František – americká senzácia

Američania milujú senzácie. Všetci to o nich vedia a oni nemajú problém si to priznať. Inak to nebolo ani počas Františkovej návštevy v USA. Téma sa začala dávno predtým, ako František vkročil na americkú pôdu. Noviny sa pretekali v odhadoch, čo František povie a čo nie. CNN vyslalo svojho novinára až do ďalekej Argentíny, aby priniesol nejakú pikantériu o jeho živote. Lietadlo, ktorým lietal František v Spojených štátoch, dostalo osobitné pomenovanie „Pastier Jeden“ („Shepherd One“). Komu to nepripomenie lietadlo amerického prezidenta „Air Force One“?

Aký zlatý

František médiá nesklamal ani na chvíľu. Hneď ako vystúpil z lietadla, usmiaty, vítajúc sa s prezidentom Obamom, ľudia vykrikovali, aký je „cute“ (teda zlatý, roztomilý, chutný). Odvtedy bolo slovo „cute“ počuť na Františkovu adresu takmer stále. Málokto z bežných ľudí sa zaoberal tým, že Obama ho vlastne urazil, keď pozval do Bieleho domu hostí, ktorí stelesňujú takmer všetko, s čím Katolícka cirkev nesúhlasí. Miesto toho to bol stále „cute“ František, ktorý jazdí na fiatke. Mimochodom, fiatka, to ste mali vidieť pohľady ľudí, keď František jazdil namiesto limuzíny vo fiatke. Nieže by sa to o ňom nevedelo, akurát Američania sú zvyknutí na iný prepravný štandard pre „vysokých hodnostárov“, preto malá fiatka medzi „Suburbanmi“ (typ SUV, bežný v USA) pôsobila ako päsť na oko.

Keď František sadol do auta a usmial sa svojím typickým spôsobom, jeden môj spolužiak mi hovorí: „Toto je chlap, ktorý vyzerá, že večer zájde na pivo.“ Podobne aj servírka v jednej reštaurácii, kde sme sa zastavili uprostred noci na ceste späť z centra Philadelphie: „Viete, toto je pápež, z ktorého si môžete robiť srandu, koľko chcete, a on sa neurazí. Ja som čítala asi desať vtipov na jeho adresu, ale určite by sa neurazil.“ A dodala: „Nie som katolíčka, ale toto je aj môj pápež, lebo on je taký ľudský."

A to bola asi najväčšia senzácia, pretože naprieč všetkými príhovormi, ktoré František mal, rezonovala jediná vec – že tento pápež je ľudský, z mäsa a kostí. Nepočul som nikoho v meste rozoberať jeho postoj k registrovaným partnerstvám alebo názor na predmanželskú čistotu, dokonca aj horúca téma predvolebnej kampane – migranti – na chvíľu stíchla a Donald Trumph bol len terciárny problém všetkých republikánov. Číslo jeden bol František. Mnoho ľudí, ktorí s nadšením sebe vlastným, vykrikovalo, ako ho milujú, pretože objal dieťa, pretože povedal ochrankárom, aby zastavili, keď sa chcel dotknúť chorého, alebo pretože spal medzi obyčajnými študentmi v seminári. Dokonca aj inak liberálne médiá boli miernejšie, keď namiesto kritiky vyťahovali najsilnejšie myšlienky z Františkových príhovorov. Františkova ľudskosť bola senzáciou pre všetkých.
 

Mníška počas bezpečnostnej kontroly pred omšou celebrovanú pápežom Fratiškom vo Philadelphii (Foto - TASR/AP)

Svetový kongres rodín, hlavný dôvod, pre ktorý František do Spojených štátov prišiel, malo v sebe nádych „Oscarov“, keď sa na pódiu striedala jedna hviezda za druhou. Vpredu na pódiu pred vami stáli herec Mark Wahlberg, speváci Andrea Bocelli a Juanes či komik Jim Gaffigan a, samozrejme, pápež František. Keď vystúpila ukrajinská matka so svojím svedectvom o ťažkom živote na Ukrajine a starostiach s chorým synom, dav bol zhypnotizovaný, málokto stíhal čítať preklad z ukrajinčiny – veď načo aj? Ukrajina, to je predsa krajina, ktorú trápia Rusi. Pápež sa dotkol jej syna na vozíku, a malý chlapec vykríkol na moderátora večera Marka Wahlberga, že zbožňuje jeho film „Ted“. Wahlberg sa otočí na Františka a hovorí, že dúfa, že Boh má zmysel pre humor, lebo ak nie a uvidí „Ted“, bude mať problém. Opäť šialený potlesk. (Pre neznalých, „Ted“ nepatrí medzi Walhbergove najkonzervatívnejšie filmy.)

Pápež si pri počúvaní jedného zo svedectiev začal robiť poznámky, a to opäť nastala elektrizujúca vlna. Dav bol aj pri najmenšom prejave ľudskosti vo vytržení a keď sa František nenútene spýtal, kedy je zajtra omša a biskup mu povedal, že o štvrtej, čo on zopakoval zdvíhajúc štyri prsty do vzduchu, ľudia začali tlieskať tak silno, až sa zdalo, že počkajú do tej „zajtrajšej štvrtej“ priamo na mieste. Nie, nebolo na tom nič zlé, dokonca to miestami vytváralo pocit veľkej spolupatričnosti, akurát, že v momentoch, keď sa niektorí chcú stíšiť, iní vyťahujú mobil a fotia všetko okolo, akoby si chceli vziať emóciu pre seba, no neuvedomovali si, že ju práve zničili – to ich však netrápilo, hlavne že je všetko v iPhone.

Čo priniesol František

Organizátori Františkovej návštevy odviedli obrovský kus práce, cez bezpečnosť až po detail ako vlajky všetkých štátov rozvešaných po celom meste. Obava o bezpečnosť nebola zanedbateľná téma. Spolužiačky povedali, že budú radšej kráčať 10 kilometrov pešo, pretože ten nával vo verejnej doprave je veľká šanca pre teroristov. Našťastie sa nestalo nič, doslovne tisíce policajtov a vojakov, detektory na každom vstupe do lokality, a to aj za cenu desaťtisícov čakajúcich ľudí (niektorí sa nestihli dostať do zóny ani do konca programu). Jeden policajt sa pri otázke, či sa môžeme rovnakou cestou aj vrátiť, ľahko povzdychol: „Je to hotový blázinec, netuším, stále si (František) mení program, raz chce zastaviť tam, potom tam, je takmer nemožné niečo naplánovať. Snažíme sa ako vieme, pápežovi sa predsa nehovorí nie. Vďaka, že ste prišli.“

Amerika, tak ako ktorákoľvek iná krajina, má svoje problémy a po Františkovej návšteve sa len tak nezmení. Nechápte ma zle, tento text nie je kritikou Američanov. Za ten čas, ktorý som tu, som pochopil, že sú proste „takí“: so všetkými emóciami, príbehmi, jednoducho prežívajú udalosti inak ako my Európania. Vďaka Františkovi teraz našli silnú emóciu ľudskosti, viery v nekonečnú nádej. Pápež im ju priniesol, viac svojimi malými gestami ľudskosti a radosti než silnými vetami v prejavoch. Zrazu im bytostne sprítomnil niečo väčšie. Mnohí to nevedia pomenovať a mnohí si to neprajú pomenovať v kategóriách ako „Boh“ a „náboženstvo“. Ale keď pri rozlúčke František vo svojej odzbrojujúcej angličtine povedal „Boh žehnaj Ameriku“, som si istý, že mnohí ho začali aj kvôli nemu hľadať.

Juraj Šeliga

Absolvent Kolégia Antona Neuwirtha, momentálne študent John Jay Institute vo Philadelphii