Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Evanjelici Svet kresťanstva
07. máj 2021

Kazateľ Curt Westman

Je Boh dobrý aj pre ťažké časy?

Rozhovor s Curtom Westmanom, ktorý je jedným z prednášajúcich na víkendovej konferencii EVS 2021.

Je Boh dobrý aj pre ťažké časy?

Curt Westman sa narodil v septembri 1947 ako nemanželské dieťa na severe Švédska. Nikdy nevidel svojho otca a jeho matka sa o neho nedokázala postarať. Keď spätne pozerá na začiatok svojho života, hovorí: „Veľmi rýchlo som pochopil, že som bol len nehodou a že tento svet by bol lepší, keby som sa nikdy nebol narodil.“

Po svojich adoptívnych rodičoch dostal priezvisko Westman. A aj keď jeho meno v preklade znamená „muž západu“, jeho srdce a veľká časť služby patria práve ľuďom z bývalého východného bloku. Cesta k tomu však bola dlhá.

Keď mal Curt asi 15 rokov, začal vystupovať v zábavných predstaveniach, na ktorých imitoval švédskych politikov. V tom čase začal piť a zaplietol sa do kriminálnych aktivít. Keď mal 17 rokov, bol odsúdený na dvojročný výkon trestu a následne prešiel duchovnou konverziou. Hovorí, že táto skúsenosť prevrátila jeho život naruby.

V roku 1966 ako 19-ročný začal verejne kázať, prvých sedem rokov ako člen Armády spásy. V roku 1969 začal študovať na biblickej škole v Osle. V roku 1975 bol povolaný za kazateľa na severozápad Švédska a v roku 1982 ho Nórska evanjelická misia pozvala byť kazateľom v Nórsku.

Od roku 1985 spolupracoval s organizáciou Open Doors, ktorá sa zameriavala na pašovanie Biblií a inej náboženskej literatúry do krajín východného bloku. V rokoch 1993 – 2002 spolupracoval s rozhlasovou sieťou TWR (Trans World Radio) na príprave zamyslení nad Bibliou, ktoré sú doteraz vysielané. Je ženatý, s manželkou Arnhild žijú v Nórsku, majú päť detí a šesť vnúčat.

Curt, pracuješ ako kazateľ Božieho slova. Čo si pod tým máme predstaviť?

Od roku 2014 pôsobím ako učiteľ Biblie na voľnej nohe. Toto rozhodnutie som urobil, aby som mal viac času na Slovensko a tiež aby som mohol ľahšie prijímať pozvania z Fínska, Švédska a Dánska. Obsahom mojej práce je príprava a prednášanie príhovorov na rôzne duchovné témy, výklady Biblie a podobne. Nejde ani tak o informatívne prednášky ako skôr o pozvanie k reakcii a akcii vo viere.

Ľudia môžu byť prekvapení, že Slovensko celkom dobre poznáš. Čím to je?

V roku 1994 som bol rečníkom na medzinárodnej konferencii kresťanských rádií vo Fínsku. Zo Slovenska tam vtedy bola Viola Fronková, vtedy riaditeľka Evanjelického mediálneho centra v Bratislave (dnes EVS), ktorá ma pozvala prísť a navštíviť nejakých farárov na Slovensku.

Prvým, ktorého som navštívil, bol dnes už nebohý Ján Bohdan Hroboň, ktorý bol vtedy farárom v Martine (otec súčasného biskupa Západného dištriktu ECAV, pozn. red.). Od toho dňa, po tom, čo som stretol tohto muža, Boh vložil Slovensko do môjho srdca. Koľkokrát som odvtedy navštívil Slovensko, ani nedokážem spočítať.

Bol si zapojený do služby ľuďom vo východnom bloku aj počas studenej vojny. Čo to znamená?

V roku 1985 som navštívil Prahu a Brno, aby som tam preniesol Biblie. Vysielal som aj tímy do Prešova a na mnohé miesta na Slovensku a do Maďarska. Ale sám som v tom čase väčšinou cestoval do Rumunska. To preto, lebo len veľmi málo ľudí tam bolo ochotných ísť z dôvodu prísnych kontrol a režimu, ktorý tam vládol.

Ako si v tom období zažíval Božiu dobrotu?

Počas tých ôsmich rokov, čo som pašoval literatúru, som bol často veľmi vystrašený a vyľakaný. Rumunská tajná polícia Securitate bola všade. A ja som nikdy nebol silný, odvážny ani veľmi bystrý. Jednoducho som bol len ochotný slúžiť druhým. A to je všetko, čo Boh od nás potrebuje. On dokáže použiť kohokoľvek, kto je ochotný. Môže použiť kohokoľvek, teba i mňa. Dnes som mu veľmi vďačný, že ma povolal, keď som mal 19 rokov.

Naučil som sa, že po páde Adama a Evy do hriechu vstúpili do sveta choroby, smrť, nenávisť a zlo, ale Boh je dobrý. Rozhodol som sa riadiť sa radou apoštola Pavla: „A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach...“ a „Čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša...“ (Kolosanom 3:15 a 17).

Inzercia

Nemusíme s Bohom zápasiť. Ale potrebujeme sa rozhodnúť žiť v jeho prítomnosti – so všetkými svojimi starosťami. Zrak máme upretý na Boha, nie na zlý svet. Potrebujeme pochopiť, že Boh je našou najväčšou potrebou. Len potom začneme skutočne žiť.

Spomínaš si aj na nejakú príhodu z toho obdobia?

Spolu s kolegom sme kráčali tmavou ulicou v malom rumunskom mestečku. Hľadali sme konkrétne číslo domu, kde sme mali dostať informáciu, kde a ako by sme mali v tú noc doručiť Biblie. Pre tmu nebolo možné zistiť čísla domov. Prešli sme ulicou trikrát, ale bez úspechu.

Potom môj kolega zasvietil baterkou na niečo, čo podľa nás mohol byť hľadaný dom. O niekoľko sekúnd neskôr ulicu zalialo veľmi silné svetlo a my sme rýchlo zmizli. Asi po 30 minútach sme sa vrátili, ale ulica bola stále silne osvetlená. Tak sme sa vrátili asi o ďalšiu polhodinu a teraz už bola ulica opäť tmavá. Ale veľká brána do toho domu bola zamknutá. Strach nám hovoril, aby sme to vzdali. Viera nám hovorila, aby jeden z nás šiel naspäť do auta a tam čakal, kým ten druhý preskočí plot a zaklope na dvere. A obaja sme sa museli modliť, aby to bol ten správny dom. Rozhodli sme sa, že späť k autu sa vrátim ja.

Steven mal preliezť plot a zaklopať na dvere. Ak by sa Steven nevrátil do 40 minút, mal som ísť autom za mesto a schovať Biblie v lese. Potom sa vrátiť a na miestnej polícii požiadať o pomoc pri hľadaní Stevena. Veľmi sme sa báli. Ale nedovolili sme strachu, aby ovládol naše rozhodnutie a konanie. Boh nám dal na to silu. Ešte v tú noc sa nám podarilo odovzdať Biblie tým, ktorí čakali na Božie slovo. Áno, v tú noc sme zažili Božiu silu! Ale boli sme na smrť vystrašení.

Zažiť Božiu moc pre mňa nikdy neznamenalo, že som sa sám cítil silný alebo že by som mal pocit, že som muž, ktorý zvláda danú úlohu. Pre mňa to znamenalo mať odvahu na to, aby som sa rozhodol urobiť, čo je správne, aj napriek svojmu strachu. Nedopustiť, aby strach ovplyvnil moje rozhodnutie. Ale rozhodnúť sa urobiť to, čo Boh naplánoval, a chcieť to urobiť. Vybrať si to, aj keď sa bojím. Sám seba som sa pýtal: Čo je správne? Čo chce Boh?

Roky si zapojený v kresťanskej činnosti. Ako môžeme Bohu dôverovať tvárou v tvár životu?

Potrebujeme rásť vo vzťahu s Bohom. Znamená to učiť sa tomu, čo od nás žiada, a potom urobiť to najlepšie, čo vieme, aby sme to dosiahli. Naše zameranie je na Boha a jeho záchranu. Keď Ježiš povedal, že sa musíme znovu narodiť, to nebol príkaz, ale Božia ponuka pre náš život.

Rád by som hovoril o svojej silnej viere. Ale nerozmýšľam nad tým, ako silno cítim, že verím. Radšej budem hovoriť o tom, aký je silný ten, do ktorého vkladám nádej. Verím v Ježiša Krista, Mesiáša, Božieho Syna! A otázka znie: „Aký silný je on? Hovorí pravdu? Plní svoje sľuby? Má moc ich dodržať?“ Moja viera je taká silná, ako ten, v ktorého som uveril.

Si pravidelným hosťom a rečníkom na konferenciách EVS, ktoré bývajú v máji. Toto je už druhýkrát, čo nemôžeš osobne prísť, ale poslal si nám videoposolstvo. Môžeš aspoň naznačiť, čo je jeho obsahom?

Mám privilégium byť účastníkom týchto konferencií od ich začiatku v 90. rokoch. No v dôsledku pandémie som nemohol pricestovať na Slovensko ani vlani, ani teraz. Slovensko však často navštevujem v modlitbách. Keďže väčšina rôznych podujatí bola pre pandémiu zrušená, mám oveľa viac času modliť sa, tak to využívam. A je to dobrý čas. Nesmieme zabúdať, že Boh má veci stále pod kontrolou. Veľa ľudí sa sťažuje aj na Boha, hovoria, že pre to množstvo zla vo svete Boh nemôže existovať. Nikdy som však nikoho nepočul nadávať na Satana, keď sa zapletú so zlým, sťažujú sa na Boha.

Keď v roku 1966 prišiel Ježiš do môjho života, povedal mi: „Nasleduj ma.“ A ja som mu povedal svoje áno. Od toho dňa ho nasledujem a pokiaľ som zdravý a mám silu, budem mu slúžiť. A teraz cezo mňa volá aj teba: „Nasleduj ma!“

Nehovorí o novej záľube – on volá k nasledovaniu bez ohľadu na dôsledky a cenu. Buďme teda silní v Pánovi a v jeho moci, ako hovorí Pavol v Efezanom 6:10. A Biblia je v tomto veľmi jasná: Poslušnosť a podriadenie sa nie je voliteľnou časťou kresťanského života. Kristus je vzkriesený a dnes ťa volá. A človek môže odpovedať len buď áno, alebo nie.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.