Minikázeň Kultúra očakávania

Adventné obdobie, ktoré katolíci západného obradu začínajú Prvou adventnou nedeľou, je príležitosťou vrátiť sa ku kultúre očakávania (porov. Mk 13, 33-37).

(1) Čo sa má rozumieť pod „kultúrou očakávania“? Kardinál Martini vysvetľuje rozdiel medzi očakávaním zvieraťa a človeka. Iste, aj zviera bdie nad svojou budúcnosťou: očakáva nejakú korisť alebo hroziace nebezpečenstvo. Ale človek očakáva svoju „veľkú budúcnosť“, ktorá smeruje „cez hrob do záhrobia večného života“ (Martini, s. 511). Opakom kultúry očakávania je kultúra protestu a šomrania, kultúra depresie a apatie, kultúra pomsty a beznádeje (s. 609).

(2) V evanjeliu Marek výslovne spomína „vrátnika“, ktorému Pán prikázal bdieť a očakávať akoby aj za ostatných. Niektorí vo vrátnikovi spoznávajú „duchovných pastierov“. Lebo oni sú správcami Božích tajomstiev, oni majú očakávať aj za iných, keď iní pracujú alebo sa zabávajú, práve od nich Pán očakáva priam eschatologický životný postoj a kultúru očakávania. 

(3) Existuje nejaký pastoračný program, ako rásť v kultúre očakávania? Jednou z ciest môže byť prežívanie Eucharistie, svätej omše. Omšové texty sú presiaknuté eschatológiou, adventom, kultúrou očakávania Pánovho príchodu, našej „veľkej budúcnosti“. Viem, z objektívnych dôvodov ideme len na 50 percent. Ale pre zodpovedný osobný pastoračný program to môže byť až veľa...

Požehnaný advent prajem.