Keďže prípadná návšteva Slovenska je naviazaná na také veľké podujatie, akým je Medzinárodný eucharistický kongres v Budapešti, tak o to viac je podmienená vývojom pandemickej situácie. Videli sme to aj pri ceste do Iraku.
Na druhej strane, keď už Svätý Otec používa vyjadrenia, aké zazneli počas letu z Iraku, vidno, že sa tým zaoberá. Nie je to len v polohe „zbožného priania“ pápeža, ktorý túži navštíviť zaiste veľa krajín. Podľa všetkých signálov môžeme považovať za isté, že sa seriózne pracuje s touto alternatívou.
Určite to nebola spontánna reakcia, lebo je zrejmé, že pozná program kongresu, bol informovaný o vzdialenosti do Bratislavy a podobne. To všetko dosvedčuje, že sa tým Svätá stolica a Svätý Otec reálne zaoberá.
Takmer každý, s kým sa pápež stretne, ho pozýva na návštevu. Ale tomu by som nedával veľkú váhu. Potom poznáme oficiálne pozvania, ktoré mu odovzdajú predstavitelia štátov, čo sa aj stalo zo strany pani prezidentky. Štátny sekretariát Svätej stolice má oddelenia, ktoré majú na starosti jednotlivé krajiny, resp. viacero krajín z tej istej oblasti, kde neustále študujú situáciu a majú veľmi živý a konkrétny obraz.
Keď sa už vážnejšie uvažuje o apoštolskej návšteve, v danej sekcii sa dôkladne preberajú všetky okolnosti. Už akým spôsobom to prebieha, či iniciatívne prejaví záujem samotný pápež alebo mu predložia alternatívy, keď sa pracuje na dlhodobom kalendári, to by boli iba dohady.
Svätý Otec je známy tým, že cestuje najmä do krajín, kde niečo horí. V tomto prípade je hlavným dôvodom eucharistický kongres v Maďarsku, čo je skôr pozitívna náboženská aktivita – cirkevná udalosť s iným tónom, ako bola návšteva v Iraku, kde povzbudil prenasledovaných pre vieru a vynaložil veľké úsilie v prospech zmierenia.
Práve po návšteve Iraku pápež priznal, že táto cesta ho vyčerpala viac, ako predchádzajúce. Iste aj tento aspekt bude musieť brať čoraz viac do úvahy. Avšak, ak by napriek tomu Slovensko navštívil, bola by to pre nás o to väčšia pocta i záväzok.
Treba povedať, že my Slováci sme boli veľmi rozmaznaní, lebo Ján Pavol II. tu bol trikrát, nespočetne veľakrát prijal naše oficiálne delegácie vo Vatikáne. Ak sa pozrieme na glóbus a vidíme, akou malou bodkou je Slovensko, bolo by dosť odvážne či neskromné čakať, že každý pápež by mal automaticky prísť aj k nám.
Napokon, u nás nefigurovalo ani nejaké významné výročie či iná dôležitá udalosť, ktorá by bola dôvodom takejto udalosti.
„Treba povedať, že my Slováci sme boli veľmi rozmaznaní, lebo Ján Pavol II. tu bol trikrát, nespočetne veľakrát prijal naše oficiálne delegácie vo Vatikáne.“Zdieľať
Možno o tom len špekulovať, no je dosť možné, že ak by Benedikt XVI. navštívil Slovensko krátko pred nástupom Františka, tak by sa k tomu teraz Svätý Otec až tak neprikláňal, lebo z Maďarska je predsa blízko aj do iných krajín. Čiže určite môže hrať rolu aj tento fakt, no dôležitejšie je pýtať sa, čo nám môže jeho návšteva priniesť.
Program bude do veľkej miery záležať od aktuálnej epidemiologickej situácie. V tejto chvíli je otázne, či bude napríklad reálne plánovať stretnutie s väčším množstvom veriacich – aspoň za podmienky odstupov, ako boli teraz v Iraku – alebo by sa to zúžilo trebárs na vešpery v Dóme sv. Martina a stretnutie s biskupmi, kňazmi a rehoľníkmi, omšou slávenou v diskrétnom prostredí a prenášanou médiami.
Všetko sú to však len dohady, isté je, že v programe toho nebude môcť byť veľa. A možno sa tu bude cítiť veľmi dobre alebo unavene a rozhodne sa tu zostať o deň dlhšie. Domýšľať môžeme všeličo, ale na reálnu podobu si treba počkať.
Cieľom každej návštevy pápeža je povzbudiť veriacich vo viere. On vie, že všade čelia kresťania nejakým výzvam. Toto možno očakávať, no zároveň vzhľadom na charizmu Svätého Otca, ktorý je nepredvídateľný, môžeme čakať aj prekvapenia. Niekedy sú to len jedna-dve vety, ktoré spontánne vloží do pripraveného textu a obletia celý svet.
To si netrúfam odhadovať. Pri poslednej návšteve Jána Pavla II. bola iná situácia, išlo o dlhšiu návštevu, on bol živo zaangažovaný do diania vo Vatikáne. Teoreticky môže byť v tom čase na Slovensku, čo aj zvykol, a privítať Svätého Otca spolu s našimi biskupmi. No to sú iba špekulácie.
Malo by to vplyv na diplomatické a protokolárne záležitosti. Hoci v praxi sa ťažko oddeľuje štátny a cirkevný rozmer. Dôraz by, samozrejme, bol na náboženskom programe, čo neznamená, že pápež by prišiel ako persona privata. Vždy je aj predstaviteľom štátu. A napokon, isto bude aj zo strany Slovenskej republiky záujem, aby sa mu dostalo aj oficiálne štátne prijatie a nepostavilo by sa k tomu len tak, že prišiel za veriacimi, tak mu dáme limuzínu a policajný sprievod.
Možno si predstaviť privítanie a krátke stretnutie s verejnými činiteľmi hneď po príchode. Vzhľadom na krátkosť času nemožno predpokladať nejaké veľké oficiálne prijatia.

Marián Gavenda počas návštevy Jána Pavlla II. v Bratislave 14. septembra 2003. Foto: archív M.G.
V roku 2003 bolo treba zabezpečiť veľa miest, celú komplikovanú logistiku. V tomto prípade by bolo všetko zúžené zrejme na jedno miesto. Treba si však uvedomiť, že pozornosť svetových médií by bola opäť upriamená na Slovensko. Síce hlavne na eucharistický kongres a Maďarsko, ale keďže by pápež šiel extra na Slovensko, tak aj na nás. Preto je dôležité, ako sa na to pripravíme.
Moja skúsenosť z poslednej návštevy, kde som mal na starosti celú mediálnu štruktúru, je, že sme podcenili tento čas pred samotnou návštevou. Už dva dni pred príchodom pápeža bolo u nás akreditovaných asi 1 200 novinárov a vyše sto televíznych štábov a potrebovali produkovať správy. Bolo treba sprostredkovať ľudí, ktorí budú odpovedať na ich interview. Bola to úžasná šanca povedať niečo o Slovensku, o cirkvi i našej skúsenosti s komunizmom. Mať toľko médií upriamených na jedno miesto, to je veľká šanca aj z pohľadu reprezentácie našej krajiny, nielen Katolíckej cirkvi.
„Isté je, že ak pápež venuje silu a čas nám, malo by tu byť úsilie aj o prípravu z našej strany.“Zdieľať
Nechcem mudrovať, čo by kto mal robiť, ale isté je, že ak pápež venuje silu a čas nám, malo by tu byť úsilie aj o prípravu z našej strany. Nebrať to len tak, že sa pozriem na pápeža osobne či v televízii, že je aj v našej Bratislave. Namieste je najmä vnútorná príprava – či už cez katechézy vo farnostiach, alebo si pozrieť či vypočuť niečo z jeho náuky. Lebo našim ľudom je pápež František blízky a sympatický hlavne emotívne, občas sa nejaký výrok viac rozoberá, ale teraz by bolo vhodné možno zvoliť nejakú tému, aby to bola systematická príprava.
Netreba takisto podceniť riziko, ktoré spočíva v tom, že prípadná návšteva by bola hneď po letnom období. Rozbiehať niečo koncom leta by už bolo neskoro. Vlastne, po Veľkej noci už je najvyšší čas.
Všeobecné nastavenie voči nemu je skutočne pozitívne. Problém je skôr v tom, že tí, čo boli negatívne naladení voči Jánovi Pavlovi II. alebo Benediktovi XVI., teraz uprednostňujú vkladať pápežovi Františkovi do úst niektoré polopravdy a využívajú jeho sympatiu. Môžeme teda očakávať skôr to, že sa v médiách objavia nejaké pseudotémy či pseudoproblémy.
Tým, že aj vo Vatikáne sa letné prázdniny kvôli rímskym horúčavám dosť rešpektujú, a keďže sa tu bavíme o termíne začiatkom septembra, tak všeobecne platí, že čo sa neurobí do leta, už by sa ťažko stíhalo. Dá sa preto predpokladať, že to bude do leta. Lenže opakujem, nemáme bežnú situáciu, a preto aj štandardné praktiky môžu dopadnúť inak. Navyše, treba brať do úvahy aj nepredvídateľnú charizmu pápeža Františka. Varujú ho, aby niekde nešiel a on ide – alebo naopak.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.