Príklady pre Slovensko V bavorských kostoloch s odstupmi, Španieli s polovičnými kapacitami

Rušenie verejných bohoslužieb vyvoláva stále vášnivé polemiky. Aj počas tohto týždňa, keď na Slovensku platí obmedzenie pohybu, katolícki biskupi opäť vyslali vláde signál, že so situáciou nie sú celkom zmierení.

V liste, ktorý za biskupskú konferenciu poslal premiérovi Matovičovi a ministrom arcibiskup Stanislav Zvolenský, žiadajú, aby sa čo najskôr obnovila možnosť verejného slávenia bohoslužieb. „Núdzovo, na krátky čas, je možné využiť internet alebo médiá: nie je to však prostriedok, ktorý by sa pre náboženský život dal stanoviť ako štandard,“ píše sa v liste.  

Hoci sa situácia s pandémiou v európskych krajinách zhoršuje, jednotlivé štáty pristupujú k obmedzovaniu náboženských obradov inak ako Slovensko. 

Merkelová: Zakazovať bohoslužby by bolo neprimerané

Nemeckých 15- až 16-tisíc nakazených denne viedli spolu s tlakom spolkovej kancelárky Angely Merkelovej k prijatiu tvrdých opatrení. Nemecký lockdown začne platiť od nedele, zatvárajú sa napríklad reštaurácie, bary, fitnescentrá či kiná. 

Čo sa týka režimu v kostoloch, jednotlivé spolkové krajiny majú svoje pravidlá. Napríklad v katolíckom Bavorsku je povinné nosenie rúšok, dodržiavanie minimálneho odstupu 1,5 metra (čo sa netýka rodinných príslušníkov) a ak sú od seba veriaci vzdialení dva metre, rúško si môžu dať dole. Na omšiach môže byť toľko ľudí, koľko sa zmestí pri dodržaní týchto pravidiel.  

Na stredajšej tlačovke, kde kancelárka Merkelová ohlasovala po stretnutí s premiérmi spolkových krajín nové opatrenia, sa jej novinári pýtali, prečo nemecká vláda nezakázala aj bohoslužby, kde v minulosti dochádzalo k vypuknutiam nákazy.

Merkelová povedala, že „keďže sme sa napríklad pokúsili nechať otvorené všetky obchody, nezdalo sa nám primerané, aby sme zakazovali bohoslužby“. 

Doplnil ju bavorský premiér Markus Söder: „Existuje jeden kľúčový dôvod, pre ktorý musíme nazerať na bohoslužby, ale aj na zhromaždenia a demonštrácie inak, a ten dôvod je ústavnoprávny. Sloboda vierovyznania a združovania sú v rámci našej ústavy vysoko chránenými hodnotami, z toho dôvodu máme voči týmto slobodám vysokú citlivosť.“

Merkelová dodala, že už nie je situácia ako v marci. „Otvorené sú školy rovnako ako škôlky a všetky obchody, myslím, že by sa nedalo obhájiť, ak by sme k bohoslužbám pristúpili inak.“

Za zmienku stojí aj vyjadrenie Lothara Wielera, šéfa Inštitútu Roberta Kocha, ktorý je centrálnou epidemiologickou autoritou v krajine. Wieler nedávno povedal, že podľa neho budú možné omše aj počas Vianoc, pretože cirkvi medzičasom vypracovali veľmi dobré hygienické koncepty, vďaka ktorým je možné „chodiť na omše relatívne bezstarostne“ s tým, že je nevyhnutné vyhnúť sa tlačeniciam a spevu, čo sú optimálne cesty šírenia vírusu. 

Sám Wieler chodí podľa vlastných slov k dominikánom, ktorí tiež vypracovali dobré hygienické pravidlá.

Vo Francúzsku ešte stihnú Sviatok všetkých svätých

Do tohto piatku boli vo francúzskych kostoloch povinné rúška a kapacita bola obmedzená, najčastejšie šachovnicovým spôsobom sedenia. Prijímalo sa len do rúk, ruky sa nepodávali.

To sa však mení. Aj Francúzsko nastúpilo pre zhoršujúcu sa situáciu na cestu celoštátneho lockdownu. Opatrenia tam platia od piatka, von je možné ísť len s atestáciou s vyznačeným dôvodom. Kostoly majú zostať otvorené, ale žiadne bohoslužby sa konať nebudú. Týka sa to aj mešít a synagóg. 

Ešte na tento víkend platí výnimka, omše zo Sviatku všetkých svätých sa konať môžu. Od pondelka už nie, pričom kostoly môžu byť otvorené na osobnú modlitbu. Lenže ako upozorňuje spolupracovník Postoja Štefan Danišovský, ktorý žije vo Francúzsku, pre laikov na atestácii nie je definovaný dôvod „návšteva kostola“. „Takže je nejasné, pre koho vlastne budú kostoly otvorené,“ hovorí. 

Kňazi si na atestácii môžu vyznačiť „pracovné dôvody“ a ísť slúžiť pohreby, dokonca aj sobáše. Na pohreboch môže byť maximálne 30 ľudí, na sobášoch len do šesť.

Španieli majú zníženú kapacitu kostolov, nad Talianskom sa zmráka

V Španielsku zatiaľ úplné zrušenie verejných omší neplatí. Podobne ako v nemeckom prípade, každý región si určuje vlastné pravidlá. V hlavnom meste verejné omše pokračujú, ale v madridských kostoloch môže byť obsadených len 50 percent celkovej kapacity. Podľa La Croix platí obmedzenie kapacity na polovicu naprieč krajinou.

Existujú však regióny, kde platia prísnejšie podmienky. V Navarre, kde je situácia jedna z najhorších, môže byť obsadených iba 30 percent kapacity kostolov, na každú osobu musí prislúchať 2,25 metra štvorcového plochy a je zakázané spievať. Takisto v Katalánsku môže byť obsadených iba 30 percent kapacity.

Presuňme sa do Talianska. Krajina je zrejme pred zavedením lockdownu. Podľa úradov smeruju Taliani do takzvaného scenára číslo 4, ktorý zodpovedá ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti. To je situácia, pre ktorú sa zvažuje prijatie tvrdých opatrení, zrejme po jednotlivých regiónoch. 

Situácia je však kritická až v jedenástich z nich, najviac v Lombardsku, Kampánii a Benátsku, píše Corriere della Sera. Lockdown najviac hrozí Kampánii, ktorá pred víkendom prekročila počet tritisíc nakazených za jeden deň. Zle je na tom aj Lombardsko, za štvrtok mal tento región 7 300 nových pozitívnych. 

Mikrobiológ Andrea Crisanti sa vyjadril, že v prípade Milána by spravil lockdown už pred desiatimi dňami. Podľa jeho slov krajina ako taká mešká s razantnými opatreniami dva týždne. 

Medzi opatrenia, ktoré by mali vyplynúť z naplnenia scenára číslo 4, podľa Il Messagera patrí zatvorenie škôl, obmedzenie pohybu a vytvorenie tzv. červených zón na tri týždne. Nie je vylúčené ani zatvorenie obchodných centier. Premiér Conte s touto možnosťou – zatvoriť všetko – vyčkáva. Situácia sa však vyvíja dynamicky a vláda aktuálne zvažuje nariadiť lockdown pre veľké mestá ako Miláno, Neapol, Rím, Boloňu a Turín. Veľkú polemiku vyvoláva otázka zatvorenia škôl. 

Ak dôjde k tvrdým opatreniam, zrejme sa opäť dotknú aj slávenia bohoslužieb. Aktuálne však stále v Taliansku platí, že v každom kostole je určený počet miest podľa pravidiel rozostupov a tie sú označené značkami. „Na dverách kostola je vypísaná kapacita kostola. Dobrovoľníci usmerňujú veriacich pri vchode. Takto to funguje od júna,“ vysvetľuje pre Postoj Stanislav Zonták z rehole vincentínov, ktorý pôsobí v Piacenze na severe krajiny. 

Hoci medzičasom začali platiť rôzne obmedzenia ako zákaz spoločných akcií, zatvorenie barov a reštaurácií od 18:00 a podobne, na kostoly zatiaľ neuplatnili žiadne iné obmedzenia. 

Posledné nariadenia z 13. októbra totiž nezmenili pravidlá o bohoslužbách prijaté ešte v máji, ktorými sa obnovilo slávenie omší s účasťou veriacich. 

S Českom zatiaľ na jednej lodi

U našich západných susedov pribúda od 19. októbra skoro každý deň viac ako sto úmrtí na Covid-19. Od polovice októbra platia v Českej republike obmedzenia, ktoré pre cirkev znamenali maximálny limit 6 ľudí v kostole. Pričom spoločne môže spievať najviac päť z nich. Výnimku majú svadby a pohreby, na ktorých sa môže zúčastniť do 30 osôb. 

„Kultúrny a spoločenský život sa prakticky zastavil, obmedzenia vyhlásené vládou tvrdo doľahli aj na náboženský život,“ skonštatoval po prijatí opatrení pražský kardinál Dominik Duka. Podľa neho napriek tomu nemusí byť táto výnimočná situácia iba zdrojom frustrácie a pesimizmu. „Ako všetky krízy predstavuje aj koronakríza novú príležitosť alebo ak chcete – výzvu,“ dodal. 

V prípade úspešnej akcie celoplošného testovania na Slovensku sa do ulíc, obchodov a pred kaviarne vráti množstvo ľudí s negatívnymi certifikátmi v rukách. Spolu s tým zosilnejú hlasy za to, aby sa mohli veriaci v hojnejšom počte vrátiť aj do chrámov. 

Ak budú naši biskupi presviedčať premiéra a jeho ministrov, môžu mu pripomenúť, že verejne podporili celoplošné testovanie a so samotnou akciou pomohlo nemálo ľudí z radov cirkvi a reholí. A napokon, prístup niektorých krajín k bohoslužbám im tiež môže slúžiť ako podporný argument.