Ešte koncom minulého roka hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martin Kramara vydal stanovisko, v ktorom odporučil nesledovať niektoré konkrétne internetové stránky. Dôvod? Šírenie dezinformácií a konšpirácií – aj o cirkvi.

Niektorí tomuto počinu tlieskali s tým, že „konečne to niekto povedal nahlas“, iní nešetrili slovami ako cenzúra či vytváranie indexov. Objavili sa aj názory, že hovorca konal na vlastnú päsť a biskupov o svojom zámere neinformoval. Kramara oponuje, že čosi také by si zo svojej pozície dovoliť nemohol.

„Autorom textu som síce ja, čo je zrejmé, no napísal som ho nielen z vlastnej iniciatívy, ale aj na podnet zo strany biskupov. Predtým než som text vydal, predložil som ho na schválenie. Až po prijatí schválenia som ho uverejnil. To je štandardný postup, keď publikujem akékoľvek stanoviská hovorcu KBS,“ ozrejmil Kramara pre denník Postoj.  

Najväčšiu pozornosť si vyslúžilo to, že na zozname neodporúčaných stránok sa ocitol aj portál Christianitas, za ktorým stojí v kresťanskom prostredí pomerne známa Nadácia Slovakia Christiana so silným zahraničným zázemím.

Aj keď organizácií odvolávajúcich sa na boj proti liberalizmu, genderizmu či rozvratu v cirkvi spôsobenom Druhým vatikánskym koncilom a znásobenom pontifikátom pápeža Františka je na Slovensku viac, žiadna z nich nemá takú prepracovanú štruktúru a finančné zázemie ako Nadácia Slovakia Christiana.

Necelých päť rokov fungujúce združenie stojí nielen za portálom Christianitas, ale aj za časopisom Spojenectvo s Máriou s niekoľkotisícovým nákladom, za Vydavateľstvom Slovakia Christiana, petičným portálom Reaguj.sk a ďalšími internetovými stránkami, cez ktoré ponúka knihy, devocionálie a rozširuje svoju databázu kontaktov.

Navyše, na Úrade priemyselného vlastníctva má zaregistrované vyše dve desiatky ochranných známok – niektoré ešte len v zálohe, pripravené na použitie.  

Jednoducho, ide o prepracovaný a dobre fungujúci mechanizmus, vďaka ktorému nadácia zasahuje desaťtisíce ľudí, od ktorých dokáže v priebehu roka získať finančné príspevky vo výške niekoľko stotisíc eur.        

Je Nadácia Slovakia Christiana strojom na peniaze a šíriteľom dezinformácií, ako tvrdia jej kritici, alebo je, naopak, Bohom požehnaným apoštolským dielom, ktoré v spoločnosti šíri kresťanské hodnoty a podporuje hlbšie prežívanie viery?

A ako to vlastne celé vzniklo, kto za tým stojí, aký je postoj cirkvi a čo si o tom myslia konzervatívne osobnosti? 

Poľské know-how

Nadácia Slovakia Christiana vznikla 10. augusta 2016, založil ju poľský Inštitút spoločenského a náboženského vzdelávania Piotra Skargu (Fundacja Instytut Edukacji Społecznej i Religijnej im. Ks. Piotra Skargi) so sídlom v Krakove, ktorý na začiatku poskytol nadácii aj finančný dar vo výške 11-tisíc eur.   

Správcom nadácie sa stal Andrej Ralbovský, manažérom bol Vladimír Kružík. V súčasnosti už ani jeden z nich v nadácii nepracuje. 

Členmi správnej rady sa stali Poliaci Sławomir Olejniczak, Arkadiusz Stelmach a Valdis Grinsteins, ktorý má lotyšsko-venezuelský pôvod. Všetci traja v nej figurujú dodnes.   

Prvá verejná kampaň, ktorou sa nadácia zviditeľnila, niesla názov Fatimské posolstvo nádejou pre Slovensko. Práve v roku 2017 si katolícka cirkev pripomínala 100. výročie zjavení Panny Márie v portugalskej Fatime. V rámci tejto kampane nadácia vydala 96-stranovú knihu Antonia Borelliho Fatima – posolstvo tragédie či nádeje?, ktorú si záujemcovia mohli za odporúčaný dar vo výške štyroch eur objednať na internetovej stránke www.fatimapreslovensko.sk. Spolu s ružencom požehnaným kňazom.

Pri vyplnení objednávkového formulára však musel každý záujemca zaškrtnúť políčko, ktorým nadácii udelil súhlas na spracovanie osobných údajov. „Súhlas udeľujem na dobu 20 rokov, môžem ho však kedykoľvek odvolať prostredníctvom zaslania správy z príslušného e-mailu na adresu nadacia@slovakiachristiana.sk. Všetky Vaše práva v zmysle slovenských zákonov aj nariadenia GDPR budú zachované,“ píše sa v sprievodnej informácii formulára, ktorý je stále aktívny.

Vďaka tejto aktivite sa nadácii počas prvého roka existencie podarilo vytvoriť bohatú databázu kontaktov a vyzbierať desaťtisíce eur. Vo výročnej správe za rok 2017 deklaruje prijaté príspevky od fyzických osôb vo výške takmer 329-tisíc eur.

K tomu získala aj dva dary od svojho zakladateľa – finančný dar 40-tisíc eur a nefinančný dar vo forme kníh v celkovej hodnote 77-tisíc eur.

Vďaka týmto príjmom si mohla prenajať kancelárske priestory v centre Bratislavy a neskôr kúpiť aj služobné auto.

Keďže náklady nadácie predstavovali približne 234-tisíc eur, v roku 2017 zaznamenala pozitívny výsledok hospodárenia vo výške 212-tisíc eur.

V nasledujúcom roku nadácia pokračovala vo svojom úspešnom koncepte. Popri distribúcii knihy o Fatime vydala ďalšiu 103-stranovú knihu – Najsvätejšie Srdce Ježišovo, najistejšia cesta spásy pre 21. storočie od Guida Vignelliho, ktorý je tiež autorom knihy Svätý František antimoderný. Knihu s obrázkom Božského Srdca navyše si mohli záujemcovia objednať na internetovej stránke www.bozskesrdce.sk. Opäť s podmienkou poskytnutia osobných údajov.

Webová stránka nadácie k fatimskej kampani.

Okrem vydavateľskej činnosti nadácia od začiatku organizovala aj prednáškové a konferenčné podujatia. Prvou bola prednáška poľského kňaza Paweła Bortkiewicza na tému Gender – nástroj neoľavicovej kultúry v októbri 2017 v Bratislave. V roku 2018 nasledovali konferencie Fatima – posolstvo tragédie či nádeje?, neskôr Množte sa a naplňte zem pri príležitosti 50. výročia vydania encykliky Humanae Vitae, ako aj seminár Ohrozenie rodiny v sekulárnom štáte.     

Naprieč celým Slovenskom sa však nadácia zviditeľnila až filmom Fatima – posolstvo stále aktuálne, ktorý vznikol na podnet a vďaka podpore poľského inštitútu Piotra Skargu a premietali ho vo viacerých mestách a farnostiach.

Pre nadáciu bola úspešnou aj akcia Tvoje svetlo vo Fatime. Viac ako 10-tisíc ľudí zareagovalo na výzvu na zaslanie sviečok, ktoré by radi zapálili na tomto pútnickom mieste. Z nich bolo vyrobených 116 metrových sviec, ktoré zástupcovia nadácie spolu s kňazom zaniesli na portugalské pútnické miesto, zapálili ich a za úmysly veriacich sa pomodlili ruženec a odslúžili svätú omšu.

Nadácia v roku 2018 spustila aj petičný web Reaguj.sk, na ktorom zorganizovala podpisové akcie na podporu kňaza Mariána Kuffu či proti pochodu čertov v Piešťanoch. Prvú podporilo vyše 7 300, druhú takmer 13 200 signatárov. Menej úspešnou bola petícia proti čipom v občianskych preukazoch s tisíckou podpisov. Rovnako ako pri objednávke kníh aj pri podpisovaní petícií bolo podmienkou udelenie súhlasu na spracovanie osobných údajov. 

Viac aktivít, širšie povedomie o nadácii a rozširovanie databázy kontaktov sa odrazilo aj vo výške príspevkov od fyzických osôb – na jej účet prišlo takmer 696-tisíc eur, teda raz toľko ako v roku 2017. Samozrejme, zvýšili sa aj výdaje, no rok 2018 sa skončil opäť s pozitívnym výsledkom vo výške 259-tisíc eur.

„S našimi podporovateľmi som komunikoval vždy otvorene a úplne pravdivo. Boli podrobne informovaní o tom, čo nadácia robí, a ochotne jej činnosť podporovali. Popri finančnej podpore som žiadal aj o modlitby za dielo nadácie, pretože tie som považoval za nemenej dôležité,“ povedal pre denník Postoj bývalý správca nadácie Andrej Ralbovský.

S výhradami, že nadácia postavila svoj biznis model na veciach viery a nátlakovým spôsobom využíva zbožnosť jednoduchých ľudí pre získavanie finančných prostriedkov, nesúhlasí.  

„Ak niekto vyjadril želanie, hoci aj telefonicky alebo emailom, že už nechce byť kontaktovaný, vždy sme to rešpektovali. Naopak, mnohí ľudia nás vyslovene žiadali, aby sme ich zaradili do databázy a aby mohli dostávať od nadácie korešpondenciu. Celkovo bolo len minimum nespokojnosti a nikdy sa nadáciou v súvislosti s jej direct mailovými aktivitami nezaoberali štátne orgány,“ obhajuje Ralbovský.

Apoštoli Fatimy

V roku 2019 nadácia vydala ďalšiu 103-stranovú knihu – Ruženec – záchrana pre svet od Antonia Borelliho, ktorú si záujemcovia mohli objednať na stránke www.ruzenec.org spolu s ružencom požehnaným kňazom. Za zvyčajných podmienok.     

Pre „najoddanejších a najvernejších priateľov Nadácie Slovakia Christiana, ktorí pravidelne podporujú jej činnosť finančne a modlitbami“ navyše zriadila klub pravidelných darcov s názvom Fatimský Apoštolát. Členom nadácia sľubuje odslúženie svätej omše na ich úmysly raz za mesiac aj každodennú modlitebnú podporu rehoľných sestier.

Po troch mesiacoch majú členovia nárok na farebnú podobizeň Panny Márie Fatimskej a bezplatné doručovanie dvojmesačníka Spojenectvo s Máriou, po šiestich mesiacoch posvätenú sošku Panny Márie Fatimskej a po jedenástich mesiacoch odznak Apoštola Fatimy. „Po roku trvania Vášho členstva sa zapojíte do žrebovania o niekoľkodňový pútnický zájazd do Fatimy,“ informuje o výhodách stránka Fatimského Apoštolátu.   

Po pochode Hrdí na rodinu, ktorý nadácia spoluorganizovala v roku 2018 aj 2019, mediálne i finančne podporila aj tretí Národný pochod za život v Bratislave, počas ktorého mala zriadený stánok, kde distribuovala svoje materiály.

V rámci pro-life aktivít nadácia vytlačila aj desaťtisíce pohľadníc, ktorými mohli ľudia vyzvať politikov, aby chránili ľudský život od počatia. „Súčasťou tejto akcie bola aj internetová stránka www.mobilizacia.sk. Každý, kto nám cez ňu zanechal kontaktné údaje, mal možnosť bezplatne získať pohľadnice pre troch predsedov politických strán, ktorých poslanci nemali vyhranený názor na legálnosť umelých potratov,“ uvádza nadácia vo výročnej správe. 

K téme
Trnavský arcibiskup podporil knihu, ktorej autor označuje pápeža za heretika Zdieľať

Nadácia tiež zorganizovala prednášky amerického psychológa a sociológa Paula Camerona a talianskeho historika Roberta de Matteiho, pričom vydala aj jeho knihu Druhý vatikánsky koncil: doposiaľ nenapísané dejiny. Nadácia ju – spolu s najnovším titulom Obraňujme vyšší zákon od kolektívu amerických autorov – predáva vo svojom e-shope Christianashop. Predhovor do oboch publikácií napísal trnavský arcibiskup Ján Orosch.

V roku 2019 nadácia zintenzívnila svoje mediálne aktivity. Spočiatku o svojej činnosti a názoroch informovala na vlastnej internetovej stránke www.slovakiachristiana.sk, v tlačových správach, ktoré sa objavovali aj v spravodajskom servise Tlačovej kancelárie KBS (napr. tu, tu, tu a tu), ale aj v rámci blogu na stránkach denníka Postoj, ktorý je však už dva roky neaktívny. Neskôr začala vydávať časopis Spojenectvo s Máriou, ku ktorému v roku 2019 pribudol internetový portál Christianitas.

Nielen z hľadiska aktivít, ale aj výšky finančných príspevkov bol rok 2019 pre nadáciu úspešný – vyzbierala viac ako 650-tisíc eur. Kvôli výrazne vyšším nákladom v celkovej výške viac ako 647-tisíc eur, z ktorých takmer 490-tisíc eur išlo na distribúciu kníh, časopisov a publikácií a vyše 143-tisíc eur na chod samotnej nadácie, bol však výsledok hospodárenia len vo výške približne 7 300 eur.

Okrem svojich vlastných aktivít nadácia v rokoch 2017 – 2019 (výročná správa za rok 2020 ešte nie je k dispozícii) finančne podporila – i keď vzhľadom na svoje príjmy len symbolicky – aj iné organizácie, napríklad Spoločenstvo Ladislava Hanusa (spolu 2 120 eur), Kongregáciu Bratov Tešiteľov (1 097 eur) či český tradicionalistický časopis Te Deum (1 000 eur).

Ďalšia samostatná webová stránka nadácie k jej aktivitám.

Vzťahy s cirkvou

Opísané aktivity na prvý pohľad môžu vyvolávať dojem, že nadácia je priamo prepojená s katolíckou cirkvou. „Nadácia Slovakia Christiana obhajuje učenie Cirkvi (...), pričom vychádza predovšetkým z dekrétu Druhého vatikánskeho koncilu o apoštoláte laikov Apostolicam actuositatem,“ píše na svojej internetovej stránke.

Ďalej uvádza, že „Nadácia Slovakia Christiana je súkromné združenie kresťanov, využívajúc právo slobodne zakladať a viesť občianske združenia na rozvíjanie kresťanského povolania vo svete, evanjeliového a kresťanského ducha“.

Katolícky kňaz a profesor cirkevného práva Ján Duda vysvetľuje, že právo slobodne sa združovať patrí k základným ľudským právam, neudeľuje ho cirkev, ale je priamo od Boha. „Na druhej strane to však neznamená, že akékoľvek združenie odvolávajúce sa na toto právo koná v mene cirkvi či z poverenia cirkvi,“ povedal Duda pre Postoj. Aby to tak bolo, muselo by mať združenie cirkevnú právnu subjektivitu, ktorú môže udeliť len príslušná cirkevná vrchnosť.

„Musí to byť jasne zadefinované v štatúte združenia a v listine cirkevnej vrchnosti. Iba v takom združení koná cirkev, resp. združenie koná v mene a z poverenia cirkvi, ak je verejným cirkevným združením,“ zdôrazňuje profesor Duda.

Nadácia verejným cirkevným združením nie je, pričom o udelenie cirkevnej právnej subjektivity podľa Ralbovského ani nikdy nežiadala. „Na to, aby nadácia mohla vykonávať apoštolát, nepotrebuje mať cirkevnú právnu subjektivitu,“ hovorí Ralbovský.

„Za svojho pôsobenia som sa usiloval, aby nadácia bola nápomocná aj biskupom, aby bránila cirkev pred útokmi zvonku, nie aby v nej spôsobovala rozbroje. Činnosť nadácie sa však neobmedzovala len na náboženskú oblasť. Mali sme viacero kampaní a projektov v oblastiach ako ochrana života, ochrana prirodzenej rodiny či pro-life aktivity, na ktoré som kládol osobitný dôraz. Medzi priority rozhodne nepatrilo propagovanie konkrétnych foriem vysluhovania sviatostí. Ak sa niečo také vyskytlo, bola to osobná iniciatíva niektorých zamestnancov,“ vysvetľuje bývalý správca nadácie.

Snahu o vzájomnú komunikáciu medzi biskupmi a nadáciou potvrdzuje aj bývalý výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský. „Všetky laické iniciatívy, ktoré napomáhajú šírenie evanjelia v spoločnosti a vysvetľovanie katolíckej viery vrátane liturgie sú dobré a treba ich podporovať. V tomto duchu som od začiatku vnímal Nadáciu Slovakia Christiana,“ hovorí Ziolkovský.

Zároveň však vnímal „náznaky neprimeranej kritiky súčasného pápeža a preceňovania významu predkoncilovej liturgie a teológie pre cirkev“, aj keď podľa neho sa objavovali len ojedinele. „Viackrát som sa v tom čase stretol s pánom Ralbovským a konštatujem, že tlmočené obavy prijímal a v konečnom dôsledku si dal povedať,“ spomína Ziolkovský.

Dôkazov o vzájomných vzťahoch medzi biskupmi a nadáciou v uplynulom období je hneď niekoľko: bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský udelil cirkevné schválenie (imprimatur) knihe Fatima – posolstvo tragédie či nádeje?, prešovský arcibiskup Ján Babjak vystupoval v dokumente Fatima – posolstvo stále aktuálne a spolu s vladykom Milanom Chauturom sa zúčastnili na slovenskej premiére, arcibiskup Zvolenský ako predseda KBS zaslal nadácii ďakovný list za spoluprácu pri organizovaní Národného pochodu za život a niekoľkí biskupi poskytli rozhovor portálu Christianitas.

A ako je to v súčasnosti? „KBS a Nadácia Slovakia Christina v tejto chvíli nemajú žiadnu konkrétnu prebiehajúcu spoluprácu,“ konštatuje hovorca biskupov Martin Kramara.

Vytratili sa aj rozhovory s biskupmi – za posledný polrok dal Christianitasu interview len emeritný trnavský arcibiskup Ján Sokol, pričom aktuálne stanovisko, ktoré označilo tento portál za dezinformačný a konšpiračný, naznačuje, že vôľa a trpezlivosť ďalej s ním komunikovať, vyprchala.

Názory na Christianitas sa rôznia

Portál Christianitas vznikol pred necelými dvoma rokmi, prvými redaktormi boli Mário Vadás a Branislav Michalka, ktorý je v súčasnosti šéfredaktorom. Na našu žiadosť o rozhovor odpísal, že „okolnosti, za akých je momentálne portál Christianitas predmetom negatívnej kampane na portáli Postoj, mi znemožňujú poskytnúť Vám rozhovor“. 

Na videozáznamoch Michalkových prednášok, ktoré predniesol v rokoch 2014 a 2015 v rodnom dome Jozefa Tisa v Bytči „pri príležitosti justičnej vraždy mučeníka viery katolíckej a národa“, je predstavený ako známy tradicionalistický autor, zakladateľ blogu Dielňa svätého Jozefa, korešpondent dvojtýždenníka Kultúra a českého katolíckeho časopisu Te Deum.

Okrem šéfredaktora Michalku a projektového manažéra Vadása na stránke Christianitasu figurujú mená ďalších piatich redaktorov. Väčšina z nich prispieva od druhej polovice roku 2019, niektorí zatiaľ napísali len niekoľko článkov.

Najaktívnejšími sú popri šéfredaktorovi dvaja redaktori. Jedným je Branislav Krasnovský, ktorý v minulosti písal pre Hlavné správy aj český Sputnik. Pred niekoľkými rokmi rozhovor s ním priniesol aj Denník N. Druhým je Jozef Duháček, ktorý v minulosti písal a prekladal pre spomenutý tradicionalistický portál Dielňa svätého Jozefa.

Pravidelnými prispievateľmi sú aj dvaja kňazi Trnavskej arcidiecézy – Ľubomír Urbančok a Radovan Rajčák.

Na stránke dominujú náboženské, kultúrno-etické a historické témy, autori pravidelne kritizujú pápeža Františka a Druhý vatikánsky koncil a, naopak, chvália kardinála Burkeho, arcibiskupa Viganòa či biskupa Schneidera, pracujú s termínmi ako nová liberálna totalita, svedkovia covidoví či Veľký reset v cirkvi. 

V poslednom období venujú veľkú pozornosť kritike očkovania proti ochoreniu Covid-19, pranierujú stanoviská Svätej stolice a biskupských konferencií o jeho morálnej prípustnosti a dávajú priestor hlasom, ktoré očkovanie odmietajú.

Čitateľ Christianitasu sa tak napríklad nedozvie o tom, že zaočkovaní sú už aj pápež František a emeritný pápež Benedikt XVI., naopak, dočíta sa o tom, že biskup Schneider vakcínu, ktorá je podľa neho neetická, neprijme, aj keby mal ísť do väzenia.

Podobne to bolo na jar, keď v dôsledku pandémie slovenskí biskupi povolili udeľovať Eucharistiu na ruku, Christianitas priniesol sériu článkov proti tomuto rozhodnutiu. Neostalo len pri tom. Prostredníctvom svojej petičnej stránky Reaguj.sk nadácia zorganizovala petíciu s názvom Synovská prosba biskupom: nepodávajte Eucharistiu do rúk!, ktorú podpísalo takmer tritisíc ľudí. Petícia bola zverejnená 5. mája.

Podobnú líniu razí aj časopis Spojenectvo s Máriou, v ktorom sa pravidelne objavujú články kritikov pápeža Františka. Ten je, naopak, na stránkach takmer neviditeľný. Časopis sa pritom dostáva do tisícok katolíckych domácností – v tiráži decembrového čísla je uvedený náklad 16 300 kusov.  

„Domnievam sa, že ak sa teraz KBS rozhodla Christianitas otvorene kritizovať, bude to preto, že sa na portáli objavujú texty, ktoré sa nevhodne vyjadrujú o súčasnom pápežovi a propagujú teológiu, ktorá nerešpektuje Druhý vatikánsky koncil a magisteriálny vývoj po ňom. To by samo osebe nemusel byť problém (liberálne médiá to robia bežne), portál Christianitas sa však otvorene hlási ku katolicizmu, šíri katolícku spiritualitu a vďaka tomu získava darcov,“ konštatuje kňaz Ziolkovský.

„Keďže pre Katolícku cirkev je jednota vo viere mimoriadne dôležitá, nemôžeme dopustiť, aby ktokoľvek, kto sa k nej hlási, ju vedome či nevedome rozbíjal alebo zavádzal veriacich,“ dodáva Ziolkovský.

Iný názor má predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa Juraj Šúst, ktorý by portál neoznačil za dezinformačný a myslí si, že postupne sa môže stať rešpektovaným médiom, ktoré bude obohacovať verejnú diskusiu názormi označovanými za tradičné alebo tradicionalistické.

„Samozrejme, nemusím súhlasiť so všetkými názormi jeho redaktorov či so štýlom jednotlivých článkov. Vnímam skutočnosť, že redaktori Christianitasu sú kritickí aj k niektorým súčasným trendom v Katolíckej cirkvi. Takýto postoj, pochopiteľne, u mnohých veriacich vyvoláva otázky. Chápem aj obavy cirkevných predstaviteľov. Bol by som však rád, aj vzhľadom na to, aká ťažká doba pre nás kresťanov prichádza, keby nás aj zmienené kritické postoje viedli skôr k otvorenej priateľskej diskusii a poctivému hľadaniu pravdy pri zachovaní vzájomného rešpektu a úcty voči autoritám než k novým rozdeleniam,“ hovorí Šúst.   

Bývalý minister vnútra Vladimír Palko zasa konštatuje, že Katolícka cirkev prechádza veľmi búrlivým obdobím a reakciou na to je vznik rovnako búrlivej diskusie na laickej úrovni. „Tak ako vzniká tzv. liberálny katolicizmus, čo je v podstate oxymoron, a to od svetových cirkevných hodnostárov po obyčajných laikov, tak vznikajú rôzne konzervatívne odozvy. Christianitas je toho príkladom,“ konštatuje Palko, ktorý na jeseň poskytol portálu rozsiahly videorozhovor a takisto na ňom publikoval recenziu knihy Obraňujme vyšší zákon, ktorú vydala nadácia.

„Za tie roky som zažil, že rôzne portály a ľudia na nich píšuci sa niekedy vyvíjajú. Občas k lepšiemu, občas k horšiemu a nadobúdajú sektársky charakter. Asi by som sa vedel kriticky vyjadriť k jednotlivostiam, ale na vyslovenie nejakého definitívneho verdiktu nad hocijakým médiom si netrúfam. Ak by som ho vyslovil, musel by som mať pripravenú serióznu ucelenú kritiku,“ dodal Palko.

Stánok nadácie na jednom zo sprievodných podujatí Národného pochodu za život v roku 2019.

Vnútorný konflikt

Okrem medializovanej kritiky od hovorcu KBS musela nadácia v uplynulom roku riešiť aj vnútorné rozpory, po ktorých došlo nielen k dvojnásobnej zmene na pozícii správcu nadácie, ale aj k odchodu dovtedy kľúčových osôb.

„Postupne začalo byť zrejmé, že nadácia potrebuje na čele človeka, ktorý by sa tomu mohol venovať na plný úväzok. Ja som však mal aj iné aktivity, preto som sa začiatkom roka 2020 rozhodol vzdať funkcie správcu s účinnosťou od 1. mája 2020,“ vysvetľuje Ralbovský. „Ešte som síce zostal pomáhať s niektorými odbornými vecami, ale v júli som sa rozhodol odísť úplne a v súčasnosti už nemám s nadáciou nič spoločné,“ dodal Ralbovský s tým, že o konkrétnych dôvodoch svojho odchodu nechce rozprávať.

Za nového správcu správna rada následne vymenovala dovtedajšieho manažéra nadácie Vladimíra Kružíka. Vo funkcii však vydržal len dva a pol mesiaca. „Z dôvodu rozdielnych názorov na niektoré strategické otázky som sa rozhodol z Nadácie Slovakia Christiana v lete 2020 odísť. Všetky ďalšie podrobnosti by som už nechcel ďalej komentovať,“ reagoval Kružík na naše otázky.

Správna rada k 15. júlu 2020 za nového správcu vymenovala Martina Komára, ktorý až do minulého roku v nadácii nepôsobil. Jeho meno sa nespomína ani v jednej z výročných správ.

V rozhovore, ktorý nájdete na tomto mieste (Komár odmietol, aby sa jeho vyjadrenia objavili v jednom článku spolu s vyjadreniami ostatných respondentov, pozn. autorov), však hovorí, že s ľuďmi z poľského inštitútu Piotra Skargu sa spoznal ešte v roku 2016 počas štúdia v Krakove.   

Podľa našich informácií spoluzakladateľ poľského inštitútu Sławomir Olejniczak, ktorý je členom správnej rady slovenskej nadácie, začal približne pred rokom presadzovať Komárovo pôsobenie v nadácii, neskôr aj v pozícii samotného správcu, s čím časť zamestnancov nesúhlasila. Práve to malo byť konečnou príčinou Ralbovského a Kružíkovho odchodu z nadácie. Komár však takúto interpretáciu udalostí odmieta.

Zaujímavosťou je, že rok predtým došlo k sporom aj vnútri materského poľského inštitútu, ktorý približujeme v rámčeku Z Brazílie do Krakova.

Interné problémy sú však záležitosťou nadácie. Pre katolícku verejnosť je dôležitejšou otázkou to, či a ako sa podarí KBS nastaviť konštruktívne vzťahy nielen s Nadáciou Slovakia Christiana, ale aj s inými tradicionalisticky zmýšľajúcimi združeniami a jednotlivcami, ktorí nie sú v cirkvi zanedbateľnou skupinou. 

„Cirkevná vrchnosť má zodpovednosť za všetkých veriacich, či konajú ako jednotlivci alebo v nejakom cirkevne súkromnom alebo verejnom združení,“ upozorňuje profesor Duda.

„Najlepším a dlhodobým riešením by bolo, ak by nadácia požiadala kompetentnú cirkevnú autoritu o schválenie a tá by poverila spoľahlivého a rozhľadeného kňaza, ktorý by túto ťažkosť pomohol vyriešiť,“ navrhuje možný postup bývalý výkonný sekretár KBS Ziolkovský.

Titulná foto – stánok Nadácie Slovakia Christiana na Národnom pochode za život v roku 2019.