Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
09. december 2020

Napätie v Arménsku

Najvyšší pravoslávni predstavitelia vyzvali premiéra Pašinjana, aby odstúpil

Demisiu arménskeho premiéra by uvítal aj ruský prezident Putin, ktorý ho vždy podozrieval, že vedie krajinu preč od Moskvy do EÚ.

Najvyšší pravoslávni predstavitelia vyzvali premiéra Pašinjana, aby odstúpil

Arménsky katolikos Karekin II. Foto – TASR/AP

Obaja najvyšší cirkevní predstavitelia pravoslávnych Arménov vyzvali arménskeho premiéra Nikola Pašinjana, aby odstúpil. 

V prejave, ktorý 8. decembra odvysielala celoštátna televízia, ečmiadzinský katolikos Karekin II. uistil, že k tomuto kroku pristúpil po dôkladnej úvahe a konzultácii s biskupmi vzhľadom na rastúce politické a spoločenské napätie, ako aj výzvy vnútornej i zahraničnej politiky a nedôveru arménskej verejnosti k svojmu premiérovi. Demisia predsedu arménskej vlády má poslúžiť upokojeniu verejného života a zabrániť ďalším výtržnostiam.

Karekin II. zároveň apeloval na arménsky parlament, aby podľa najlepšieho vedomia a svedomia zostavil novú vládu. Lebo len vláda požívajúca dôveru ľudu a odborníci dokážu riešiť problémy Arménska.       

Krátko po ečmiadzinskom katolikovi vyzval arménskeho premiéra na demisiu aj druhý najvyšší predstaviteľ pravoslávnych Arménov, kilíkijský katolikos Aram. „Ľud žiada jasné vyvodenie zodpovednosti za túto strašnú tragédiu,“ povedal Aram, pričom narážal na prehratú vojnu s Azerbajdžanom o Náhorný Karabach (Arcach).

V utorok tisíce protestujúcich v Arménsku znovu žiadali odstúpenie premiéra Pašinjana. Po celej krajine sa konali demonštrácie proti dohode o prímerí pre Náhorný Karabach. Prívrženci opozície zablokovali niekoľko ulíc v hlavnom meste Jerevane. Demonštranti hanili Nikola Pašinjana ako „zradcu“. Došlo k stretom s políciou, ktorá zatkla desiatky protestujúcich.  


Protestujúci Arméni s vyobrazeniami premiéra Pašinjana. Foto – TASR/AP

Arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilhan Alijev podpísali Ruskom sprostredkovanú dohodu o prímerí, ktorou sa skončila šesťtýždňová vojna medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach.

Podľa dohody Arménsko stratilo kontrolu nad všetkými siedmimi regiónmi obklopujúcimi Náhorný Karabach, ktoré Azerbajdžanci stratili v prehratej vojne v roku 1994. Z toho je vyňatý len takzvaný Lačinský koridor široký päť kilometrov, ktorý spája Arménsko s Náhorným Karabachom.

Azerbajdžanu pripadli aj časti Náhorného Karabachu vrátane jeho starého hlavného mesta Šuša, ktoré v čase podpísania dohody o prímerí kontrolovali azerbajdžanské jednotky.

Inzercia

No prímerie v Karabachu má dôsledky aj pre arménske štátne územie. Arménsko musí vytvoriť koridor cez svoje štátne územie medzi dvoma časťami Azerbajdžanu, pravdepodobne pozdĺž iránsko-arménskej hranice. To umožní Azerbajdžanu v budúcnosti vybudovať priamy ropovod zo svojich ropných polí do Turecka.

V Jerevane sa dohoda považuje za porážku. Takmer dvetisíc ruských vojakov kontroluje prímerie, ktoré vstúpilo do platnosti 10. novembra.

Arménsky prezident Nikol Pašinjan, ktorý sa dostal k moci len pred dvomi rokmi, hovoril o mimoriadne ťažkom rozhodnutí, no nemal vraj na výber. Ešte v noci po podpísaní prímeria jeho odporcovia spustošili parlament a sídlo vlády v Jerevane.

Pašinjanova demisia nemusí byť nepríjemná ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý ho vždy podozrieval, že vedie Arménsko preč od Moskvy do EÚ.

Arménsko síce malo lepšiu bojovú morálku, ktorú neraz v prvej línii udržiavalo aj vyše 50 vojenských kaplánov, ale zato oveľa slabšie zbrane, takže prehralo vojnu a musí oplakávať tisíce mŕtvych, takmer celú mládež karabašských Arménov, a prijať Putinom nadiktované podmienky.

Zatiaľ čo Azerbajdžanu od začiatku pomáhalo Turecko, Rusko, ktoré ako jediná krajina predalo zbrane obom stranám konfliktu, zasiahlo ako ochranná mocnosť Arménov až krátko pred vojenskou porážkou Arménska.

Ruskí mierotvorcovia nasadili pevný korzet skutočnému vojenskému víťazovi Azerbajdžanu a Arménsko sa ocitlo pod ešte väčšou kontrolou Moskvy, ochrannej mocnosti, na ktorú sa nemožno spoliehať.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame