravde a múdrosti. „Vo chvíli, keď otvoril ústa, vedela som, že to je to, čo hľadám: vôňu nadprirodzena, žiarivú krásu pravdy, jednotu všetkých hodnôt: pravdu, krásu a dobro,“ napísala vo svojej autobiografii s názvom Spomienky na šťastné zlyhanie.

Svojho manžela nazývala „rytierom pravdy“ a „mužom s hrdinskou oddanosťou pravde, dobru a kráse“. Obdivovala jeho morálnu odvahu a jeho hlasný postoj proti Hitlerovi a komunizmu. Po celý život hrdo propagovala jeho spisy a chválila jeho oddanosť vyučovaniu objektívnej pravdy. To isté zanietenie bolo charakteristickým znakom jej vlastného života.

„Nevytvárame pravdu,“ povedala pre National Catholic Register v rozhovore v roku 2014. „Slúžime jej. To je dôvod, prečo nemôžeme svoje pátranie ukončiť prijatím pravdy, ktorá je akokoľvek chvályhodná. V našich životoch musíme žiť pravdu, čo je ďalší spôsob, ako povedať, že naše činy musia byť dobré. Zdanlivá krása našich činov potom nasmeruje ostatných späť k zdroju všetkej pravdy, dobra a krásy: k samotnému Bohu.“

Alice von Hildebrand strávila tridsaťsedem rokov svojej kariéry vyučovaním filozofie na Hunter College v Bronxe. Sekulárnu vysokú školu opísala ako radikálne antikatolícku a vedenie univerzity dlho blokovalo jej akademické povýšenie. Často jej prideľovalo tie najmenej žiadané večerné časy prednášok, kvôli ktorým musela jazdiť do Bronxu potme a osamote.

Všetky pokusy o jej marginalizáciu však zlyhali a jej prednášky boli napriek tomu vždy preplnené. Spolu s manželom, ktorý vyučoval na Fordhamskej univerzite, priviedli desiatky mladých študentov k viere v Krista a cirkev a stali sa tiež krstnými rodičmi mnohých významných osobností. Keď Alice von Hildebrand v roku 1984 odišla do dôchodku, bola jej udelená prezidentská cena Hunter College za excelentnosť vo výučbe.

Počas svojho života publikovala viacero kníh vrátane Privilégium byť ženou a Duša leva: Život Dietricha von Hildebranda. Napísala tiež nespočetné množstvo článkov a esejí. Často prispievala do Catholic News Agency a mala viac ako osemdesiat vystúpení vrátane mnohých rozhovorov pre EWTN so svojou dobrou priateľkou Matkou Angelicou.

Od odchodu do dôchodku pôsobila v katolíckom svete ako lektorka a jej cesty ju zaviedli až do Južnej Ameriky, Kanady či mnohých európskych krajín. Vyučovala aj v niekoľkých ďalších inštitúciách vrátane Katechetického inštitútu v Dunwoody, Františkánskej univerzity v Steubenville či na Inštitúte Thomasa Morea v Ríme.

Po smrti manžela v roku 1977 neúnavne pracovala na propagácii jeho filozofického odkazu prostredníctvom projektu Dietrich von Hildebrand Legacy Project. V roku 2004 sa tak pripojila k niekoľkým jeho študentom, aby spoločne zabezpečili dlhodobú propagáciu a šírenie myšlienok a životného odkazu tohto filozofického velikána.

Odvaha, odovzdanosť aj láska k liturgii

O osobné spomienky na Alice von Hildebrand sa podelila v článku pre National Catholic Register aj profesorka biblistiky z detroitského seminára Mary Healyová.

Inzercia

Píše, že sa s Alice prvýkrát stretla v roku 1987, keď prišla na Františkánsku univerzitu v Steubenville predniesť prednášku o privilégiu byť ženou. „Svoje rozprávanie začala tým, že so svojím neporovnateľným šarmom naznačila, že muži v publiku možno budú chcieť prehodnotiť, či chcú zostať, keďže na konci večera budú ženám zúfalo závidieť,“ spomína na jej slová Healyová.

Jej prednáška o ženskosti bola vraj vtipná, plná bohatých poznatkov a hlboko inšpirujúca. Niektoré študentky sa po nej vrátili do svojich internátov a zahodili vyzývavé kusy oblečenia, pretože boli uchvátené víziou, ktorú im Alice predostrela o kráse a dôstojnosti pravej ženskosti.

Mary Healyová v článku spomína na jednu prednášku kardinála Josepha Ratzingera, na ktorej sa spoločne zúčastnili. Vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery hovoril v New Yorku v roku 1988 na tému „Biblický výklad v kríze“. Kongregácia vtedy len nedávno zverejnila usmernenia o pastoračnej starostlivosti o homosexuálne osoby, v ktorej opätovne potvrdila tradičné katolícke učenie o nemorálnosti homosexuálnych aktov.

Mary Healyová píše, že uprostred kardinálovej prednášky sa demonštranti rozmiestnení po celom publiku odrazu postavili, v rukách držali ružové trojuholníky a zborovo kričali, čím prehlušili tichého Ratzingera. Kardinál sa odmlčal a publikum sedelo omráčené a bezmocné.

Práve Alice von Hildebrand ako jediná zo stoviek ľudí v miestnosti zareagovala. Postavila sa a zdvorilo, ale rozhodne pokarhala demonštrantov s požiadavkou, aby boli takí láskaví a umožnili kardinálovi dokončiť jeho prejav. Podľa Healyovej svojimi slovami akoby zlomila kúzlo a priviedla do miestnosti opäť čerstvý vzduch.

„Pre mňa to bola nezabudnuteľná lekcia o silnom účinku, keď sa aj jediný človek postavil zastrašovaniu. Lily často hrdo hovorila o tom, ako bol jej manžel Dietrich na vrchole Hitlerovho zoznamu najhľadanejších osôb a musel zo strachu o život utiecť z Rakúska. Alice bola pre neho rozhodne vhodná partia,“ píše Healyová.

Alice von Hildebrand bolo po smrti manžela často možné stretnúť, ako kráča po štrkovej ceste v New Rochelle, modlí sa ruženec alebo jednoducho rozjíma o kráse stvorenia. Viacerí zo susedov sa stali jej blízkymi priateľmi. Hovorili o nej, že mala vždy radostnú osobnosť a vyžarovala zo seba vďačnosť za všetky Božie dary, najmä za svojich priateľov a rodinu.

Len pár dní pred smrťou povedala bratovi Joeovi Donovanovi z Bratstva Nádeje tieto slová: „Vieš, musíš sa obrátiť k Bohu a povedať mu: ‚Bez teba nemôžem nič urobiť!‘ A radovať sa z toho. Radujte sa, že ste bezmocní! Nemali by sme sa báť, pretože on je tam. Bez neho nemôžem nič urobiť, ale s jeho pomocou môžem prejsť cez stenu!“

Kardinál Raymond Burke, dlhoročný priateľ Alice von Hildebrand, na ňu spomínal ako na „osobu mimoriadneho intelektu a kultúrnej kultivovanosti, ktorá mala zároveň detskú vieru v najvyššom zmysle slova“. Kardinál Burke tiež objasnil, že jej „horlivý zmysel pre ženskú a materskú identitu“ je dodnes relevantný. „V súčasnej dobe poznačenej toľkými zmätkami o našej mužskej a ženskej identite často hovorila a písala o dare byť ženou,“ povedal.

Kňazi, ktorí Alice von Hildebrandovú poznali, tiež povedali, že mala na nich a ich kňazstvo obrovský vplyv. Presadzovanie mimoriadnej úcty voči katolíckej bohoslužbe jej bolo veľmi blízke. Bola horlivou propagátorkou tradičnej latinskej omše a slávenia bohoslužby v mimoriadnej aj obyčajnej forme.

John Henry Crosby, zakladateľ a riaditeľ projektu Hildebrand, pre National Catholic Register pri príležitosti jej odchodu povedal, že priekopnícka práca Alice von Hildebrandovej v oblasti autentickej ženskosti sa práve začala.

„Tento boj v rámci našej kultúry o znovuzískanie a oslavu krásy a dôstojnosti žien sa ani zďaleka neskončil. Môžeme ho posunúť ďalej tým, že budeme žiť túto pravdu vo svojich životoch. Že budeme tými najlepšími ženami a mužmi, akými môžeme byť.“ Takýmto spôsobom bude podľa jeho slov odkaz Alice von Hildebrand a jej manžela stále žiť.

Fotografie: National Catholic Register

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.