Správca Nadácie Slovakia Christiana Hovoriť o tom, čo robíme, ako o biznis modeli, je dehonestujúce

V lete minulého roku ste sa stali správcom Nadácie Slovakia Christiana. Vo výročnej správe za rok 2019 však vaše meno medzi osobami pôsobiacimi v nadácii nefiguruje. Kedy ste začali s nadáciou spolupracovať?

O nadácii som sa dozvedel v roku 2016 počas svojich filozofických štúdií na univerzite v Krakove. Oslovila ma činnosť a laický zápal ľudí, ktorí pracovali v poľskom Inštitúte spoločenského a náboženského vzdelávania Piotra Skargu a ktorí boli aj pri vzniku slovenskej nadácie. Následne, keď sa uvoľnilo miesto správcu, ma správna rada oslovila s ponukou, aby som sa stal jej správcom.  

Správcom nadácie bol od jej vzniku v roku 2016 Andrej Ralbovský. V tejto pozícii skončil k 1. máju 2020, keď ho na dva a pol mesiaca vystriedal Vladimír Kružík. Po ňom ste 15. júla nastúpili vy. Ani jeden z vašich predchodcov už v nadácii nepôsobí. Aké boli príčiny týchto personálnych zmien?    

Po tom, ako sa v apríli pán Ralbovský dobrovoľne vzdal funkcie správcu, správna rada menovala pána Kružíka, ktorý bol po krátkom období z tejto pozície odvolaný. Dostal príležitosť, ale túto pozíciu pred správnou radou neobhájil. Neskôr obaja podali výpoveď, čo ma veľmi zaskočilo, naliehal som na nich, aby ostali. Ďakujem obom pánom za ich vklad do nadácie a želám im všetko dobré v ich ďalšom profesionálnom živote a zverujem ich pod ochranu Panny Márie.  

V Krakove ste sa zoznámili aj so spoluzakladateľom spomenutého poľského inštitútu Sławomirom Olejniczakom, ktorý je tiež členom správnej rady Nadácie Slovakia Christiana. Je to práve on, kto vás presadil do pozície nového správcu nadácie?  

Formulácia, že pán Olejniczak ma presadil, je nekorektná a zavádzajúca. V nadácii sa nepresadzuje, v nadácii sa demokraticky navrhuje na základe stanov a demokraticky sa na základe stanov prijímajú konzekventné riešenia.

Pán Olejniczak ma navrhol v čase, keď pán Ralbovský uviedol, že sa vzdá funkcie. Odmietol som a na tento post som navrhol pána Kružíka, čo bolo logické, pretože pán Kružík v nadácii pracoval už štyri roky a bol som presvedčený, že sa na túto funkciu hodí. Pán Olejniczak moje pripomienky akceptoval, vrátane skutočnosti, že keďže som bol v nadácii ešte príliš krátko, necítil som sa na to, aby som funkciu hlavy nadácie prevzal. Keď neskôr správna rada pána Kružíka odvolala, vybrala na svojom riadnom zasadnutí za správcu nadácie napokon predsa len mňa, pretože nik iný nadáciu viesť nechcel.

Podľa našich informácií časť zamestnancov nadácie s vaším pôsobením v jej štruktúrach nesúhlasila a práve vaša osoba mala byť aj hlavným dôvodom odchodu Ralbovského s Kružíkom. Nemyslíte si, že ich odchodom a naznačenými vnútornými spormi došlo k oslabeniu nadácie?

Som presvedčený, že pohyby, aké sa udiali v našej nadácii, sa dejú aj inde, je to normálny proces. S pánmi Ralbovským a Kružíkom sme sa z môjho pohľadu rozišli v dobrom, popriali si veľa šťastia a k obom pánom neprechovávam žiadne negatívne emócie a vážim si ich, rovnako ako aj ich prácu pre nadáciu. Verím, že ani oni neprechovávajú negatívne emócie voči mne a voči ostatným zamestnancom nadácie.

V čom chcete nadviazať na činnosť svojich predchodcov a nakoľko chcete robiť veci ináč?

Budem aj naďalej podporovať pro-life aktivity, prirodzené chápanie manželstva a rodiny, slobodu vyznávať kresťanskú vieru a tak sa usilovať o znovuobnovenie kresťanskej civilizácie. Chcem tiež pokračovať v užšej spolupráci so Spoločenstvom Ladislava Hanusa.

V súčasnosti pripravujeme kampaň Nehanbím sa za Ježiša, ktorá má za cieľ vzbudiť medzi kresťanmi vedomie ich kresťanskej identity, aby sa nebáli to vyjadriť pri sčítaní obyvateľov 2021. Plánujeme tiež založiť Ordo Iuris – inštitút právnej kultúry, ktorý najmä v strednej Európe dosahuje pomerne veľké úspechy v oblasti ochrany života. V týchto dňoch zriaďujeme na Slovensku ich právnickú kanceláriu. Rovnako plánujeme založiť Centrum monitoringu Christianofóbie, pretože aj na Slovensku sa už množia útoky na kresťanov.

Neriadim nadáciu inak ako moji predchodcovia, navyše som tu ešte príliš krátko, preto je predčasné hovoriť o odlišnostiach v našej práci. Po svojom príchode do nadácie som si uvedomil, že nie všetko, čo sa robí v Poľsku, sa dá robiť aj na Slovensku, preto od môjho príchodu sme prakticky úplne nezávislí od našich zakladateľov z Poľska, a to po finančnej, ale hlavne technickej stránke.

Drvivá väčšina finančných príjmov nadácie pochádza od tisícok ľudí, ktorým viackrát do roka zasielate rôzne knižné publikácie, kalendáre, ružence, medailóny či časopis Spojenectvo s Máriou. Súčasťou zásielky je vždy aj list, kde pomerne emotívnym a apelačným spôsobom vyzývate k zaslaniu dobrovoľného finančného príspevku. Direct mail marketing je síce bežne využívaným marketingovým nástrojom, na druhej strane sa objavili výhrady, že nadácia finančne profituje z vecí viery, že na tom stojí i padá celý jej biznis model. Čo na to hovoríte?

Ideme stále podľa systému nastaveného pánmi Ralbovským a Kružíkom, obaja majú za sebou špeciálne školenia vo veci direct mail marketingu, ktoré boli realizované v rámci medzinárodnej organizácie TFP.

Zredukovať našu činnosť na direct mail marketing určite nie je fér, pretože naše aktivity sa netýkajú iba viery, snažíme sa ovplyvňovať predovšetkým verejnú mienku v politicko-spoločenských otázkach. To iste spôsobuje nechuť u liberálov, ale nájdu sa aj takí, a, chvalabohu, je ich drvivá väčšina, ktorí nás podporujú a majú veľkú radosť z toho, čo robíme.

Spomeniem len niektorých, napríklad trnavský arcibiskup Ján Orosch či predseda KBS Stanislav Zvolenský, ktorý nám 21. októbra 2019 adresoval list, v ktorom vyjadril vďačnosť a požehnanie nadácii a ocenil náš prínos pri organizovaní Pochodu za život 2019.

Hovoriť a písať o tom, čo robíme, ako o biznis modeli, je skresľujúce a dehonestujúce označenie našej činnosti. Vyznieva to neúctivo aj voči našim podporovateľom, ohradzujem sa voči tomu aj v ich mene. Nás vždy poteší každá forma podpory, najmä tá duchovná!

Nikomu nič nevnucujeme, dôkazom tejto skutočnosti sú stovky listov, emailov či esemesiek, ktoré sú v drvivej väčšine pozitívne. Samozrejme, nájdu sa aj negatívne reakcie či odozvy, čo je úplne prirodzené a iste sa s takýmito reakciami stretávajú aj v iných organizáciách.

Listy možno pre niekoho vyznievajú apelačne, ale to je v dnešnej uponáhľanej dobe plnej neuveriteľného množstva dezinformácií a hoaxov úplne normálne, najmä ak chcete osloviť čitateľa a vyburcovať ho k reakcii na súčasnú situáciu v spoločnosti.

Foto – Anton Kulan

Opýtam sa ešte raz. Je podľa vás v poriadku využívať zbožnosť jednoduchých ľudí pre získavanie veľkých finančných prostriedkov a ich následné investovanie do aktivít, s ktorými by títo ľudia zrejme ani nesúhlasili, keby ich pozornejšie sledovali? Pri komunikácii s drobnými darcami apelujete na mariánsku zbožnosť a kresťanskú vernosť, no z ich darov následne podporujete napríklad aj portál Christianitas, ktorý sústavne kritizuje pápeža, pranierujete pápežské dokumenty, rozhodnutia vatikánskych úradov, biskupských konferencií, závery Druhého vatikánskeho koncilu...

Priznám sa, že ma prekvapuje, ako označujte našich podporovateľov za „jednoduchých ľudí“ a staviate sa do pozície nositeľa objektívne pravdivých tvrdení. To podľa mňa značne zaváňa neúctou voči týmto ľuďom, ale aj voči ľuďom, ktorí vybudovali nadáciu.

Naši podporovatelia sú úžasní ľudia, ktorí presne vedia, čo podporujú a dokážu si spraviť vlastný názor bez ohľadu na mediálne podsúvanie rôznych názorov. Každého z našich podporovateľov si nesmierne vážim, s mnohými osobne komunikujem. Naši podporovatelia sa za nás modlia a my sa modlíme za nich.

Čo sa týka vašich tvrdení o tom, že portál „sústavne kritizuje pápeža, pranieruje pápežské dokumenty a rozhodnutia vatikánskych úradov, biskupských konferencií a závery Druhého vatikánskeho koncilu“, tieto tvrdenia považujem za zavádzajúce a hrubo skresľujúce.

Expresívne vyjadrenia „pranierujete pápežské dokumenty a rozhodnutia vatikánskych úradov“, ktoré nám demagogicky podsúvate, ponechám bez komentára a nechám na čitateľoch, aby sa rozhodli, či takéto vaše tvrdenia znižujú alebo neznižujú úroveň rubriky Svet kresťanstva v denníku Postoj. Platí, že pápež je neomylný vo veciach viery a Druhý vatikánsky koncil je rovnako platný ako všetky ostatné koncily katolíckej cirkvi. Kto tvrdí opak, veľmi sa mýli.

Nadácia na svojej internetovej stránke uvádza, že „vždy koná v zhode s katolíckym učením a cirkevnými dokumentmi“. Keď však Konferencia biskupov Slovenska v dôsledku koronakrízy rozhodla o podávaní svätého prijímania prednostne na ruku, čo je rovnako legitímny spôsob ako podávanie Eucharistie do úst, nadácia rozbehla internetovú petíciu proti podávaniu svätého prijímania do rúk. Neprotirečí to tomu, čo o sebe vyhlasujete?

Ak máte na mysli synovskú prosbu otcom biskupom, ktorá bola predložená so synovskou pokorou a úctou, tak o nej rozhodli ešte moji predchodcovia, je potrebné sa opýtať ich, prečo o tom rozhodli a čo ich k tomu viedlo. Petícia sa objavila, ak sa nemýlim, niekedy v marci 2020, nepamätám sa presne.

V tom čase dostávali páni Ralbovský a Kružík množstvo listov a telefonátov, v ktorých sa im ľudia sťažovali, že ich kňazi nútia prijímať iba na ruku. Reagovali tak, ako reagovali. Osobne mám ako akolyta veľmi zlú skúsenosť s podávaním svätého prijímania na ruku, pretože sa mi stalo, že mi ho jeden veriaci ukradol a ušiel z kostola. Aj dnes si prajem, aby sme mohli na Slovensku prijímať Telo Kristovo najdôstojnejším možným spôsobom, na jazyk, a rovnako si to prajú aj všetci členovia nadácie. Kedy sa obnoví prijímanie do úst, je plne v réžii kompetentných cirkevných autorít.

Nadácia je de facto vydavateľom portálu Christianitas. Ide o stránku, na ktorej sa opakovane objavujú články, ktoré sú zamerané proti pápežovi, Druhému vatikánskemu koncilu, proti spomínanému udeľovaniu svätého prijímania na ruku, ale napríklad aj proti očkovaniu. Samozrejme, vecná kritika do vnútra cirkvi je úplne legitímna, ale nie je podľa vás problémom, keď pozitívny priestor dostáva viac biskup Viganò ako pápež, keď je udeľovanie Eucharistie na ruku vykresľované ako znesväcovanie, keď je očkovanie, ktoré podstúpil napríklad aj Benedikt XVI., označované za neetické, a takto by sa dalo pokračovať ďalej?

Nie sme vydavateľom portálu Christianitas, ale portál funguje aj vďaka našej podpore. Redaktori majú plnú slobodu vyjadrovať svoje názory, čo je veľmi dobré, lebo žijeme v pluralitnej spoločnosti. Aj v cirkvi vidieť istý pluralizmus, najmä po Druhom vatikánskom koncile. Preto je veľmi dobré, ak je tu diskusia na rôzne témy. Čo sa týka vecnej kritiky, tak nemôžem súhlasiť s tým, aby sa objavili sošky bôžika Pachamama, čo je juhoamerický ekvivalent slovanskej bohyne Vesny, na hlavnom oltári v Bazilike svätého Petra.  

Portál dnes existuje hlavne vďaka podpore čitateľov a poskytli mu rozhovor aj viacerí biskupi, ako napríklad Viliam Judák z Nitry, Stanislav Stolárik z Rožňavy, Ján Kuboš zo Spiša, ako aj emeritný trnavský arcibiskup Ján Sokol a pripravujeme rozhovor aj s ďalšími biskupmi a kňazmi.

Spomenutí biskupi okrem Jána Sokola poskytli rozhovory v prvej polovici minulého roka, teda ešte pred tým, ako sa portál pustil do kritiky rozhodnutia Svätej stolice aj Konferencie biskupov Slovenska o morálnej prípustnosti očkovania proti ochoreniu Covid-19. Dôsledkom aj tejto antikampane bolo kritické stanovisko hovorcu KBS voči portálu Christianitas. Neobávate sa, že tento negatívny postoj sťaží podmienky vášho fungovania?

Osobne verím v to, že ľudia vedia rozlíšiť medzi dobrom a zlom a sú aj zodpovední a vedia si vybrať. Portál nikdy nepísal o morálnej neprípustnosti očkovania vo všeobecnosti. Naši zamestnanci sú dospelí ľudia a sami sa rozhodnú, či sa dajú zaočkovať alebo nie. Ja s vakcináciou problém nemám, demokraticky však akceptujem názory tých, ktorí zaujali k vakcinácii odmietavý postoj. Vakcinácia musí byť dobrovoľná, to by mali akceptovať všetci, hovorí o tom aj Kongregácia pre náuku viery.

Keďže sa necítim byť odborníkom na záležitosti vakcinácie, smerom k našim podporovateľom sa k otázke vakcinácie nevyjadrujem. Nikomu nehovorím, čo má robiť, každý sa má právo demokraticky rozhodnúť podľa vlastného rozumu a uváženia. Budem však vždy brániť demokratické právo každého občana tejto krajiny vyjadriť svoj vlastný názor a slobodne sa rozhodnúť, či sa dá alebo nedá zaočkovať proti Covid-19. V tejto súvislosti som sa pridal k signatárom výzvy vládnym predstaviteľom, ktorú iniciovali pro-life organizácie, aby bolo dostupných viacero vakcín, a to čo najskôr.

Aby sme spomenul ešte jeden aktuálny príklad. Na apoštolský list, ktorým pápež František umožnil udeľovanie lektorátu a akolytátu aj ženám, reagoval Christianitas článkom, v ktorom autor píše: „... pre revolučne naladených stúpencov Veľkého resetu v Cirkvi predstavuje zavedenie lektorátu a akolytátu žien len ďalší stimul na zvýšenie tlaku na presadenie svätenia žien aj pre službu diakonskú a kňazskú.“ O Veľkom resete v spoločnosti a Cirkvi píše Christianitas opakovane. Môžete vysvetliť, čo pod tým Veľkým resetom rozumiete?

To je skôr otázka na autora článku, žiaľ, naši redaktori s denníkom Postoj nechcú komunikovať. Prečo? Na to si už musíte odpovedať sám, pán redaktor, pretože aj táto vaša otázka, ktorá obsahuje citát vytrhnutý z kontextu, ma utvrdzuje v presvedčení, že sa snažíte navodiť dojem, že komentár je o Veľkom resete. Ak by ste si článok prečítali pozorne, zistili by ste, že jadrom celého komentára je vyzdvihnutie úlohy ženy, ako aj poukázanie na jej dôstojnosť a nezameniteľnú úlohu, ktorú v cirkvi ženy majú. Pozdvihnutie Panny Márie do úlohy Bohorodičky je toho dôkazom.

Pojem Veľký reset pochádza z knihy Klausa Schwaba COVID-19: The Great Reset. Pán Schwab je predsedom Svetového ekonomického fóra a je propagátorom Veľkého resetu vo svete. Viac sa o tom dočítate na stránkach Svetového ekonomického fóra, kde je tomuto pojmu vyhradený osobitný priestor.   

Rozhovor na žiadosť respondenta prebehol formou e-mailovej komunikácie.
Dopĺňame reakciu bývalého správcu nadácie A. Ralbovského: „Tvrdenie pána Komára, že som sa mal podieľať na rozhodnutí o spustení internetovej petície proti podávaniu svätého prijímania do rúk, nie je pravdivé. Rovnako nie je pravda, že by som v tom čase dostával nejaké veľké množstvo listov a telefonátov k tejto téme. Petícia bola iniciovaná až v máji 2020, keď som už ani formálne nezastával funkciu správcu, takže som na toto rozhodnutie nemal žiadny dosah.“