Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
10. február 2021

Kňazi z upecečiek

Mladí sú z počítačov už unavení, korony sa neboja, chýbajú im živé vzťahy

Ako prežívajú pandémiu kňazi bežne obkolesení vysokoškolákmi? A čo im študenti v týchto časoch hovoria?

Mladí sú z počítačov už unavení, korony sa neboja, chýbajú im živé vzťahy

Takto dnes funguje UPeCe. Foto: Mária Kasáková

Bolo to vlani, 8. marca, keď verbista Martin Štefanec po nedeľnej večernej omši v bratislavskom Univerzitnom pastoračnom centre svätého Jozefa Freinademetza (UPeCe) vyhlásil, že „upecečko“ bude nejaký čas zatvorené.

„Ktosi sa ma spýtal, či bude svätá omša o týždeň v nedeľu. Povedal som, že asi už aj áno,“ spomína dnes páter Štefanec. Nikto vtedy netušil, že by sa život zastavil na taký dlhý čas a všetky naše aktivity akoby zamrzli, hovorí.

Odvtedy prešiel takmer rok a kňazi, ktorí pôsobia v „upecečkách“, sa stále pozerajú do prázdnych stien. Ako to prežívajú? A akú spätnú väzbu dostávajú od študentov?

Unavení z online sveta

Univerzitné pastoračné centrá rozbehli rozličné online aktivity už počas prvej vlny. Základom je streamovanie omší, prípadne ďalších modlitieb. Mimo skúškového obdobia pre študentov pripravili aj ďalší bohatý program – katechézy, prednášky, online stretká, liturgie hodín a podobne.

Niektorí kňazi však priznávajú, že mladí sú z neustáleho sedenia pri počítači, najmä kvôli prednáškam, už unavení, čo sa odrazilo aj na (ne)záujme o ponuku „upecečiek“.

„Prišiel večer, niečo sme pripravili a oni dávali najavo, že sa im už nechce,“ priznáva jezuita Peter Buša, správca Univerzitného pastoračného centra sv. Stanislava Kostku v Trnave. Zlom podľa jeho slov prišiel zhruba v novembri, keď sa blížil koniec semestra a na obzore boli prvé predtermíny skúšok.

Podobnú skúsenosť má kňaz Jozef Žvanda z ružomberského Univerzitného pastoračného centra biskupa Jána Vojtaššáka (UPaC). Preto sa so spolubratom Róbertom Slotkom rozhodli, že predmet sústredenie zo spirituality nebudú vyučovať online naživo, ale pripravia z neho videoprednášky, aby si študenti sami zvolili, kedy si ich pozrú.

O únave študentov z online fungovania sa kňazi pôsobiaci v univerzitných pastoračných centrách bavili aj na spoločnej videokonferencii, ktorú mali na jeseň.

Pozitívnu skúsenosť má, naopak, páter Štefanec z bratislavského UPeCe. Na ranné chvály, ktoré „vysielajú“ v utorky o 6:30, sa pripojí v priemere tridsať ľudí. Takéto číslo v takú skorú hodinu hodnotí ako pozoruhodné a povzbudivé. „Vieme, že má význam i takto sa spoločne modliť a povzbudiť,“ konštatuje.

Problém – zachytiť prvákov

Leto a začiatok septembra boli pre univerzitné pastoračné centrá krátkym časom nadýchnutia sa. Stihli niekoľko aktivít v prírode a tiež otvorenie akademického roka.

„Na prvej omši bol veľký záujem, plný kostol, tiež agapé. Všetci sa tešili, lenže o dva týždne zostali doma,“ vracia sa na začiatok zimného semestra páter Buša. V tejto súvislosti upozorňuje na jeden fenomén – pre univerzitné pastoračné centrá je kľúčové zachytiť študentov prvého ročníka.

Trnavský jezuita prirovnáva „upecečko“ k lieviku, študenti prichádzajú a odchádzajú, tak ako sa striedajú na vysokých školách. Práve pre veľkú fluktuáciu treba na začiatku roka zachytiť prvákov. Tým, že semester netrval ani mesiac, bolo to veľmi náročné.

Pritom práve prváci podľa pátra Bušu obzvlášť ťažko znášali prvé mesiace na vysokej škole, kde bolo všetko pre nich nové a zároveň sa museli vyrovnať so štúdiom na diaľku. „Zažívali obavy pred skúškami, nemali vybudované žiadne vzťahy. Bolo mi ich zvlášť ľúto,“ povedal.


Takto začínali zimný semester v Trnave... Foto: Mária Kasáková


... a takto dnes slúžia omšu v Bratislave. Foto: archív UPeCe BA.

Aj verbista Štefanec konštatuje, že tento akademický rok nespoznali novú generáciu prvákov. „Nevieme o nich. Budeme radi, ak sa nám to podarí dobehnúť a využijú našu ponuku prichádzať do UPeCe tráviť čas na učenie, modlitbu, šport, budovanie vzťahov,“ vraví.

Jozef Žvanda z ružomberského UPaC má výhodu, že s prvákmi má školský predmet, cez ktorý ich môže priamo osloviť. Keď sa začínal semester, snažil sa nadviazať s prvákmi kontakt i osobne.

Navyše, pre mnohých študentov je „upecečko“ až druhoradým spoločenstvom, hlavnú komunitu majú buď v domácej farnosti, alebo v rámci iného spoločenstva. Aj tento fakt sa podľa pátra Bušu podpísal pod menší záujem o online aktivity.

Chýbajúci kamaráti

A ako prežívajú pandémiu študenti? Oslovení kňazi sa zhodujú, že mladí za najväčšiu ťažkosť považujú chýbajúce živé kontakty, vzťahy a kamarátstva.  

„Je to najčastejšia odpoveď, keď sa s nimi o tom rozprávam. Sú vďační za ponuku, ktorú im dávame, ale jednoducho osobný kontakt nič nenahradí,“ vysvetľuje správca košického UPC sv. Košických mučeníkov Jozef Kadlic.

Inzercia

Aj na podnet niektorých študentov, ktorí toto obdobie prežívajú ťažšie, pripravujú so skupinou psychológov webináre na tému Ako prežívať tento čas a nezblázniť sa. „Majú veľa času a je dôležité, aby ho nepremárnili. Vnímam u nich až frustráciu,“ vraví Kadlic.

Jozef Žvanda pridáva postreh, že ťažšie psychické stavy badal viac u zamestnancov univerzity než u študentov. Aj tých však treba občas povzbudiť, s ťažkými depresiami sa však u mladých nestretol.

Obavy z nákazy mladí nemajú, viac ich trápi to, že nemôžu žiť štandardný študentský život. „Cítim, že mladým chýba spoločenstvo. Sme však trpezliví. Cez sociálne siete sa povzbudzujeme, aby sme to vydržali,“ dopĺňa páter Štefanec.

Napriek tomu, že mladí bežne fungujú na sociálnych sieťach, podľa jezuitu Petra Bušu si v tomto čase uvedomili, že živý vzťah je o niečom úplne inom, a to aj pri zdieľaní viery. Niektorí sú schopní takto to aj pomenovať. „Vravia, že tie streamované omše im nesedia, rovnako nemožno hovoriť o online náhrade stretiek,“ dodáva.

MIMORIADNE VYDANIE Z detašovaného pracoviska KUCHYNE UPC

Uverejnil používateľ UPC sv. Košických mučeníkov Štvrtok 4. februára 2021 Zdieľať

Kňazi košického UPC Jozef Kadlic a Martin Štieber sa prihovárajú študentom z nemocnice, kde slúžia ako dobrovoľníci.

Pre mnohých mladých má prostredie „upecečiek“ nezanedbateľné miesto vo vytváraní partnerských vzťahov. Pre pandémiu sa prvý raz nekonala napríklad tradičná Ondrejská ľudová veselica, ktorá každoročne priláka do bratislavského UPeCe zhruba 600 mladých.

Takisto museli prerušiť snúbenecké náuky, ktoré sú v Mlynskej doline hromadne vyhľadávané. Ako vysvetľuje páter Štefanec, s niekoľkými pármi snúbencov sa stretávajú aj teraz cez videohovory, avšak s každým párom majú prípravu osobitne.

Výzvy aj pre kňazov

O niekoľko dní sa začína nový semester. Univerzitné pastoračné centrá budú pokračovať v online aktivitách – napríklad k pôstnemu obdobiu –, hoci po skúsenosti z posledného obdobia už vedia, akým obmedzeniam pritom čelia.

Jozef Žvanda hovorí o potrebe byť k dispozícii na individuálne stretnutie. „V prípade, ak musia prísť osobne na univerzitu, môžu sa zastaviť, porozprávať, prípadne vyspovedať,“ hovorí.

Trnavský správca Peter Buša si s mladými zvykne telefonovať, pričom raz je iniciatíva na strane študentov, inokedy sa ozvú jezuiti. Rozhovory o duchovnom sprevádzaní vyplývajú z ich spirituality. „Otvorili v nich mnohé veci, možno aj také, ktoré by v skupine nevyslovili, napríklad obavy o svojich blízkych,“ približuje Buša.

Tak ako dištančné štúdium predstavuje výzvu pre vysokoškolákov, aj kňazi, ktorí sa im venujú, čelia novým okolnostiam.


Jedno z videí otca Žvandu.

Jozef Žvanda z Ružomberka ťaží z toho, že areál univerzity susedí s krásnou prírodou. Môže si v nej oddýchnuť od počítača, keďže so študentmi konzultoval ročníkové práce. „Okrem odpovede na obsah a formu práce sa im snažím ponúknuť aj nejakú víziu do života, napíšem im tam akési posolstvo a za každého sa pomodlím,“ vysvetľuje. Okrem toho začal natáčať videá v prírode, na ktorých vysvetľuje Božie slovo.

V Košiciach sa snažia využiť čas a podľa možností dokončiť samotné „upecečko“, ktoré si ešte vyžaduje projektové a stavebné práce. Navyše, košickí univerzitní kapláni sa rozhodli oživiť duchovné aktivity a nakrúcajú humorne ladené videá. Podľa štatistík má táto aktivita medzi študentmi aj najväčšiu sledovanosť. Natáčali dokonca i z nemocnice, kam chodia ako dobrovoľníci aktuálne pomáhať. Aj Peter Buša so spolubratmi chodí v Trnave pomáhať s testovaním na koronavírus. „Ten čas zase plynie dosť rýchlo,“ hovorí.

Univerzitní kňazi a ich zverenci síce majú pred sebou možno odlišné typy výziev, no zhodnú sa v tom, že keď sa to celé skončí, budú si vychutnávať hlavne to, že sú spolu.

Vedeli ste, že Svet kresťanstva môžete sledovať aj na Instagrame?

Zdieľať

Inzercia

Inzercia

Odporúčame