Kardinál Berhaneyesus Souraphiel, arcibiskup Addis Abeby, apeloval na veriacich vo svojej krajine, aby „pomáhali bratom a sestrám čase“, keď je v krajine „napätie“ pre konflikt o región Tigraj.

Už začiatkom novembra etiópski katolícki biskupi žiadali ukončenie násilia v konflikte medzi addisabebskou centrálnou vládou a tigrajskou regionálnou vládou a začatie „mierového dialógu“. Vo svojom vyhlásení biskupi zdôraznili, že „Etiópia nezíska nič, keď sa bratia vzájomne zabíjajú“. Skôr to uvrhne krajinu do priepasti. Tento konflikt neslobodno brať na ľahkú váhu. Všetky zodpovedné sily v krajine sú povinné prispievať k zmiereniu, posilňovať národnú jednotu a garantovať mier a bezpečnosť.

Aj pápež František apeloval na strany konfliktu, aby prestali bojovať. „Svätý Otec sleduje správy z Etiópie, kde už niekoľko týždňov prebieha vojenský stret, ktorý zasahuje región Tigraj a okolité oblasti. Z dôvodu násilia zomrelo nespočetné množstvo ľudí a desaťtisíce boli nútené opustiť svoje domovy a utiecť do susedných krajín,“ uviedol riaditeľ Tlačového úradu Svätej stolice Matteo Bruni.

Podľa vyhlásenia centrálnej vlády jej jednotky dobyli tigrajské hlavné meste Mekele, ktoré má okolo 500-tisíc obyvateľov. Predseda tigrajskej vlády Debretsion Gebremichael však dementoval svoj údajný útek do Južného Sudánu a oznámil pokračovanie odporu.

Najprv vplyvní, teraz odsunutí na vedľajšiu koľaj 

Medzinárodný Červený kríž informoval, že veľká nemocnica v severnej Etiópii, Ayder Referral Hospital, hlási „veľký príliv zranených“, takže bola nútená „pozastaviť viaceré medicínske služby, aby jej personál a všetky zdroje boli k dispozícii pre pohotovostnú lekársku starostlivosť“. V nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach v regióne Tigraj sú kapacitné a materiálne problémy v starostlivosti o zranených. Takisto potraviny sú nedostatkovým tovarom, pretože tento región je už mesiac odrezaný od vonkajšieho sveta a humanitárnej pomoci.

Boje sa začali 4. novembra. Napätie medzi Addis Abebou a Mekele dosiahlo vrchol v septembri, keď sa v Tigraji proti vôli centrálnej vlády uskutočnili regionálne voľby.

Konflikt o Tigraj má skôr politické než etnické príčiny. Obyvatelia tohto regiónu pôvodne nemali jednotné sebaoznačenie, ich susedia v Etiópii a Eritrei ich označovali za „Habešanov“ (Abesínčanov), takisto ako za Amharov.

Málo jedla a vody, málo liekov, no veľa sĺz a detí. Foto – TASR/AP

Niekoľko miest v Tigraji má celoetiópsky význam, napríklad bývalé hlavné mesto Aksum, ďalej kláštor Debre Damo s pravdepodobne prvým etiópskym kostolom zo starokresťanských čias, mestá Adua a Adigrat, ktoré zohrávali centrálnu rolu v habešsko-talianskom konflikte na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia. Až po federalizácii Etiópie v roku 1991 sa vyvinulo povedomie o svojbytnosti Tigraja.

Ľudový oslobodzovací front Tigraj zvrhol v roku 1991 Dočasnú vojenskú správu socialistickej Etiópie (Derg) v Addis Abebe. Následne významne rástol politický význam tohto regiónu. Odvtedy v krajine vládla koalícia Revolučný demokratický front etiópskych národov, ktorú viedol Ľudový oslobodzovací front Tigraj.

V rokoch 1995 až 2012 úradujúci premiér Etiópie Meles Zenawi pochádzal z Tigraja. Po tom, ako sa v roku 2018 dostal k moci premiér Abiy Ahmed (ktorý je zo štátu Oromia), čoraz viac klesal vplyv Ľudového oslobodzovacieho frontu Tigraj na etiópsku vládu.

Ľudový oslobodzovací front Tigraj bol jedinou stranou z koalície Revolučný demokratický front etiópskych národov, ktorá sa nepodieľala na založení Strany prosperity, ktoré inicioval Abiy Ahmed na konci roku 2019. Politický akčný rádius Ľudového oslobodzovacieho frontu Tigraj sa odvtedy obmedzoval na región Tigraj; 96 percent obyvateľov Tigraja tvoria etiópski pravoslávni kresťania. Ich jazyk tigrinja je úzko príbuzný s amharčinou a hovorí sa ním aj v Eritrei (kde je to jeden z oficiálne uznaných deviatich „národných jazykov“ a zároveň najdôležitejší jazyk v krajine).

Etiópsku armádu podporujú aj Spojené arabské emiráty

V druhej polovici novembra generálny tajomník OSN Antonio Guterres vyzval na otvorenie „humanitárnych koridorov“ v Etiópii. Pred novinármi Guterres zdôraznil, že je znepokojený humanitárnymi následkami bojov v Tigraji. Poukázal na situáciu v tom čase vyše 20-tisíc etiópskych utečencov v Sudáne (ich počet v súčasnosti narástol na 40-tisíc, OSN ráta až s 200-tisíc utečencami).

Guterresova kolegyňa Henrietta Foreová vyčíslila počet detí, ktoré v Tigraji potrebujú pomoc, na 2,3 milióna. V Sudáne sú mnohé provizórne utečenecké tábory preplnené. Je tam nedostatok vody a málo potravín, hygienické podmienky sú otrasné. Chýbajú stany, sprchy a toalety. Mnohí ľudia sú traumatizovaní.

Aj Andre Atsu, regionálny riaditeľ Jezuitskej služby pre utečencov, naliehavo žiadal „bezpečné humanitárne koridory pre dodávky pomoci a pre utečencov“. Atsu uviedol, že humanitárnych pracovníkov takisto ako utečencov ťažko zasiahli boje. Väčšina ciest je rozbitá, addisabebská centrálna vláda nechala odpojiť dodávky elektrického prúdu, ako aj telefónne a internetové spojenie regiónu Tigraj s okolitým svetom.

Nedeľná bohoslužba v utečeneckom tábore Umm Rakouba vo východnom Sudáne. Drvivá väčšia Tigrajcov je pravoslávnymi kresťanmi. Foto – TASR/AP

Eritrejský katolícky kňaz don Mussie Zerai, ktorého medzinárodne známym urobila pomoc utečencom, v rozhovore pre spravodajskú agentúru Fides povedal, že v Tigraji nemalo dôjsť len k bombardovaniu, ale aj k masakrom spáchaným jednotkami centrálnej vlády. Na oboch stranách malo dôjsť k leteckým útokom a k použitiu rakiet. Zasiahnuté boli nielen mestá a dediny v Tigraji. Došlo aj k útokom na eritrejské hlavné mesto Asmaru a na etiópske regionálne hlavné mestá ako Gondar. Existuje riziko rozšírenia konfliktu s nepredvídateľnými následkami.

„V regióne, ktorý ťažko zasiahli už predchádzajúce konflikty, je potrebné všetko iné ako krviprelievanie,“ zdôraznil don Zerai. Okrem toho sa v ostatnom čase objavili problémy s kobylkami, ktoré zničili veľkú časť úrody v severnej Etiópii aj v regióne Tigraj. Netreba zabúdať ani na to, že v Tigraji už roky žije takmer 100-tisíc utečencov z Eritrey, ktorým teraz hrozí, že sa ocitnú „medzi dvoma ohňami“.

Keď sa hromadia takéto problémy, potom existuje riziko, že v ostatných rokoch naštartované úsilie o spustenie procesu rastu a rozvoja, mieru a sociálnej súdržnosti bude odsúdené na neúspech.

Kým Tigrajci trpia, Etiópčania pod vedením premiéra Abiya Ahmeda slávia vojenský úspech. Foto – TASR/AP

Obavu z konfliktu v Tigraji majú aj katolícke biskupské konferencie východnej Afriky. Predseda združenia biskupských konferencií v tejto oblasti, zambijský biskup Charles Kasonde vyjadril v liste etiópskemu kardinálovi Souraphielovi solidaritu, ale aj obavu, že bude ešte viac mŕtvych, vyhnaných a rozvratov, „ak nebudú prijaté neodkladné opatrenia“. Hoci ešte existuje nádej, že tento konflikt možno vyriešiť mierovou cestou, „uvedomujeme si, že k tomu môže dôjsť len vtedy, keď existuje politická vôľa rokovať“.

Obava, že tento konflikt sa rozšíri, je veľmi opodstatnená, myslí si Tibor Nagy, referent pre Afriku na Ministerstve zahraničných vecí USA. Nagy zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že strany sporu zjavne nemajú záujem o mediáciu; 17 senátorov USA požiadalo ministra zahraničných vecí Michaela Pompea, aby vstúpil do kontaktu s etiópskym predsedom vlády s cieľom dosiahnuť prímerie.

Internacionalizácia tohto konfliktu prekračuje hranice bezprostredných susedov. V novinárskych správach sa uvádza, že Spojené arabské emiráty nasadili drony zo svojej základne v eritrejskom prístave Assab na podporu postupu etiópskych vojsk do tigrajského hlavného mesta Mekele. Emiráty podporujú etiópsku centrálnu vládu v záujme vytvorenia protiváhy k úsiliam rôznych mocností, ktoré chcú získať vplyv v rozpadajúcom sa Somálsku. 

Článok pôvodne vyšiel na internetovej stránke nadácie Pro Oriente. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.