Svetové médiá o návšteve pápeža Luník IX ako obdoba neapolskej Scampie či Fuerte Apache

Svetové médiá označujú Františkovu návštevu Luníka IX za vrchol apoštolskej cesty. Svedčí o tom aj novinársky záujem o stretnutie, ktorý prevyšoval ostatné podujatia s pápežom.

Internetový portál argentínskeho denníka La Nación publikoval rozsiahly text o stretnutí s Rómami. „Na Slovensku by boli radšej, keby František nenavštívil Luník IX, najväčšiu rómsku štvrť v Európe, známu aj ako ‚geto hanby‘,“ píše Elisabetta Piqué hneď v úvode.

Podľa nej Luník IX pripomína sídlisko Scampia na predmestí Neapola, ktoré je známe drogami, násilím a prostitúciou. Prirovnáva ho tiež k Fuerte Apache – neslávne známej štvrti argentínskeho mesta Ciudadela – pre vysokú mieru kriminality a chudoby.

„Pápežovou návštevou prevažne katolícke Slovensko ukázalo svetu svoju druhú tvár – tvár rasizmu, násilia a neuznania druhého,“ uvádza La Nación.

Ako ďalej konštatuje, ani úprava okolia a premaľovanie obhorených fasád bytoviek bez okien a zábradlí „nemohli prekryť príbeh Luníka“. A to najmä pre zvýšené bezpečnostné opatrenia – oplotenie, armádu, ostreľovačov na strechách.

„František v súlade so svojím kázaním v prospech marginalizovaných a najposlednejších ľudí spoločnosti išiel na Luník IX. (...) Urobil tak s jasným cieľom: zviditeľniť dramatické vylúčenie jeho obyvateľov a zakričať svetu, že ‚nikto v cirkvi sa nesmie cítiť mimo alebo daný nabok‘,“ uvádza denník. 

Redaktorka zároveň pripomína prípady diskriminácie, ako napríklad snahy o vybudovanie betónového múru okolo sídliska. „Skutočným obrazom diskriminácie je, že počas nedávnej pandémie boli podľa rôznych mimovládnych organizácií Rómovia nútení ísť do karantény v zariadeniach, ktoré sa veľmi líšili od zariadení vyhradených pre Slovákov,“ dodala.

Americká tlačová agentúra AP upozorňuje, že Rómovia dlhodobo trpia rasizmom a čelia obrovským prekážkam v zamestnaní a vzdelávaní nielen na Slovensku, ale v celej strednej a východnej Európe. 

Podľa agentúry sa vzájomná nedôvera Slovákov a Rómov prejavila v oveľa väčšom množstve bezpečnostných opatrení v porovnaní s ostatnými pápežovými zastávkami, doslova držiac obyvateľov Luníka za drôteným oplotením.

„Návšteva by mohla pomôcť zmeniť postoje Slovákov, ktorí by nikdy štvrť nenavštívili a do ktorej donedávna odmietala v noci vstúpiť aj polícia,“ uviedla AP.

Portál britskej televízie BBC napísal, že pápež sa v Košiciach ospravedlnil za diskrimináciu Rómov zo strany Katolíckej cirkvi. Požiadal ich o odpustenie „za všetky tie momenty v histórii, keď sme vás diskriminovali, týrali alebo sme sa na vás pozerali s nedôverou“, cituje TASR britský portál.

Americký National Catholic Reporter sa zasa domnieva, že František návštevou „odsúdil spôsob, akým sa rómskej komunite vyhýbala väčšina slovenskej spoločnosti“.

„Príliš často ste boli predmetom predsudkov a nemilosrdných súdov, diskriminačných stereotypov, hanlivých slov a gest. Vďaka tomu sme sa všetci stali chudobnejšími, chudobnejšími v ľudskosti,“ cituje NCR pápeža a zároveň pripomína, že František požiadal Rómov o odpustenie za diskrimináciu zo strany cirkvi už v roku 2019 počas návštevy Rumunska. 

Foto: TASR/Michal Svítok

Portál oceňuje tiež prácu saleziánov dona Bosca, ktorí žili posledných 15 rokov medzi košickými Rómami. Podľa vyjadrenia kňaza Mariána Peciara sa „mnoho Slovákov hanbí, že pápež pritiahne zrak sveta k chudobnej komunite, no kňazom a rehoľníkom žijúcim medzi nimi to poskytne morálnu vzpruhu“.

„Jednoducho robíme to, čo don Bosco napísal v našej regule. Ak je pápež František spokojný s našou prácou, sme tak šťastní aj my,“ povedal Peciar pre NCR. 

Odkaz nacionalistom: Kríž nie je politický symbol

Svetové médiá zaujala tiež Františkova homília v Prešove. Podľa denníka The New York Times pápež striktne odmietol používanie kríža ako nástroja politického boja, čím chcel zjavne poukázať na nacionalistické skupiny v Európe aj mimo nej, ktoré používajú kresťanské symboly na osobný prospech.

„Neobmedzujme kríž iba na predmet zbožnosti a o to menej na politický symbol alebo na znak náboženského a sociálneho významu,“ cituje NYT pápežov príhovor. 

Denník si všíma, že vyjadrenie prišlo dva dni po tom, ako sa František stretol s „Viktorom Orbánom, ktorý urobil z kresťanských koreňov a identity Maďarska charakteristický znak svojho politického posolstva vrátane protiimigračných a nacionalistických opatrení“.

NYT poukazuje na to, že už v minulosti sa pápež vyjadroval slobodnejšie a kritickejšie voči niektorej krajine, až keď ju opustil. Po odchode z Mjanmarska do Bangladéša otvorene vyjadril podporu prenasledovanej menšine Rohingov. 

Podľa denníka boli pápežove slová na Slovensku o čosi úprimnejšie. „Zdá sa, že svoju kritiku rozšíril na politikov a aktivistov, ktorí používajú kresťanské odkazy a symboly, aby sa presadili v takzvaných kultúrnych vojnách,“ uvádza. 

Ako píše agentúra Reuters, je niekoľko politických strán v Európe, ktoré používajú kríže na svojich straníckych vlajkách alebo symboloch. Ako príklad uvádza maďarskú Kresťanskodemokratickú ľudovú stranu, ktorá je Orbánovým vládnym spojencom. NYT sa zasa zmienil aj o lídrovi talianskej strany Liga Matteovi Salvinim, ktorý často robil kampaň s ružencami v ruke.

„Kríž nechce byť zástavou, ktorú by vystavovali, ale čistým prameňom nového spôsobu života,“ povedal František a dodal, že kresťan „nikoho nepovažuje za nepriateľa, ale za brata alebo sestru“.

Reuters spomína tiež stranu kotlebovcov, ktorá o sebe tvrdí, že stojí na kresťanskom, národnom a sociálnom pilieri, no zároveň prisľúbila zabrániť imigrácii prevažne moslimských utečencov.

„Ako často túžime po kresťanstve víťazov, po triumfálnom kresťanstve, ktoré je dôležité a vplyvné a ktoré získava slávu a česť?“ pýta sa pápež.