Pápež presadil na synode konzervatívcov aj liberálov

Začatá Synoda biskupov o rodine sa od minuloročného mimoriadneho zasadania líši nielen v postupe prác, ale aj v zložení účastníkov. Kým minulý rok o rodine diskutovalo 253 účastníkov, tento rok sa na diskusiách zúčastňuje až 359 ľudí.

Vzrástol nielen počet audítorov, expertov a zástupcov iných kresťanských cirkví, ale najmä počet synodálnych otcov. Práve oni sú najdôležitejšou skupinou na synode, keďže iba im prináleží hlasovacie právo.

Veľká obmena

Minulý rok bolo na zhromaždení prítomných 191 synodálnych otcov, tento rok až 270. Slovensko síce rovnako ako pred rokom zastupujú arcibiskupi Stanislav Zvolenský a Ján Babjak, no v prípade iných krajín došlo nielen k zmenám mien, ale aj počtu zástupcov.

Dôvod je jednoduchý. Na minuloročnej mimoriadnej synode zastupoval každú krajinu jeden zástupca – z titulu svojej funkcie to boli predsedovia alebo podpredsedovia miestnych biskupských konferencií. Jednočlenné zastúpenie mali aj východné katolícke cirkvi sui iuris. Tento rok si každá biskupská konferencia volila svojho zástupcu, krajiny s vyšším počtom biskupov viacerých, maximálne štyroch zástupcov. Jednotlivé krajiny tak budú mať reprezentatívnejšie zastúpenie.  

V niektorých prípadoch biskupské konferencie zvolili za delegáta svojho predsedu, mnohé však stavili na iné mená. Oproti minulému roku tak pribudli zaujímavé postavy ako Rubén Salazar Gómez z Kolumbie, ktorý je zároveň predsedom Rady biskupov Latinskej Ameriky (CELAM) či kardinál Daniel Di Nardo a arcibiskupi Charles Joseph Chaput a José Horacio Gómez z USA. Všetkých menoval za biskupov ešte pápež Benedikt XVI.

Naopak, svoje krajiny už nereprezentujú kardináli Christoph Schönborn (Rakúsko), Josip Bozanić (Chorvátsko) či Oscár Andrés Rodríguez Maradiaga (Honduras), ktorý je zároveň predsedom Rady kardinálov, ktorú si pápež František vybral, aby mu pomáhala pri správe cirkvi a reforme Rímskej kúrie.

Kardináli Schönborn a Maradiaga sa však na synode aj tak objavia. Nebudú síce reprezentovať svoje krajiny, ale pápež František ich zaradil medzi svojich osobných nominantov. Minulý rok si vybral 26, tento rok až 45 osôb. Sú medzi nimi kardináli, biskupi aj kňazi.

Chýba kardinál Burke

Kľúčové osobnosti, ktorým František prejavil dôveru minulý rok, ju dostali aj teraz. Spolu 16 ľudí. Ide najmä o kardinálov Angela Sodana, Waltera Kaspera, Pia Vita Pinta a Carla Caffarru, rektora Pápežskej gregoriánskej univerzity v Ríme Françoisa-Xaviera Dumortiera či šéfredaktora La Civiltà Cattolica Antonia Spadara.

Naopak, na synode chýba jeden z lídrov konzervatívneho spektra, americký kardinál Raymond Leo Burke. Na mimoriadnej synode sa zúčastnil v pozícii prefekta Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry. Predstavitelia Rímskej kúrie majú z titulu svojej funkcie zaručenú účasť aj tento rok. Kardinála Burkea však po minuloročnej František presunul na nekuriálnu pozíciu – vymenoval ho za patróna Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov. A do svojej nominácie ho nezaradil.

Napriek tomu nemožno povedať, že pápež sa snaží oslabiť konzervatívny a posilniť liberálny tábor. Medzi jeho nominantmi by totiž neboli konzervatívci ako Sodano, Caffarra, Pinto či juhoafrický kardinál Wilfried Fox Napier, ktorého dokonca zaradil medzi delegátov predsedajúcich synodálnym zasadaniam.

František jednoducho poskytol diskusný priestor obom táborom. Rovnako ako vo svojej homílii počas otvorenia synody poskytol priestor „poslaniu v pravde, ktorá sa nemení podľa prechodnej módy či prevládajúcich pomerov“, ale aj „poslaniu v láske, ktoré neukazuje prstom, aby súdila druhých“.

Imrich Gazda

Foto: TASR/AP; Infografiky: Peter Balberčák