Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
19. apríl 2021

Otvorené kostoly

O prvé bohoslužby bol veľký záujem, kňazi ani veriaci neskrývali emócie

Ako vyzerali ranné omše po niekoľkomesačnom zákaze verejných bohoslužieb? Boli sme sa pozrieť na viacerých miestach.

O prvé bohoslužby bol veľký záujem, kňazi ani veriaci neskrývali emócie

Kostola obrátenia sv. Pavla v Žiline. Foto – Postoj/Juraj Brezáni


Ružomberok: Guľôčkový systém hlásil „vypredané“

Prvá omša po takmer štyroch mesiacoch sa vo farskom kostole sv. Ondreja v Ružomberku začala o šiestej hodine ráno.

Desať minút pred jej začiatkom je v sklenenej miske umiestnenej spolu s dezinfekciou za kostolnou bránou približne 30 guľôčok. Do úvodného zvonenia k nim pribudlo aj zvyšných 23 z druhej misky. Guľôčkový systém signalizuje, že 53 miest, ktoré je možné obsadiť pri aktuálnych podmienkach, je zaplnených.

Niekoľkí veriaci, ktorí dobehli na poslednú chvíľu, tak museli svätú omšu prežiť pred hlavným vstupom do kostola.   

„Je to zvláštny pocit vidieť sa po takom dlhom čase. No o to som radšej, že opäť môžeme byť spolu a sláviť eucharistiu,“ víta ľudí ružomberský dekan Dušan Škrabek.

Tak ako mnoho ďalších kňazov a veriacich považuje uplynulý dlhodobý zákaz bohoslužieb za neprimeraný. Rovnako ako terajšie nariadenie jedného veriaceho na 15 štvorcových metrov. „Avšak rešpektujeme to, rovnako ako všetky doteraz prijaté opatrenia,“ reaguje Škrabek pre denník Postoj.

Nad tým, či sa po dlhej pauze vrátia do kostola všetci veriaci, sa nateraz nezamýšľa. „Cirkev nie je len o počtoch veriacich. Je to božsko-ľudská ustanovizeň, ktorú založil Ježiš Kristus. Skôr uvažujem a zamýšľam sa nad tým, ako by sme mohli ešte viac pastoračnou službou prehĺbiť vieru v srdciach našich veriacich. To ostatné je otázka Božej milosti,“ uvažuje ružomberský dekan.  

Žilina: V kostole po 110 dňoch

Pred vstupom do Kostola obrátenia sv. Pavla v Žiline stojí pred šiestou hodinou jeden z miestnych kapucínov a usmerňuje ľudí. Keďže z uznesenia vlády vypadla avizovaná povinnosť mať pri sebe negatívny test, prichádzajúci nemusia prechádzať kontrolou, takže sa netvorí žiadny rad.  

„Bohu vďaka, že ste prišli,“ prihovára sa veriacim na začiatku bohoslužby kapucín Tomáš Fusko. Od posledného verejného slávenia uplynulo presne 110 dní.


Veriaci počas svätej omše vo františkánskom kostole Zvestovania Pána v Bratislave. Foto – TASR/Dano Veselský

Inzercia

„V týchto chvíľach ma napĺňa veľká radosť. Opäť sa môžeme vidieť s kostolníkmi, lektormi, veriacimi. Myslím, že rovnaká radosť bola viditeľná aj v ich očiach,“ zhrnul brat Tomáš svoje dojmy pre denník Postoj.  

Podobne to vyzeralo aj v žilinskej Katedrále Najsvätejšej Trojice, kde sa svätá omša začala o siedmej hodine. Napriek neprítomnosti organizátorov si ľudia sadali len na vyznačené miesta tak, aby dodržiavali potrebné rozostupy. 

Piešťany: Viac emócií medzi ľuďmi

Ranné mrholenie sprevádza prichádzajúcich na omšu o ôsmej hodine v Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie v Piešťanoch. Posledná verejná bohoslužba bola v kúpeľnom meste na Silvestra.

„Idete na svätú spoveď?“ pýta sa jezuitský páter vo vestibule, keď vidí, že si obzerám interiér kostola. „Sadnite si na voľné miesto, ale tak, aby ste mali dostatočný odstup,“ upozorňuje ma, keď odvetím, že idem len na omšu.

V kostole sedí do 30 ľudí, zväčša starších, medzi nimi sú výrazné rozostupy. Každá druhá lavica je zapáskovaná, miesta na sedenie označujú šípky.

„Tak sme zase spolu, ktovie dokedy a v akom počte, ale taký je život,“ privíta veriacich na úvod bohoslužby celebrujúci jezuita Róbert Gočala. Druhý páter zostáva vo vestibule a dohliada na počet veriacich.

Desiatka ľudí sa stihne počas 25-minútovej omše aj vyspovedať. Páter z vestibulu po evanjeliu vojde do kostola, skontroluje ľudí, jednu pani „presadí“ a vyjde do jezuitskej záhrady.

Viac emócií cítiť po skončení omše vonku pri bicykloch. „Tak rada vás vidím,“ hovorí pani dvom ďalším kamarátkam. „Tak aj vy ste došli? No vidíte, viac ľudí tam byť nemohlo,“ analyzuje opatrenia dvojica dôchodkýň kráčajúc domov.

Zdá sa, že život sa postupne vracia do normálu.

Odporúčame