Opát Ambróz Martin Štrbák Gregoriánsky chorál je modlitbou i hudobnou teológiou, očaril aj protestantov

Aký je význam a poslanie gregoriánskeho chorálu?

Cirkevné dokumenty, ktoré sa zaoberajú chrámovou hudbou, kladú veľký dôraz na gregoriánsky chorál. Označujú ho ako vlastný spev západnej liturgickej tradície. Jeho význam je teda veľmi veľký, hoci to tak možno na prvý pohľad nevyzerá. Gregoriánsky chorál okrem toho, že je hudobným druhom, je aj modlitbou. Zhudobňuje totiž proprium svätej omše, čo sú jej menlivé časti, a tiež liturgiu hodín.

Textovú predlohu k spevom omšového propria nájdeme v Rímskom misáli – knihe nevyhnutnej k sláveniu svätej omše. Táto kniha teda spája liturgiu a hudbu do jedného celku, pričom gregoriánsky chorál je neodmysliteľnou súčasťou tohto spojenia, hlavne vďaka svojmu textovému východisku, vďaka svojmu zdroju.

Čím sa odlišuje gregoriánsky chorál od inej chrámovej hudby?

Chorál sa od inej chrámovej hudby odlišuje už svojimi kompozičnými východiskami. Neskoršia chrámová hudba – bez ohľadu na to, či ide o majstrov renesancie, ako bol napríklad Palestrina, alebo neskorších slohov ako Monteverdi, Bach, Mozart, Haydn a ďalší – sa vyvíja v celkom inom prostredí, z iných pohnútok, v inom chápaní hudby a v iných hudobných zvyklostiach. Chorál nerieši tóninu, rytmus alebo absolútnu výšku tónu, nehovoriac o notovom zápise, bez ktorého si neskoršie diela hudobných dejín nevieme predstaviť.

V čom spočíva jeho hĺbka, krása a pridaná hodnota?

Chorál je modlitbou, ktorá je prednášaná spevom. Ten je zas považovaný za vrchol ľudskej umeleckej činnosti. Výstižne to vyjadril sv. Augustín: „Kto dobre spieva, dvakrát sa modlí.“ Gregoriánsky chorál sa nepohybuje v absolútnych hudobných intenciách, aké poznáme dnes. Výšku tónu si schola určuje podľa vlastných možností. Namiesto tóniny máme každý spev označený číslom modu, v ktorom má byť prednesený, tempo vychádza z tempa reči a všetky interpretačné poznámky predstavujú malé znamienka nazývané neumy.

Na jednej strane tak jeho odlišnosť predstavuje istá sloboda, na druhej strane je našou povinnosťou venovať mu dostatočné štúdium, aby sme v každom speve boli schopní nájsť jeho teológiu a pridanú hodnotu.

Liturgická konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu Sacrosanctum Concilium udeľuje gregoriánskemu spevu prvenstvo pri liturgických úkonoch. Čím je gregoriánsky spev tak veľmi blízky rímskej liturgii?

Gregoriánsky spev je rímskej liturgii nielen blízky, ale je jej integrálnou súčasťou. Textovým východiskom spevov gregoriánskeho chorálu je totiž Rímsky misál, najdôležitejšia kniha k sláveniu svätej omše. V rokoch 789 až 1963 bol alfou a omegou západnej liturgie práve gregoriánsky chorál. Konciloví otcovia tým chceli poukázať aj na to, že stále pokračujeme v tejto liturgickej tradícii, z ktorej vyrastáme.

„Chorál je modlitbou, ktorá je prednášaná spevom. Ten je zas považovaný za vrchol ľudskej umeleckej činnosti.“Zdieľať

Je toto obdobie aj dôvod, prečo repertoár gregoriánskeho chorálu tvoria spevy práve v latinskom jazyku?

Áno, v týchto súvislostiach je nevyhnutné si uvedomiť, že až do liturgickej reformy v roku 1969 a aj potom, bola latinčina jediným a hlavným cirkevným jazykom. Môžeme dokonca povedať, že znamenala čosi ako angličtina dnes. Ak sme prišli do kostola hocikde na svete, presne sme vedeli rozumieť liturgii práve vďaka latinčine, čo dnes bez dostatočnej jazykovej vybavenosti nie je možné.

Význam latinčiny síce postupne upadá, ale stále ju cirkevné dokumenty označujú ako hlavnú bohoslužobnú reč. A to je dôvod, prečo sú spevy gregoriánskeho chorálu výlučne v latinskom jazyku. Prvý chorál, ktorý bol v inom než latinskom jazyku, je chorál protestantský, ktorý bol v nemčine, resp. národných jazykoch, a objavoval sa na územiach, kde sa darilo protestantizmu.

Niektorý gregoriánsky spev má hudobný doprovod, iný nie. Je za tým nejaký hlbší dôvod?

Gregoriánsky chorál je spev a capella, teda bez doprovodu. V neskorších vývojových fázach sa hlavne vo Francúzsku využíval tzv. bourdon. Išlo o „podklad“, ktorým spravidla býval jeden držaný tón, ktorý hral organ a nad ktorým sa spieval gregoriánsky chorál. Ďalším vývojovým stupňom bolo organum, v rámci ktorého spievali dva alebo viac hlasov. Hlavný hlas, tzv. cantus firmus, spieval melódiu a ostatné hlasy tvorili jednoduchý doprovod – vo väčšine prípadov v kvintách alebo kvartách, ktoré boli považované za čisté intervaly.

Ďalším vývojovým stupňom je potom imitácia, kde jeden hlas prednášal chorálnu melódiu – cantus firmus – a ostatné hlasy ju doprevádzali. Chorál si za svoj zdroj inšpirácie vybrali aj známi skladatelia do svojich úžasných diel. Hoci napríklad Bach bol protestant, v niektorých jeho organových skladbách nájdeme chorálny cantus firmus. Maurice Duruflé napísal úžasnú Messe Cum Jubilo alebo Mozart „prepašoval“ do svojho Requiem melódie gregoriánskeho chorálu.

Vo svojej knihe Gregoriánsky chorál píšete, že „podstatným prvkom v gregoriánskom speve ostáva slovo, ktoré vychádza z vnútra človeka a je jeho odpoveďou na Boží hlas, ktorý človeka oslovuje“. Môžeme vychádzať z toho, že gregoriánsky chorál formuje srdce človeka práve tak ako Sväté písmo či modlitba?

Samozrejme, i spev je forma modlitby. Zvlášť, ak tej modlitbe rozumiete, má to veľký vplyv aj na umelecký prednes. Hoci repertoár gregoriánskeho chorálu tvoria spevy v latinskom jazyku, nie je ťažké preložiť si ich význam do slovenčiny a tak im porozumieť. Keď sa na text pozrieme podrobne, zistíme, že každá melodická zmena má v rámci gregoriánskeho chorálu svoj dôležitý význam.

V gregoriánskom chorále je veľmi dobre viditeľná „hudobná teológia“. Myslím tým, že najdôležitejšie miesto má text, melódia ho len dopĺňa a podčiarkuje dôležité textové momenty. Dobrým príkladom je hneď prvý spev Graduála, teda introitus Prvej adventnej nedele s názvom Ad te levavi, K Tebe dvíham svoju dušu.

Melodická linka presne dopĺňa spev, ktorý z nízkej polohy prechádza do vyššej a dva melodické vrcholy tohto spevu sú pri slovách Bože môj a nezvíťazia (moji nepriatelia nado mnou). Ak ako interpret rozumiem textu, viem túto svoju znalosť pretaviť do interpretácie a tieto miesta nie sú pre mňa len súčasťou hudobného deja, ale aj modlitbou, ktorú môžem predniesť s patričnou naliehavosťou, ktorú si vyžaduje.

Londýnsky Kráľovský filharmonický orchester s doprovodom Rímskej filharmonickej akadémie nahral v roku 2009 album Music From The Vatican – Alma Mater, ktorý zahŕňa i gregoriánsky chorál. Chválospev a modlitby k Panne Márii na ňom prednáša pápež Benedikt XVI., podľa ktorého je „v hudbe prítomné mystérium nekonečnej krásy a umožňuje nám pocítiť prítomnosť Boha opravdivejšie a jasnejšie než mnohé kázne”. Aké ďalšie bohatstvá odhaľuje mystika gregoriánskeho chorálu, ako to vnímate vy?

Gregoriánsky chorál ako celok môžeme považovať za jeden obrovský poklad a nesmierne bohatstvo nielen z hľadiska muzikologického alebo hudobného. Jeho význam tkvie aj v spracovaní, v zhudobnení jednotlivých liturgických textov. Spevy gregoriánskeho chorálu hudobným jazykom zdôrazňujú dôležité slová, dôležité textové časti jednotlivých antifón, ktorých pochopenie dáva týmto spevom úplne nový rozmer.

Hudba je veľmi široký pojem. Gregoriánsky chorál je samostatné univerzum, na ktorého obsiahnutie jeden ľudský život nestačí. Hudba všeobecne je obrovský dar Pána pre nás. Vyvoláva v nás emócie, núti nás zamyslieť sa a je akousi reflexiou okolností, v ktorých jej autor žije. Naproti tomu gregoriánsky chorál v tomto zmysle ťažko možno považovať za hudbu, pretože jeho repertoárom je modlitba. Len výnimočne poznáme autorov jednotlivých spevov, nepoznáme ich zázemie, ich radosti, ich trápenia.

Komponujú súčasní skladatelia aj nové skladby či spevy gregoriánskeho chorálu, nakoľko je toto cirkevné dedičstvo oživované?

Gregoriánsky chorál sa ustálil približne v období 8. storočia. Od toho obdobia nebol dôvod komponovať ďalšie jeho spevy. Ak aj neskôr pribudli niektoré nové sviatky, často mali rovnaké antifóny ako iné sviatky, a tak bolo možné spevy kombinovať, nebol teda dôvod na nové komponovanie.

V neskoršom období, približne v 12. až 13. storočí, vznikali niektoré známe chorálne ordináriá, ktoré sú teda mladšie než základný repertoár. Gregoriánsky chorál je stále živý. V cirkevných dokumentoch, ktoré sa zaoberajú chrámovou hudbou či dokonca liturgiou, stále nachádzame zmienky, ktoré chorál kladú na prvé miesto výberu spevov k liturgii. Myslím, že to hovorí za všetko.

Dnešná mládež potrebuje „prefackanie“ životom

Jaroslav Daniška

Je jediným opátom na Slovensku a druhým najmladším v reholi premonštrátov na svete. Opát a riaditeľ gymnázia v Košiciach Ambróz Martin Štrbák.

Začiatkom 90. rokov sa na hudobnú scénu dostal do popredia zmodernizovaný gregoriánsky chorál, teda hudobníci prepracovali moderné hity do štýlu, ktorý sa pripodobňuje spevu stredovekých mníchov. Má tento štýl niečo spoločné s autentickým gregoriánskym chorálom alebo odoberá z jeho pôvodnej vznešenosti, posvätnosti tú podstatnú krásu?

Tento štýl hudby má s pôvodným chorálom len veľmi málo spoločného. Vnímam to tak, že danému interpretovi do piesne „pasoval“ práve kvázi mníšsky spôsob prednesu, ktorý použil. Nevidím za tým nejakú mimoriadnu snahu o propagáciu a využitie gregoriánskeho chorálu.

V mnohých dnes obľúbených populárnych piesňach nachádzame stopy, motívy, úryvky slávnych diel dejín hudby. Pravdepodobne je za tým to, že sú melodické a dobre sa s nimi pracuje. Toto však nie je možné robiť s chorálom, ktorý nie je tonálny, ale modálny. Jeho repertoár presahuje naše tonálne cítenie, čo môže byť samo osebe takým znamením jeho nadprirodzenosti a snahy jeho dávnych autorov aj takouto cestou sa priblížiť k Stvoriteľovi a Pánovi všetkého.

Ako vnímate stav súčasnej slovenskej „gregoriánskej reality“?

Gregoriánsky chorál nie je v centre záujmu širokej verejnosti. Ide o štýl života Bohu zasvätených osôb. Tieto skutočnosti vo mne žijú a sú nad všetkými negatívami našej jemne rozvinutej cirkevnej hudby. Môžeme ho považovať skôr za „úzkoprofilový tovar“, ktorý nemožno dostať v bežnej „prevádzke“ v hociktorom meste.

„V minulosti bolo úplne bežné, že do seminára alebo do kláštora vstúpil človek, ktorý disponoval hudobným vzdelaním, ktoré chcel ďalej rozvíjať. Dnes je to už inak.“Zdieľať

Naprieč Slovenskom sa však nájdu zaujímavé osobnosti, ktoré majú odvahu zaoberať sa ním, podrobne ho študovať a tieto svoje poznatky šíriť ďalej medzi ľudí. Za všetkých by som spomenul Mareka Kleina a Jána Veľbackého v Košiciach, Gloriu Braunsteiner, Sylviu Urdovú a Milana Kolenu v Bratislave, Janku Bednárikovú v Ružomberku. Schol je na Slovensku približne osem.

Ako by ste porovnali záujem zasvätených osôb o tento štýl života, kedysi a dnes?

V minulosti bolo úplne bežné, že do seminára alebo do kláštora vstúpil človek, ktorý disponoval hudobným vzdelaním, ktoré chcel ďalej rozvíjať. Dnes je to už inak. Ťažko povedať, či je chyba v systéme vzdelávania alebo formácie, alebo je to skôr o ľuďoch. V každom prípade sa vo formačných domoch už menej stretávame s gregoriánskymi scholami, a ak aj je schola funkčná, nedisponuje dostatkom školených hudobníkov, a tak sa zaoberá skôr novšími hudobnými druhmi, ktoré sú menej náročné.

Chvála Bohu však stále existujú rehoľné spoločenstvá, ktoré gregoriánsky chorál pestujú a rozvíjajú. Takým dobrým príkladom sú iste benediktíni.

Čím môže gregoriánsky chorál osloviť dnešného mladého človeka?

Vďaka gregoriánskemu chorálu môže mladý človek objaviť nové obzory. Gregoriánsky chorál je samostatný hudobný svet, v ktorom sa objavuje veľké množstvo špecifických detailov, pričom na niektoré z nich človek pri štandardnom štúdiu hudby narazí len veľmi okrajovo. V tomto svete možno veľmi dobre pozorovať Božiu inšpiráciu, ktorú vidíme v každom jednom speve. Ani jeden spev z obrovského množstva repertoáru nie je „odfláknutý“, ale každý jeden je veľmi detailne prepracovaný a má svoju nesmiernu výpovednú hodnotu.

Dnes je vo všeobecnosti problém osloviť mladého človeka. Mladí ľudia majú obrovské možnosti využívania i zneužívania svojho voľného času. Kultúra a vôbec duchovné bohatstvo sa dostáva do úzadia a je pravdepodobne na okraji záujmu mladého človeka. Ak má však záujem hlbšie sa zaoberať vierou a hudbou, určite pri svojich otázkach a hľadaní odpovedí narazí práve na chorál. Ako vo všetkých oblastiach by bolo potrebné aj v približovaní chorálu hlbšiu osvetu, ktorá však vyžaduje i náležité znalosti.

Ako by mohla vyzerať v praxi osveta gregoriánskeho chorálu mladým ľuďom?

Na našom gymnáziu sa chorál snažíme približovať študentom v rámci našich školských svätých omší, pri ktorých zaraďujeme chorálne mariánske antifóny naprieč liturgickým rokom. Rovnako tak robíme v našich kostoloch a stretlo sa to s úspechom, ľudia sa cítia dobre, latinský jazyk v nich budí istý druh mystiky a vzbudzuje v nich záujem aj o tento druh hudby.