Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
16. február 2021

Odborník na demografiu

V sčítaní sa nezisťuje, či ste veriaci, ale či máte k cirkvi vzťah

Rozhovor s demografom Jurajom Majom o sčítaní obyvateľov, hlásení sa k náboženskému vierovyznaniu a populačnom vývoji evanjelikov.

V sčítaní sa nezisťuje, či ste veriaci, ale či máte k cirkvi vzťah

Na Slovensku sa začalo sčítanie obyvateľstva. Ako demograf sa na jeho výsledky už tešíte?

V minulosti, keď sčítanie ľudu bolo asi jedinou možnosťou, ako dobre spoznať pomery v spoločnosti, tak išlo skutočne o „slávnosť štatistiky“. Dnes, keď už aj mimo sčítania prebieha množstvo zisťovaní a výberových skúmaní, sú trendy v spoločnosti vcelku dobre zmerané a sčítanie ich skôr len potvrdí v širšom rozsahu a na väčšej vzorke. Čiže nejaké neočakávané prekvapenia asi sčítanie neprinesie, skôr sa len trendy viac alebo menej presnejšie vyčíslia.

Prečo je vlastne sčítanie obyvateľstva potrebné? Nevie sa Štatistický úrad k zisťovaným číslam dostať iným spôsobom? Napríklad evidencie obyvateľstva vedú matriky, daňovníkov strážia daňové úrady a Sociálna poisťovňa v podstate eviduje všetkých...

Toto je oprávnená otázka, ktorá zaznieva z viacerých strán. Najmä ak počúvame, koľko financií sa investovalo do digitalizácie a stále nevieme množstvo dát v štáte prepojiť. Ale mierny posun tam už je, v tomto sčítaní sa aj zredukuje množstvo zisťovaných otázok a najmä sa zdigitalizuje a zrýchli zber údajov. Keď si však zoberieme príklad Holandska, kde klasické sčítanie obyvateľstva neprebieha už od 70. rokov 20. storočia, tak máme stále čo dobiehať.

Viete povedať, kedy budú zverejňované prvé výsledky?

Pandemická situácia spôsobila rozšírenie obdobia zberu údajov a pôvodne stanovený budúci rok sa možno nepodarí dodržať. Termín Štatistický úrad určite ešte spresní.

Na ktoré čísla zo sčítania ste vy osobne najviac zvedavý? Ktoré z výsledkov vás budú najviac zaujímať?

Vzhľadom na moju vedeckú profiláciu sú to aj údaje o vierovyznaní, ale, ak všetko pôjde ako má, mala by sa prvýkrát zisťovať aj prípadná druhá národnosť. Tieto údaje sme u nás ešte nezisťovali, hoci v Česku či Maďarsku už majú s nimi bohatšie skúsenosti.

Pred desiatimi rokmi ste sa podieľali na vydaní Historického atlasu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. V období medzi sčítaniami 2001 a 2011 evanjelici zaznamenali asi 15-percentný pokles, z 373-tisíc na 316-tisíc. Reálne asi nemôžeme rátať s tým, že ich za posledných desať rokov pribudlo. Trúfate si odhadnúť, aký výsledok v sčítaní 2021 dosiahne evanjelická cirkev?

Myslím si, že nebude prekvapujúci trend poklesu, ktorý naznačujú aj vnútrocirkevné štatistiky či iné zisťovania, skôr silno zarezonuje presné vyčíslenie. Bude to veľmi exaktné a možno mnohí majú z toho čísla obavy. Ja by som sa však týchto čísel nebál, oveľa výpovednejšie údaje o svojich veriacich má predsa cirkev samotná. Dokonca má jeden skvelý nástroj, ktorý napríklad katolíci nemajú a ktorým najpresnejšie zmeria vzťah veriacich k ich cirkvi, a to je cirkevný poplatok. 

Tých 373-tisíc evanjelikov spred dvadsiatich rokov sa v každom prípade dnes zdá byť už nedosiahnuteľnou métou...

Už ani vtedy to nebol reálny počet veriacich evanjelikov. Sčítanie sa napríklad nepýta na to, či ste veriaci, ale či máte nejaký vzťah k cirkvi, ktorý možno definovať veľmi široko – napríklad vedomie krstu v detstve, spomienka a úcta k rodičom, starým rodičom, detstvu, tlak rodinného prostredia, ale aj potreba vyhranenia sa voči inému, najmä inoveriacemu okoliu. Pre pomerne veľkú časť evanjelikov sa sčítaním obyvateľstva deklarácia vzťahu k cirkvi začína aj končí. Isto poznáte známe tvrdenie „Som luterán, aj keď v Boha neverím“.

Viete približne, aký je tento pomer? Teda o koľko menej evanjelikov bolo v evidenciách cirkevných zborov oproti celkovému počtu ľudí, ktorí sa k evanjelickej cirkvi prihlásili pri poslednom sčítaní?

Pri porovnaní počtu evanjelikov v cirkevných zboroch a pri sčítaní v roku 2011 vychádza, že približne tretina deklarovaných evanjelikov nie je nikde evidovaná.

V západnej Európe prebiehala v druhej polovici 20. storočia tzv. mäkká sekularizácia pod vplyvom kultúrno-spoločenských zmien, ktoré pretvorili náboženskú situáciu nielen v protestantských, ale aj katolíckych krajinách. V mnohých postkomunistických krajinách síce došlo k oživeniu, ale netrvalo dlho. Zdieľať

Faktom je, že hoci si ECAV stále udržiava status druhej najväčšej cirkvi, počet jej členov klesá dlhodobo. Už v priebehu druhej polovice 20. storočia, medzi sčítaniami 1950 a 2001, bol pokles vyše 15-percentný. Pre porovnanie, rímskokatolíci zaznamenali v tom istom období vyše 40-percentný nárast. Ako jedna z príčin sa zvykne udávať rodinné a reprodukčné správanie evanjelikov, najmä v priemere nižší počet detí v rodine. Je toto naozaj jedna z hlavných príčin?

Toto je veľmi komplexná otázka a na jej zodpovedanie máme pomerne málo reprezentatívnych údajov. Ale veľa napovie pohľad do matrík z tohto obdobia v ktoromkoľvek cirkevnom zbore na Slovensku. Domnievam sa, že počet detí nehrá najvýznamnejšiu rolu. Aj evanjelické rodiny majú najčastejšie dve deti, podobne ako priemer. Sú tam skôr zmeny v rámci cirkvi.

Rozpadom tradičných komunít, sťahovaním do miest enormne narástol počet zmiešaných manželstiev, ktoré sú pre menšinovú identitu nevýhodou. Mali sme tu 40 rokov výraznú, tvrdú sekularizáciu, ktorá spôsobila stratu vzťahu k cirkvi a viere. Myslím si, že živá viera je odovzdaná viera a tento proces sa medzi generáciami narušil. U evanjelikov silnejšie ako u katolíkov. Mnohé evanjelické regióny (Turiec, Liptov) boli navyše zasiahnuté industrializáciou, sťahovaním nového obyvateľstva a iné evanjelické regióny (Hont, Novohrad, Gemer) zasa postihlo vysťahovalectvo, keď sa v prihraničných regiónoch priemysel a možnosti zamestnania rozvíjali v menšej miere ako na severe.

Sú evanjelici náchylnejší „podľahnúť“ sekularizačným tendenciám?

Zdá sa, že áno, aj keď sa to nedá paušalizovať. Teórie sekularizácie v západnej Európe považujú reformáciu za dôležitú sekularizačnú „ingredienciu“ už len tým, že sa dokázala narušiť hegemónia stredovekej cirkvi. S tým sa spája aj vyššia vzdelanostná úroveň, väčší príklon k racionalizmu, individualizmu, čo sú všetko parametre, ktoré urýchľujú prienik modernizačných a aj sekularizačných prvkov medzi evanjelikov.

Takže sekularizáciu majú evanjelici akoby „v génoch“. Ešte stále platí, že evanjelickí veriaci sú v priemere vzdelanejší alebo to už dávno neplatí?

Pojem sekularizácia možno pôsobí strašidelne, ale tento proces nemusí automaticky prinášať stratu viery, ide najmä o ústup významu cirkvi a náboženstva v živote spoločnosti, jednotlivca. Prejaví sa to najmä menšou deklarovanosťou k oficiálnym cirkvám a účasťou na jej živote.

Pokiaľ ide o vzdelanie, tak v roku 2011 sa ukázalo, že medzi evanjelikmi je mierne nadpriemerný podiel vysokoškolsky vzdelaných osôb, 18 % u evanjelikov a 16,4 % v celej populácii Slovenska. Avšak aj v tomto ukazovateli sú regionálne rozdiely – napríklad v bratislavskom Starom Meste má až 48 % evanjelikov skončenú vysokú školu, čo je najviac spomedzi okresov v SR.

Inzercia


Zdroj: Juraj Majo

Aká je situácia v ostatných protestantských cirkvách na Slovensku, resp. v Európe?

Ako vcelku životaschopné skupiny sa javia menšie protestantské cirkvi, uvidíme, či je to trvalý jav. Ale situácia je u nás podobná ako v iných európskych krajinách a netýka sa len protestantských cirkví. Kresťanstvo v Európe je v procese výrazných premien. V západnej Európe prebiehala v druhej polovici 20. storočia tzv. mäkká sekularizácia pod vplyvom kultúrno-spoločenských zmien, ktoré pretvorili náboženskú situáciu nielen v protestantských, ale aj katolíckych krajinách. V mnohých postkomunistických krajinách síce došlo k oživeniu, ale netrvalo dlho.

Navyše sa mi zdá, že sa najmä v pravoslávnych krajinách udomácnila určitá forma cézaropapizmu, keď sa spojila cirkevná moc s politickou. Spojenie trónu a oltára bolo pre cirkvi vždy zničujúce, lebo sa často vzdialila potrebám bežného človeka a riešila radšej politiku namiesto pastorácie. Nemusíme hľadať príklady ďaleko, stačí sa pozrieť, ako stráca svoju pozíciu katolícka cirkev v susednom Poľsku.

Znamená to, že snaha poľskej katolíckej cirkvi angažovať sa v politike má negatívny dosah na postoje samotných Poliakov, ktorí neprihlásením sa ku katolicizmu odmietajú toto politické angažovanie sa?

Nemusí to hneď znamenať, že sa Poliaci prestanú hlásiť ku katolicizmu. Je to komplexná otázka a má viac rovín, nielen politickú. V Poľsku sú národná a katolícka identita veľmi silno zrastené a tak je prepojenie politickej a cirkevnej moci do určitej miery akoby legitimizované. Časť spoločnosti, najmä mladší, vzdelanejší ľudia žijúci v mestách, už toto nemusí vnímať s pochopením a ak sa k tomu pridajú aj niektoré medializované kontroverzie, ktoré tamojšia cirkev zažíva, tak sa začnú ozývať.

Prieskumy naznačujú, že mladšia generácia cirkvi dôveruje oveľa menej ako staršia. Sociológovia tak už teraz označujú Poľsko za najrýchlejšie sa sekularizujúcu krajinu Európy, a to najmä tým, že katolícka cirkev má v krajine veľmi vysoké zastúpenie. Uvidíme, ako sa to vyvinie, ale nejaký pohyb tam už je.

Sociológovia tak už teraz označujú Poľsko za najrýchlejšie sa sekularizujúcu krajinu Európy, a to najmä tým, že katolícka cirkev má v krajine veľmi vysoké zastúpenie. Zdieľať

Časť slovenských evanjelikov totiž kritizuje nečinnosť cirkevných predstaviteľov pri pomenovávaní vážnych spoločensko-politických problémov.

Toto je priam hamletovská otázka. Nečinnosť, kritika alebo priame angažovanie cirkvi pri pomenovávaní spoločenských problémov či v politike je v našej spoločnosti veľmi polarizujúci element. Čiže časť spoločnosti to od cirkví očakáva, časť je zásadne proti. Jeden príklad: výskumy religiozity ISSP (International Social Survey Programme – Religion) v roku 2018 ukázali, že na Slovensku 68 % respondentov silno súhlasí alebo súhlasí s tvrdením, že by cirkevní predstavitelia nemali ovplyvňovať veriacich pri voľbách.

Z údajov zo sčítania presne zistíme aj vekovú štruktúru obyvateľov Slovenska, ale aj vekovú štruktúru podľa národnosti a náboženstva. Ide o veľmi dôležitý indikátor, ktorý relatívne presne hovorí o budúcnosti akejkoľvek populácie. Ako je na tom ECAV z tohto hľadiska?

Vekové pomery veľmi verne odrážajú situáciu za ostatné dve-tri generácie. Odráža sa v nich to, čo som naznačil skôr – teda spomalenie až obmedzenie medzigeneračného prenosu viery. Ak to mám zhrnúť, sme v situácii, keď už vymreli veľmi silné generácie evanjelikov narodených v 20.-30. rokoch. Tí ešte vyrastali v tradičnom prostredí a neboli tak výrazne ovplyvnení socializmom. Najstarší sú v súčasnosti tí, ktorí sa narodili po druhej svetovej vojne a tvoria v súčasnosti najpočetnejšiu zložku evanjelickej populácie. Týchto ešte rodičia pokrstili, mnohí sú aj konfirmovaní, ale v dospelosti častejšie stratili vzťah k cirkvi a neviedli k nej svoje deti.

V tomto vidieť, že evanjelická cirkev je akýmsi spoločenstvom diskontinuity. Ak vojdete v bežnú nedeľu do niektorého vidieckeho kostola, tak uvidíte zväčša vdovy, jednotlivcov, menej páry a málokedy celé rodiny.

Aké je náboženské správanie silnej generácie tzv. Husákových detí, teda detí vychovávaných početnou povojnovou generáciou, ktorá, ako ste spomenuli, vo väčšej miere stratila vzťah k cirkvi?

Na príklade evanjelikov to môžem priblížiť na jednoduchom ukazovateli zo sčítania v roku 2011. V povojnovej generácii, do ktorej v roku 2011 patrili 50- až 60-roční, mali evanjelici podiel 7 %, medzi tzv. Husákovými deťmi, v tom čase 30- až 40-ročnými, bol podiel 5 % a v generácii narodenej po roku 2000 už len 4 %.

Nemusí sa zdať, že sú to veľké skoky, ale údaje napríklad za povojnovú generáciu sú po 50-60 rokoch života a zároveň sú to tí, ktorí sa v nejakej miere za evanjelikov ešte považujú. Nevieme presne vyčísliť, aká veľká časť týchto evanjelikov sa odklonila od cirkvi, ale nebude to málo.

Zachovali sa na Slovensku ešte tradičné evanjelické regióny alebo aj tu dochádza už k posunom? Sú ešte regióny, kde evanjelici kvantitatívne rastú?

Hoci sa zdá, že aj táto otázka bude mať jednoznačne neradostnú odpoveď, nie je to úplne tak. Evanjelická cirkev v tomto nie je jednoliatou a lepší obraz ako sčítania nám ponúkajú vnútrocirkevné štatistiky o veľkosti zborov. Keď sme v roku 2011 dokončili Historický atlas ECAV na Slovensku, tak z databáz sa nám ako jedny z najviac životaschopných v období socializmu ukázali zbory v Šarišsko-zemplínskom senioráte, najmä v jeho šarišskej časti. V súčasnosti sa situácia aj v súvislosti s inými spoločenskými pomermi mení. Súvisí to najmä s migráciou západným smerom.

V rozličnej miere rastú, alebo aspoň nestagnujú, všetky cirkevné zbory na území Bratislavy, prírastok vykazujú aj zbory v zázemí mesta, kde vznikajú rozsiahle osídlené plochy. Do zázemia Bratislavy sa sťahuje obyvateľstvo z celého Slovenska, medzi nimi aj množstvo evanjelikov. Prisťahovalectvo spomaľuje pokles aj v zboroch v iných krajských mestách na západe – Nitra, Trenčín, Trnava.

V kontexte spoločenského vývoja je prekvapujúce, že v ostatných rokoch má mierny nárast aj Gemerský seniorát. No na druhej strane je veľká skupina výrazne vymierajúcich zborov na juhu stredného Slovenska či mnohých tzv. presídleneckých zborov na juhu západného Slovenska. Uvidíme, ako sa tieto procesy v budúcnosti vyvinú.

Kto je Juraj Majo

Absolvoval doktorandské štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave a v Szegede. Od roku 2010 pôsobí ako odborný asistent na Katedre ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja Prírodovedeckej fakulty UK. V roku 2011 sa v širšom autorskom kolektíve podieľal na vydaní Historického atlasu ECAV na Slovensku. Aktuálne s kolegami z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV pracuje na projekte etnografického výskumu nenáboženskosti a sekularizmu v modernej slovenskej spoločnosti. Žije v Bratislave a pôsobí aj ako kantor v Cirkevnom zbore ECAV Sládkovičovo.

Rozhovor pôvodne vyšiel v týždenníku Evanjelický posol spod Tatier č. 5-6/2021. 

Odporúčame